Ekonóm Karpiš: Transakčná daň je ako sypať piesok do prevodovky
V priebehu posledných 20 rokov sa Slovensko dostalo do Európskej únie a integrovalo sa do západných štruktúr. Vďaka rýchlemu ekonomickému rastu dostala naša krajina počas prvých rokov v EÚ označenie „tiger východnej Európy“. Nasledovala však postupná stagnácia, ktorá vyvrcholila nástupom pandémie. Na Európu ešte dodatočne dopadli dôsledky inflačnej a energetickej krízy a zdravá ekonomika krajiny je preč. Deficit štátneho rozpočtu od roku 2020 rastie a vláda je nútená prichádzať s riešeniami, ako verejné zdroje skonsolidovať. Ekonóm Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Juraj Karpiš posúdil stav na Slovensku ako priemerný v rámci EÚ. Najviac sa podľa neho momentálne darí krajinám, ktoré sa kedysi trápili, ako napríklad Grécko. V recesii sú zas Nemecko, Česko alebo Estónsko. Slovensko je podľa neho niekde v strede. „Nie je to ani super a nie je to ani úplná tragédia.“
Ako vidí súčasné kroky vlády, ktoré by mali priniesť ozdravenie verejných financií a aké dlhodobé ekonomické trendy pozoruje vo svete, rozobral v rozhovore pre portál Startitup.
Transakčná daň ako vo Venezuele
Slovensko už viac než 10 rokov nie je atraktívne pre zahraničné investície, zhodnotil momentálnu situáciu ekonóm Karpiš. Ako príčinu uviedol zvyšujúce sa dane a odvody a zhoršujúce sa regulačné prostredie. Navyše, v nasledujúcich 10 až 20 rokoch vidí veľké riziko demografickej krízy, keď klesne počet ekonomicky aktívnych občanov a príliš veľký štát nebude mať kto živiť.
Za najdôležitejšie kroky, ktoré treba spraviť pri ozdravení ekonomiky, považuje neustále zlepšovať podnikateľské prostredie, odstraňovať staré zákony, ktoré bránia zamestnávaniu a flexibilite trhu práce, a nezvyšovať dane a odvody. „U nás je to všetko naopak a podnikateľské prostredie sa skôr zhoršuje,“ skonštatoval.
Medzi úplne najhoršie zásahy vlády považuje zavádzanie daní podľa vzoru Maďarska a Venezuely – ako je napríklad transakčná daň. „Vy začnete brať z každej finančnej transakcie. Treba si uvedomiť, že to sú zdanené peniaze. Na to, aby ste vytvorili 1 euro HDP, často potrebujete 10 alebo možno aj 100 skokov vo finančnom systéme. Keď to začnete zdaňovať, je to akoby ste nasypali piesok do prevodovky. Vy tej ekonomike škodíte,“ uviedol.
Aj keď je transakčná daň prezentovaná tak, že je namierená na banky a podnikateľov, nakoniec ju podľa Karpiša budú musieť zaplatiť ľudia. „Niekto povie, že to zaplatia podnikatelia. Ale u nich pracujú ľudia, ktorí dostanú o to menšie mzdy. Na konci dňa to zaplatia ľudia, nie banky,“ ozrejmil.
Zavedenie transakčnej dane nemá podľa ekonóma len okamžitý ekonomický dopad, ale nesie so sebou ešte druhý následok. Vydáva veľmi dôležitý signál smerom ku zahraničným investorom. „Napríklad, keď zatváram firmu v Nemecku, lebo je to tam drahé a preregulované, a vidím, že slovenská vláda zavádza nové exotické dane, ako bankovú daň a pritom ani presne nevedia, aké to bude mať dopady, tak je to veľmi zlý signál pre zahraničných investorov. Prostredie na Slovensku nie je stabilné, nevedia, aké nové dane majú čakať. Ja keď ako zahraničný investor sem prídem, tak nebudem vedieť, či sa nestanem terčom takýchto útokov. Vláda si povie, veď oni to zvládnu. Na jednej strane je to piesok do prevodovky, na druhej je to zlý signál vonku,“ vysvetlil.
Ako inak šetriť?
Navrhovaný vládny balík opatrení by mal ušetriť celkovo 1,4 miliardy eur. Aj keď si je vedomý veľkého deficitu, ktorý štát má, Karpiš si myslí, že niektoré dane sú relatívne menej horšie a niektoré sú vyslovene zlé. Hovorí, že konsolidačné opatrenia vlády sa budú diať najmä prostredníctvom tých zlých. „Momentálne som videl opatrenie najmä na tej strane daní a odvodov a som veľmi negatívne prekvapený. Ten rast sa nikdy nerobí vyššími daňami a vyššími odvodmi, vždy je to naopak,“ uviedol.
Ako inak by teda Karpiš navrhoval šetriť? Za jeden z najzávažnejších problémov súčasnosti na Slovensku považuje príliš veľa dobre platených štátnych zamestnancov. Navyše miest v štátnej správe neustále pribúda. Navrhoval by prechádzať ministerstvo po ministerstve a eliminovať nepotrebné miesta. U nás sa podľa neho však deje pravý opak. „Veď nám pribúdajú ministerstvá! Vznikajú nové ministerstvá, nové úrady, ktoré sú často úplne zbytočné. Treba ísť po ministerstvách a treba šetriť tam,“ načrtol.
Veľmi rýchlo rastúce platy v štátnej správe podľa ekonóma vedú k tomu, že Slovensko má dlhodobo neudržateľné verejné financie. „Aj keď premiér síce spomenul, že sa bude na štátnych zamestnancoch šetriť, ten nápad sa nerozvíjal a nerozvíja sa ani v médiách,“ poznamenal.
Za ďalší segment, na ktorom sa dá výrazne ušetriť, Karpiš označil sociálny systém. Navrhuje pozrieť sa bližšie na najväčšie a najplošnejšie dávky, pri ktorých štát zoberie financie strednej vrstve, aby ich následne prerozdelil niekam inam, ale opäť do strednej vrstvy. Od takýchto dávok treba podľa ekonóma štát úplne vyčistiť a nemal by ich vôbec vykonávať. Štát by mal pomáhať najslabším vrstvám, ktoré si nie sú schopné samé pomôcť.
„Samozrejme, keď ste politik, tak je ľahšie zobrať tým “zlým” bohatým alebo podnikateľom, lebo tých je menej. Vždy si treba vybrať nejakú menšinu, lebo potom vás nemá rado menej ľudí. Ale keď na jednej strane zavediete 14., 15., 17. dôchodok a na druhej strane zvýšite dane pre podnikateľov, tak tá krajina za 20 rokov bude úplne kdesi inde ako je dnes a deti tu nezostanú. Každým takýmto krokom neustále zhoršujete budúcnosť Slovenska,“ povedal.
Živnostníci nie sú podvodníci
Po prijatí nových opatrení sa živnostníkom majú o pätinu zvýšiť minimálne odvody. Vykompenzovať by to malo zavedenie zvýšených paušálnych výdavkov. Podľa Karpiša sa však medzi živnostníkmi nenachádza až tak veľa peňazí, aby ich vybratie bolo schopné súčasnú situáciu zvrátiť. Živnostníci podľa neho predstavujú flexibilitu na trhu práce, čo vníma pozitívne. Dvíhanie odvodov preto považuje za ich „zbytočné trestanie“.
Podľa ekonóma je na Slovensku zaužívaná fráza, že živnostník je len zamestnanec, ktorý podvádza. „Ale to tak nie je. To, že veľa ľudí chce byť živnostníkom, napriek tomu, že nemá ochranu klasického zamestnaneckého pomeru, hovorí strašne veľa o tom, ako zle je nastavený ten zamestnanecký pomer na Slovensku. Keď chcete niekoho zamestnať, tak vám z toho vyplýva 100 povinností. Keď ste nejaký malý podnikateľ a neviete, či budete mať o rok objednávky, idete do rizika s vlastným kapitálom a teraz, keď niekoho zamestnáte, tak ste si vlastne vykopali hrob,“ poznamenal.
Kabinet Roberta Fica sa podľa neho na situáciu nepozerá racionálne a z dlhodobého hľadiska. „Pozerá iba na to, kde ktorému podnikateľovi – v úvodzovkách bohatému človeku – môžem zobrať. Ja vidím, že im to nebude fungovať. Oni ani dosť nevyberú a zároveň zabijú ekonomiku,“ uviedol.
Socialisti a národní socialisti
Karpiš taktiež poukázal na súčasný jav, že výdavky štátu nezvyšuje len súčasná vláda vedená sociálno-demokratickým Smerom. Robili tak aj predchádzajúce vlády, ktoré sami seba označovali za pravicové. Napriek sľubom o pravicovej politike sa často robili tlačovky o tom, komu sa aké peniaze rozdajú, skonštatoval. Napriek rôznym nálepkám sa v prístupe k spravovaniu štátnych financií podľa neho čoraz zreteľnejšie stierajú akékoľvek rozdiely.
„Badám to vo Francúzsku, badám to aj v Amerike. Ja tam zrazu nevidím ten rozdiel medzi pravicou a ľavicou. Ja tam nevidím žiadnu pravicu. V podstate je to len socialista a národný socialista. Úplne sa vytratila stará ekonomická pravica, ktorá nechce siahať ľuďom do života – nízke dane, málo regulácií. Pravo-ľavé delenie je mŕtve a ja tam vidím len národný alebo medzinárodný socializmus,“ zhodnotil.
