Energetická transformácia je skutočným mámením zmyslov (Komentár)
„Energetická transformácia“ sa naďalej teší búrlivému potlesku všetkých obvyklých podozrivých vo vládnych kruhoch, čo je úžasné demonštrovanie kolektívneho myslenia. Pre tých, ktorí žijú reálne životy, a teda nemajú záujem o hlúposti: „energetická transformácia“ je masívny prechod, úplne umelý a spolitizovaný, od konvenčnej energie (lacnej, spoľahlivej a veľmi čistej za predpokladu vhodného politického prostredia) k nekonvenčným energetickým technológiám, ako je veterná a solárna energia.
Tie sú drahé, nespoľahlivé a veľmi problematické z hľadiska životného prostredia, znečistenia toxickými kovmi, ničenia divokej prírody, masívneho a nevzhľadného využívania poľnohospodárskej pôdy, emisií tradičných znečisťujúcich látok a v širšom kontexte veľkého a neúprosného znižovania celkového bohatstva, a teda aj ochoty spoločnosti investovať do ochrany životného prostredia.
Ale vládna mašinéria je taká, aká je, a snílkovia sú voči realite imúnni dovtedy, kým sa obrovské náklady, dislokácie a absurdity nestanú neprehliadnuteľnými. Aj keď ustupujú od svojich sebavedomých tvrdení, že modernú ekonomiku možno poháňať energetickým ekvivalentom škriatkovského prachu, hovoria o vznikajúcich problémoch, ako o bolestiach rastu, o výsledkoch krátkodobej stagnácie, o tom ako všetko bude v poriadku, keď bude viac času, viac dotácií a viac magického myslenia.
Ale nie je to tak. Prekážky čeliace „energetickej transformácii“ sú zásadné, spôsobené samotnou povahou nekonvenčnej energie, spôsobené obrovskými nákladmi, technickými a inžinierskymi skutočnosťami, vážnymi obmedzeniami z hľadiska potrebných fyzických vstupov a na politickej úrovni rastúcim odporom obcí voči zariadeniam na výrobu nekonvenčnej energie, ktoré sú kľúčom k „transformácii“.
Tejto realite sa podrobne venuje významný nedávny dokument Marka P. Millsa z Manhattanského inštitútu. Tento stručný opis ju ani zďaleka neobsiahne, ale najprv odcitujme niekoľko vecí od Millsa:
„Za týchto okolností si štátnici začínajú uvedomovať, aké nesmierne ťažké je nahradiť čo i len 10% celosvetového podielu uhľovodíkov dodávaný Ruskom, nehovoriac o nemožnosti pokúsiť sa nahradiť celú spotrebu uhľovodíkov v spoločnosti solárnymi, veternými a batériovými technológiami (SWB). Dve desaťročia ambicióznych politík a bilióny dolárov vynaložené na technológie SWB neviedli k „energetickej transformácii“ odstraňujúcej uhľovodíky. Bez ohľadu na klimatické motívy je nebezpečnou ilúziou veriť v toto dosiahnutie ďalšími a rýchlejšími výdavkami. Skúsenosti z posledného desaťročia jasne ukazujú, že technológie SWB sa nedajú v čase potreby prudko zvýšiť, nie sú vo svojej podstate „čisté“, nie sú ani nezávislé od uhľovodíkov a nie sú lacné.“
Mills uvádza niekoľko tvrdých skutočností vrátane nasledujúcich:
– Realita fyziky, techniky a ekonomiky energetických systémov je nezávislá od akýchkoľvek názorov na zmenu klímy.
– Európa, Spojené štáty a Kanada, Austrália a ďalšie regióny, zhodne presadzujúce energetické siete s vyšším podielom veternej a solárnej energie, zaznamenali veľký nárast nákladov na elektrickú energiu, a dokonca za týmto efektom sú náklady na masívne dotácie znášané daňovými poplatníkmi.
– Uskladnenie energie zodpovedajúcej jednému barelu ropy pomocou lítiových batérií stojí najmenej 30 dolárov, čo vysvetľuje, prečo batérie nedokážu kompenzovať nespoľahlivosť veternej a solárnej energie ani na niekoľko dní, nieto ešte týždňov. „Neexistuje žiadna fyzika, technológia či úspory z rozsahu“, schopné prekonať túto nákladovú nevýhodu.
– Už len samotné časové náklady na nabíjanie elektromobilu robia takéto vozidlá nekonkurencieschopnými, a to aj bez ohľadu na náklady na batérie a ďalšie problémy.
– Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že len čiastočný prechod na novú energiu by si do roku 2040 vyžiadal zvýšenie zásob lítia, grafitu, niklu a vzácnych zemín o 4 200%, 2 500%, 1 900% a 700%. Tento ohromujúci materiálový problém je „vlastný povahe SWB technológií“, čo znamená ešte ďalší nárast nákladov na nekonvenčnú energiu.
Bludy však pokračujú. Pán Amos Hochstein, úradník ministerstva zahraničných vecí, nedávno pred senátnym výborom hovoril o „nevyhnutnosti diverzifikovať energetickú závislosť od Ruska a zároveň urýchliť prechod na čistú energiu“ a o „najúčinnejšom spôsobe, ako znížiť dopyt po ruských fosílnych palivách, teda o znížení závislosti od všetkých fosílnych palív“.
Chápete to? Ak by Európania znížili svoju závislosť od nespoľahlivých dodávok ruského zemného plynu a zvýšili svoju závislosť od ešte nespoľahlivejšej nekonvenčnej energie, zvýšila by sa európska „energetická bezpečnosť“. Aha.
To je, samozrejme, úplný omyl, ako Mills nezvratne dokazuje. Vláda však naďalej napodobňuje svet Georgea Orwella, v ktorom „vojna je mier, sloboda je otroctvo a nevedomosť je sila“. Ako by ste preložili slovné spojenie „energetická transformácia“? „Drahá energia je lacná, ekologicky deštruktívna energia je čistá a centrálne plánovanie nás privedie do Utópie“. Takýmto veciam môžu veriť len blázni. Verí im veľká časť vládnych kruhov.
Zdroj: RealClearWire
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.
