Výborom EÚ prešiel návrh na obmedzenie práva veta členských štátov
25. októbra schválil Výbor Európskeho parlamentu pre ústavné záležitosti návrhy „na reformu zmlúv EÚ“, ktoré majú viesť k „posilneniu akcieschopnosti EÚ“, ale zároveň oslabovať možnosti jednotlivých členských štátov v prospech tých väčších.
Na základe správy, ktorú predložili traja nemeckí a jeden belgický europoslanec, má Európsky parlament vykonať tzv. „revíziu zmlúv Únie“.
Podľa návrhu by sa Únia mala posunúť „smerom k dvojkomorovému, rozvinutejšiemu a efektívnejšiemu legislatívnemu systému“ a orgány Únie by mali získať oveľa väčšie právomoci vo vybraných oblastiach politiky.
Správu obsahujúcu návrh zmien zmlúv EÚ schválili členovia výboru (19 hlasov za, 6 proti a 1 sa zdržal hlasovania). Legislatíva s označením 2022/2051(INL) sa pravdepodobne dostane na plenárne hlasovanie celého Európskeho parlamentu 20. novembra.
Reakcie a názory
Návrh na zmenu zmlúv EÚ vypracovala nová nemecká vláda, ktorá si na jeseň 2021 zapísala plán na túto zmenu zmluvy do svojej koaličnej zmluvy s heslom „Viac odvahy pre pokrok“.
Súčasnú nemeckú vládu vedie bývalý minister financií Olaf Scholz. Tvoria ju Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) a koaliční partneri Únia 90/Zelení a Slobodná demokratická strana (FDP). Ide o prvú koalíciu tohto typu v nemeckej histórii a niektorí ju považujú za stredoľavú, ale aj za výrazne ľavicovú.
Zmeny zmlúv o EÚ, ktoré táto vláda navrhuje, povedú podľa poľského štátneho tajomníka Sebastiana Kaletu k „federalizácii EÚ“. Inými slovami, Únia bude smerovať k superštátu podobnému Spojeným štátom americkým.
Podľa S. Kaletu bude posilnenie právomocí EÚ znamenať odovzdanie kontroly nad EÚ krajinám ako Nemecko a Francúzsko. „Prostredníctvom nových rozhodovacích nástrojov budú môcť prijímať takmer všetky rozhodnutia v EÚ samostatne alebo v krajnom prípade po dohode so starými štátmi EÚ,“ píše Kaleta.
Schválený dokument podľa neho „výslovne navrhuje zrušiť právo veta a dať EÚ viac právomocí, napríklad v oblasti obrany, zahraničnej politiky, energetiky a ďalších oblastiach“.
Ďalšou súvisiacou otázkou je, ako sa bude Únia vyvíjať po zmene zmluvy. Ak sa zruší právo veta, ďalšie navrhované zmeny si už v určitých oblastiach nebudú vyžadovať súhlas všetkých členských štátov, ale bude stačiť súhlas Európskej rady a Európskeho parlamentu. Napríklad presun ďalších právomocí si už nebude vyžadovať súhlas Slovenskej republiky alebo iných krajín.
„Zrušenie práva veta, ktoré navrhuje Výbor Európskeho parlamentu pre ústavné záležitosti, je podľa môjho názoru absolútne neprijateľné,“ komentovala česká poslankyňa Európskeho parlamentu za ODS Veronika Vrecionová.
„Návrh predpokladá významný presun národných kompetencií do Bruselu – vrátane zahraničnej, bezpečnostnej a obrannej politiky, klimatických a environmentálnych otázok, energetiky, vzdelávania, práva a bezpečnosti. V podstate by išlo o tvrdú centralizáciu Európskej únie a spôsob, ako z nej urobiť superštát. A to je úplne nesprávne. Európska únia bola založená na princípe voľného pohybu kapitálu, osôb a tovaru. Nie na tom, aby existovala centrálna vláda v Bruseli,“ dodala.
Český europoslanec Ondřej Knotek (ANO) reaguje vyhlásením, že zrušenie práva veta pre členské štáty by „znamenalo obrovské posilnenie právomocí Bruselu a zásadné oslabenie menších členských štátov.“
Slovenský premiér Robert Fico, bol pred slovenskými voľbami proti zrušeniu veta. Prehlásil, že sa pripojí k premiérom štátov, ktorí sú proti zrušeniu veta, a bude sa usilovať o zablokovanie tejto iniciatívy.
Zrušenie práva veta neuľahčí novému štátu vstup do EÚ
„Právo veta, o ktorého obmedzení sa teraz často diskutuje, vôbec nesúvisí so vstupom žiadneho iného štátu do medzinárodnej organizácie, ktorou je Európska únia,“ píše český právnik a senátor Zdeněk Hraba.
Podľa senátora sa tento proces riadi článkom 49 Zmluvy o EÚ, výslovne uvádzajúcom, že „podmienky prijatia a s ním spojené potrebné následné úpravy zmlúv, na ktorých je Európska únia založená, sú predmetom dohody medzi členskými štátmi a žiadateľským štátom. Táto dohoda vyžaduje ratifikáciu všetkými zmluvnými štátmi v súlade s ich ústavnými predpismi.“
Aby sa teda niektorá krajina mohla stať členom EÚ, musí o tom rozhodnúť parlament každého existujúceho členského štátu (okrem iného, napríklad splnením viacerých politických podmienok), dodáva senátor.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
