Elektrina na prídel v Utrechte: varovanie pred neuváženým presadzovaním zelenej politiky?
Pred niekoľkými dňami spravodajský portál iDnes informoval, že holandský Utrecht, ktorý je žiarivým príkladom mesta šetrného ku klíme, musí v záujme rozvoja udržateľnosti znížiť spotrebu elektrickej energie svojich obyvateľov.
Mesto už v predstihu splnilo väčšinu environmentálnych cieľov Európskej komisie. Vyvážený pomer zelených plôch, všadeprítomné cyklotrasy, verejné nabíjacie stanice pre elektromobily, udržateľná výstavba, znižovanie emisií, vysoký podiel obnoviteľných zdrojov energie – tým všetkým sa môže pochváliť štvrté najväčšie mesto v Holandsku.
Keďže sa však elektrifikácia spoločnosti v dôsledku zelenej politiky zvýšila, kapacita siete už nepostačuje ani na bežnú prevádzku. Elektrická energia sa stáva nedostupným tovarom, ktorý teraz brzdí samotný rozvoj mesta.
Prechod mesta z plynu na elektrinu síce znížil emisie, ale zároveň zvýšil požiadavky na dodávky energie. Výstavba viac ako 1 700 verejných nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá tiež viedla k zvýšeniu spotreby elektrickej energie. „Kapacita miestnej siete už nestačí ani na prevádzku bežných inštitúcií,“ píše autor článku Radomír Dohnal.
Udržateľný rozvoj v Utrechte nedržal krok s adekvátnym rozvojom energetického systému a mesto na to teraz dopláca. „Elektrická sieť na to jednoducho nie je stavaná, záťaž na spotrebu je príliš veľká kvôli environmentálnym opatreniam,“ vysvetľuje David Peters, hlavný manažér prevádzkovateľa elektrickej siete Stedin. „V súčasnosti by sme potrebovali dvojnásobnú kapacitu, a ak bude trend pokračovať, do desiatich rokov až trojnásobnú. Ale nič z toho nemáme, úprava si vyžaduje veľa času a peňazí.“
Skrátka, dopyt prevyšuje ponuku, takže starobylé holandské mesto musí brzdiť nové stavebné projekty – podniky, školy, byty, a dokonca aj zdravotné stredisko. Mestský stavebný úrad musel minulý rok zrušiť 90 % plánov na výstavbu bytov. Pre nové budovy jednoducho nie je elektrina.
Utrechtskí úradníci prichádzajú s pomerne drastickými návrhmi na zlepšenie situácie. Verejne prístupné nabíjacie stanice majú byť úplne vyradené zo siete, zatiaľ čo mesto chce vyhláškou zakázať nabíjanie v domácnostiach medzi 14. a 20. hodinou. Nočný výkon sa zníži na polovicu.
„Keď sa ľudia vrátia domov z práce, spotreba energie sa musí čo najviac znížiť, inak to sieť jednoducho nezvládne. Nie je to príjemné opatrenie. Žiaľ, postihuje ľudí, ktorí aktívne pracujú na udržateľnosti. Ale nemáme na výber,“ cituje iDnes Lota von Hooijdonka, člena mestskej rady zodpovedného za energetiku.
Ako však autor poznamenáva, odpojenie nabíjačiek, regulácia osvetlenia, obmedzenie spotreby a inštalácia nových transformátorov sú len dočasné riešenia.
Podľa jeho slov nejde len o Utrecht, ale do roku 2030 by v rámci snahy o udržateľnosť mohlo byť až 1,5 milióna malých spotrebiteľov – holandských domácností – v celej krajine úplne bez elektriny. Zatiaľ však neboli prijaté žiadne záväzné opatrenia. „Je to niečo, čo nám môže pomôcť získať nejaký čas, ale samotný problém to nevyrieši. Vyriešenie nedostatočnej kapacity siete v Utrechte bude trvať roky,“ konštatuje Peters.
Tvrdé pristátie na zem
Jaroslav Čížek, predseda think tanku Realistická energetika a ekológia, ktorý presadzuje heslo „Viac čísel, menej ideológie“, pre Epoch Times povedal, že Utrecht zažil tvrdé pristátien a zem, pretože si to vopred nespočítal, a tak namiesto udržateľnosti rozvíja neudržateľnosť.
„Najprv si stanovím podmienky, prepočítam si to a až potom niečo urobím. Oni to urobili naopak,“ hovorí Čížek a dodáva, že mesto sa zachovalo ako človek, ktorý skočí bezhlavo z útesu, aby až vo vode zistil, že tam nie je desať metrov, ale desať centimetrov.
Na príklade nabíjacích staníc ilustruje, koľko elektrickej energie si elektromobilita vyžaduje. Najväčšia nabíjacia stanica v Spojenom kráľovstve má 180 nabíjačiek s nabíjacím výkonom 10 MW. Ak má Utrecht zhruba desaťkrát viac, je to 100 MW. „To je polovica výkonu jednej turbíny napríklad v Počeradoch (uhoľná elektráreň, pozn. red.), ktorá má 5×200 MW,“ poznamenáva predseda energetických realistov.
V prepočte na počet obyvateľov Holandska by bolo pre celú krajinu potrebných približne 4,5 GW inštalovaného výkonu, ak by sa vydali cestou Utrechtu. „To sú naše dve jadrové elektrárne. A pozor! Len na dobíjanie áut v Holandsku.“ vyratúva Čížek.
„Keby začali takto počítať, zistili by, že to jednoducho nie je možné,“ hovorí odborník a dodáva, že by im k tomu stačila jednoduchá matematika.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK