EÚ odmieta ruskú požiadavku na zrušenie sankcií ako podmienky pre prímerie v Čiernom mori
Európska únia (EÚ) odmietla požiadavku Ruska zrušiť sankcie voči jeho kľúčovej poľnohospodárskej banke ako súčasť dohody o prímerí s Ukrajinou, ktorú sprostredkovali USA, pričom Brusel uviedol, že obmedzenia zostanú v platnosti, kým Moskva úplne nestiahne svoje sily z ukrajinského územia.
Hovorkyňa Európskej komisie Anitta Hipperová 26. marca v e-mailovom vyhlásení pre denník The Epoch Times uviedla, že k zmierneniu sankcií nedôjde, pokiaľ Rusko nezastaví „nevyprovokovanú a neoprávnenú agresiu“ voči Ukrajine, a nestiahne svoje vojská.
„Ukončenie ruskej nevyprovokovanej a neodôvodnenej agresie na Ukrajine a bezpodmienečné stiahnutie všetkých ruských vojenských síl z celého územia Ukrajiny by bolo jednou z hlavných podmienok na zmenu alebo zrušenie sankcií,“ uviedla Hipperová.
Vyhlásenie EÚ nasledovalo po oznámení Spojených štátov z 25. marca, že Rusko a Ukrajina sa dohodli na obmedzenom prímerí na mori v Čiernom mori. V rámci dohody sa obe strany zaviažu zabezpečiť bezpečnú plavbu, ukončiť používanie sily na mori a zabrániť využívaniu komerčných plavidiel na vojenské účely.
Krátko po oznámení USA však Kremeľ vydal vlastné vyhlásenie, v ktorom podmienil dohodu o zrušení série sankcií – najmä tých, ktoré sa týkajú Rosselchozbank (Ruskej poľnohospodárskej banky) a súvisiacich finančných inštitúcií.
Moskva uviedla, že prímerie na mori nenadobudne platnosť, kým Rusko nezíska prístup do globálneho bankového systému Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunications (SWIFT) a nebude môcť vykonávať obchodné, finančné a prístavné operácie s menšími obmedzeniami.
Hipperová uviedla, že EÚ sa odmietnutím týchto podmienok naďalej zameriava na vyvíjanie tlaku na Rusko, aby znížilo svoju schopnosť viesť vojnu. Povedala, že hlavným cieľom EÚ je „spravodlivý a trvalý mier“.
„EÚ zároveň dôsledne podporuje úsilie o zvýšenie globálnej potravinovej bezpečnosti. Sankcie EÚ nie sú v žiadnom prípade zamerané na obchod s poľnohospodárskym tovarom vrátane potravín, obilia a hnojív medzi Ruskom a tretími krajinami. Ukončenie nezákonnej agresívnej vojny Ruska proti Ukrajine by prinieslo najväčší a najtrvalejší pozitívny vplyv na globálnu potravinovú bezpečnosť.“
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zopakoval tento postoj v prejave z večera 25. marca a obvinil Rusko zo skresľovania podmienok prímeria. Povedal, že zmiernenie sankcií nikdy nebolo súčasťou dohody o prímerí, ktorá bola dosiahnutá na rokovaniach v Rijáde v Saudskej Arábii.
„Vidíme, ako Rusi už začali manipulovať,“ povedal Zelenskyj. „Už sa snažia prekrútiť dohody a vlastne oklamať našich sprostredkovateľov a celý svet.“
Zelenskyj povedal, že Rusko, a nie Ukrajina, brzdí pokrok v širšom prímerí. „Chcem tiež všetkým pripomenúť, že od 11. marca je na stole návrh USA na úplné a bezpodmienečné prímerie – všade, nielen na energetickej infraštruktúre a v Čiernom mori,“ povedal Zelenskyj. „Bolo to Rusko, ktoré ho odmietlo prijať. Je to postoj Ruska, ktorý predlžuje túto vojnu.“
Americký prezident Donald Trump, ktorý vedie diplomatické úsilie USA o ukončenie vojny na Ukrajine, uviedol, že Rusko možno otáľa s prímerím. „Chcem povedať, že v určitom momente vám dám vedieť… Myslím si, že Rusko chce, aby sa to skončilo, ale môže sa stať, že otáľajú,“ povedal Trump v rozhovore pre Newsmax 25. marca.
Trump tiež poznamenal, že obe strany trpia veľkými stratami na životoch, pričom týždenne zahynie približne 2 500 vojakov. Kyjev aj Moskva uviedli, že očakávajú, že Spojené štáty budú presadzovať akúkoľvek dohodu o prímerí, pričom každá z nich zostáva opatrná, či druhá strana dodrží svoje záväzky.
Európska komisia medzitým 25. marca predstavila novú „Stratégiu Únie pre pripravenosť EÚ“, ktorej cieľom je posilniť schopnosť kontinentu predchádzať novým hrozbám – od prírodných katastrof a kybernetických útokov až po geopolitické krízy a potenciálnu ozbrojenú agresiu – a reagovať na ne.
Stratégia vyzýva členské štáty EÚ, aby zvýšili zásoby kritického vybavenia, a nalieha na občanov, aby mali v prípade núdze po ruke základné zásoby aspoň na 72 hodín. Uvádza sa v nej aj 30 kľúčových opatrení na zlepšenie systémov včasného varovania, zabezpečenie kontinuity základných služieb, ako je zdravotná starostlivosť a čistá voda, a podporu kultúry „pripravenosti už v štádiu návrhu“ vo všetkých sektoroch.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
