Štvrtok 3. apríla, 2025
Robotník manipuluje s oceľovými káblami v oceliarni v meste Nantong vo východočínskej provincii Jiangsu, 3. júla 2018 (AFP/ Getty Images)

EÚ a USA zaviedli clá na čínsky tovar (Komentár)

Európa, Amerika a Japonsko sa rôznymi spôsobmi postavili proti neférovým obchodným praktikám Číny. Peking čelí silnému tlaku.

Zatiaľ čo clá Trumpovej administratívy a reakcia Pekingu na ne okupujú titulné stránky novín, Čína musela reagovať aj na európske obmedzenia svojho obchodu.

Pred niekoľkými mesiacmi Európska únia zaviedla vysoké clá na elektromobily (EV) vyrobené v Číne s tým, že majú nekalú obchodnú výhodu, pretože Čína ich výrobu dotuje. Peking na to reagoval až v posledných niekoľkých týždňoch. Objavili sa obvyklé sťažnosti a vyhrážky, ale Peking prejavil omnoho väčšiu zdržanlivosť, než akú by sme v minulosti očakávali. Niet divu – krehká domáca ekonomika Číny neposkytuje dostatočne silnú základňu na vedenie aktívnej obchodnej vojny s USA, Japonskom a teraz aj s Európou.

Európski úradníci zahájili svoju akciu koncom minulého roka. Domáci európski výrobcovia automobilov sa sťažovali na záplavu lacných elektrických vozidiel vyrobených v Číne, ktoré prúdili na kontinent. Úradníci v Bruseli vykonali prešetrenie a zistili, že táto záplava dovážaných elektromobilov nielenže zatieňuje predaj výrobkov domácej výroby, ale aj brzdí rozvoj európskych schopností v oblasti elektromobilov.

Podľa tzv. „nariadenia o zahraničných subvenciách“ dospelo vedenie EÚ k záveru, že Peking skutočne dotuje výrobu elektromobilov. V reakcii na to EÚ zvýšila clá na tieto vozidlá z 3,5 % na takmer 30 %. Súčasne Brusel zahájil vyšetrovanie čínskych vlakov, solárnych panelov a bezpečnostného vybavenia – hoci clá na tieto výrobky zatiaľ neboli uvalené, hrozba visí vo vzduchu.

Čínski výrobcovia elektromobilov napadli európske clá súdnou cestou, zatiaľ čo Peking vydal oficiálny protest a začal vlastné vyšetrovanie európskych výrobkov dovážaných do Číny – medzi nimi brandy, bravčového mäsa a luxusných áut. Na dovoz brandy dokonca zaviedol tzv. dočasné clo.

Čínske ministerstvo obchodu nedávno zverejnilo 20-stranový dokument zhŕňajúci svoje zistenia. Kritizovalo rozsah požiadaviek európskych vyšetrovateľov na informácie vrátane neohlásených kontrol a upozornilo, že niekoľko čínskych firiem muselo zrušiť zmluvné projekty, čo viedlo k stratám vo výške približne 15,6 miliardy jüanov (asi 2,1 miliardy dolárov). Ministerstvo takisto vytklo Európanom, že dostatočne nedefinovali pojmy ako „zahraničné subvencie“ alebo „narušenie trhu“. Európska strana reagovala obhajobou integrity svojich zákonov a nutnosťou požadovaných informácií.

Napriek podráždenému tónu čínskej správy je reakcia Pekingu zatiaľ mimoriadne zdržanlivá. V minulosti by takáto situácia viedla k ostrým hrozbám odvetných opatrení a žalobám na pôde Svetovej obchodnej organizácie alebo iných medzinárodných inštitúcií. Nič také sa však nedeje – aspoň zatiaľ. Hoci Peking protestoval, clá na európske brandy sa ani zďaleka nevyrovnajú európskym clám na čínske elektromobily dovážané do 27 členských štátov EÚ.

Podobne mierne reagovala Čína aj na americké clá, ktoré sa vzťahujú na širokú škálu čínskych výrobkov. Peking síce zaviedol clá vo výške 10 – 15 % na americké uhlie, skvapalnený zemný plyn, ropu, pickupy, poľnohospodárske stroje, vybrané poľnohospodárske výrobky a veľkoobjemové vozidlá, ale tento zásah sa týkal exportu v hodnote len asi 35 miliárd dolárov, zatiaľ čo americké clá dopadli na čínsky tovar v hodnote asi 525 miliárd dolárov.

Za súčasnej situácie je pravdepodobné, že Peking zvolí opatrnejší postup. Aj keď najagresívnejšie postupovali Spojené štáty, čínski predstavitelia si uvedomujú, že príliš tvrdé kroky by mohli vyvolať ďalšie nepriateľstvo zo strany ostatných vyspelých krajín. Čínska komunistická strana navyše dobre vie, že jej zraniteľná domáca ekonomika nie je pripravená na konfrontáciu so zvyškom sveta.

Treba vziať do úvahy, že čínske hospodárstvo – okrem spoločného tlaku zo strany USA, Európy a Japonska – čelí spomaľujúcemu sa rastu, slabému spotrebiteľskému dopytu, nízkym súkromným investíciám, obmedzenému prílevu zahraničného kapitálu, obrovským dlhom miestnych vlád, deflačným tlakom a pretrvávajúcej kríze v sektore nehnuteľností.

Pre vedenie komunistickej strany preto neostáva nič iné, len zachovať zdržanlivosť. Veľmi dobre vedia, že by v tejto hre mohli prehrať.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.

Pôvodný článok

Prečítajte si aj