Estónsko tvrdí, že Čína pašuje do Ruska súčiastky z dronov západných armád
Podľa estónskej spravodajskej služby bolo približne 80 % súčiastok zo západných dronov pašovaných do Ruska cez Čínu.
Čínsky režim pomáha Rusku v jeho vojne proti Ukrajine tým, že umožňuje čínskemu súkromnému sektoru pašovať do Ruska súčiastky zo západných dronov, uviedla v stredu estónska zahraničná spravodajská služba.
Agentúra v správe uviedla, že ruská výroba dronov je naďalej závislá od západných súčiastok, pričom 80 % zakázaných západných komponentov dronov, ktoré získal ruský vojensko-priemyselný komplex, prešlo cez Čínu.
Ukrajinská strana odhaduje, že za minulý rok približne 60 % zahraničných súčiastok nájdených v ruských zbraniach na Ukrajine pochádzalo z Číny.
V správe estonskej spravodajskej služby sa uvádza, že čínsky režim „vyvinul určité úsilie, aby obmedzil svoje štátne a so štátom spojené subjekty v dodávkach sankcionovaného tovaru do Ruska“.
Správa však dodáva, že čínsky režim „uľahčuje bilaterálnu spoluprácu a tajné transfery komponentov dvojakého použitia prostredníctvom súkromných spoločností“, čo potenciálne znižuje závislosť Ruska od západných dodávateľov.
„Čínske záujmy spočívajú v tom, aby Rusko neprehralo vojnu na Ukrajine, pretože takýto výsledok by znamenal víťazstvo Spojených štátov, ktoré sú hlavným súperom aj pre Čínu. A tiež by to znamenalo prekážku pre úsilie Číny zmeniť pravidlá medzinárodného poriadku v prospech autoritárskych režimov,“ povedal novinárom vo videohovore generálny riaditeľ estónskej spravodajskej služby Kaupo Rosin.
„Čína vykresľuje Ukrajinu ako pešiaka v hre globálnych mocností, čo znamená že prislúcha k ruskej sfére vplyvu. Pohľad Číny by bol pravdepodobne rovnaký, keby bolo v pozícii Ukrajiny Estónsko,“ dodal.
Peking na správu zatiaľ nereagoval, ale už skôr poprel, že by Rusku pri výrobe dronov pomáhal.
Po tom, čo americké ministerstvo financií uvalilo sankcie na dve čínske spoločnosti pre ich údajnú účasť na vývoji a výrobe ruských útočných dronov dlhého doletu série Garpija, hovorca pekinského ministerstva zahraničných vecí Mao Ning oznámil, že režim zavádza prísnu kontrolu vývozu dronov.
Americké ministerstvo financií uviedlo, že je to prvýkrát, čo USA uvalili sankcie na čínske subjekty zodpovedné za vývoj a výrobu kompletných zbraňových systémov v spolupráci s ruskými firmami.
Estónsko, podobne ako jeho pobaltskí susedia Lotyšsko a Litva, bolo počas druhej svetovej vojny násilne anektované Moskvou. Svoju nezávislosť získalo až v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu.
V súčasnosti členská krajina NATO pozorne sleduje ruské vojenské kapacity, keďže Moskvu považuje za hlavnú hrozbu pre svoju bezpečnosť. Najmä od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Estónska zahraničná spravodajská služba uviedla, že ruské ozbrojené sily rastú „napriek tomu, že počas vojny utrpeli obrovské straty“, a „rýchlo rozvíjajú technológie, ako sú drony“, čím zvyšujú hrozbu pre Estónsko, ako aj NATO.
Podľa estonskej správy Rusko rozširuje svoje ozbrojené sily predovšetkým náborom zmluvných vojakov – kontraktorov. Cieľom je viac ako zdvojnásobiť počet vojakov z predvojnového počtu 600 000 – 700 000 na 1,5 milióna v roku 2026.
Na základe založenia národného dronového projektu v hodnote niekoľkých miliárd eur, ktorého cieľom je vytvoriť milión pracovných miest a začleniť vzdelávanie súvisiace s dronmi do 75 % ruských škôl, vyplýva, že Kremeľ považuje vývoj a výrobu dronov za najvyššiu prioritu, uvádza správa.
Projekt „pravdepodobne odráža ekonomické ambície a aj zámer napodobniť čínsky model, kde súkromné iniciatívy v oblasti nových technológií a výrobných kapacít uľahčujú rýchle a nákladovo efektívne zapojenie sa vojenského sektora,“ uvádza sa v správe.
Podľa amerického ministerstva zahraničných vecí stratégia čínskeho režimu v oblasti vojensko-civilnej fúzie odstraňuje „bariéry medzi čínskym súkromným a komerčným sektorom a jeho vojenskými a obranno-priemyselnými sektormi“.
Podľa rezortu Čínska komunistická strana (ČKS) okrem využívania obrovskej čínskej populácie a jej schopností získava zahraničné technológie aj rôznymi legálnymi a nelegálnymi spôsobmi vrátane investícií, výskumnej spolupráce, špionáže a krádeží.
Od roku 2021 Pentagón označil 134 čínskych spoločností za vojenské spoločnosti vrátane súkromných firiem, ktoré ministerstvo považuje za prispievateľov do pekinskej stratégie vojensko-civilnej fúzie.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
