Dzurinda je za vstup Slovenska do EÚ vďačný aj Mečiarovi. Pomohol vraj rozhovor, po ktorom Mečiar nemohol spať
Plnohodnotným členom Európskej únie (EÚ) sme už 20 rokov. Dostať sa na úroveň najvyspelejších štátov Európy nebolo pre nás však vôbec ľahké. Malej krajine, akou je Slovensko, vstup do EÚ priniesol nespočetné množstvo výhod, eurofondy, či otvorené hranice. Na druhej strane sa objavili aj krízy, migranti a slabé stránky nadštátneho spojenia. Aká by bola alternatíva k EÚ? Mohlo by byť Slovensko neutrálnym štátom?
Rozhovor, po ktorom Mečiar nemohol spať
Na Slovensku sa čoraz častejšie a silnejšie začínajú ozývať hlasy, ktoré navrhujú odtrhnutie sa od EÚ. Táto téma sa otvára aj vždy v priebehu prezidentských, či parlametných volieb. Podľa Branislava Kováčika, dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Matej Bela, euroskeptické hlasy v Európe vždy existovali. „Žiadna relevantná politická strana v Európe, ktorá má vplyv na dianie v krajine, nemá vo svojom programe implictne vystúpenie z EÚ, keďže si uvedomuje, čo pre nich členstvo znamená,“ povedal.
Marián Kotleba je príkladom slovenského politika, ktorý často hovorí o potrebe vystúpenia z únie i z NATO, ktoré označuje za zločineckú a teroristickú organizáciu a riešenie vidí v neutralite Slovenska. Napriek tomu kandiduje do europarlamentu, pretože chce proti EÚ bojovať priamo v jej radoch. „Namiesto mlieka a mäsa Európska únia chce, aby sme jedli cvrčkov a geneticky modifikované potraviny. Namiesto toho, aby Únia podporovala tradičnú normálnu rodinu, podporuje zvrátené manželstvá homosexuálov,“ tvrdí Kotleba vo svojom predvolebnom videu.
Expremiér Mikuláš Dzurinda vylúčil možnosť mať vysnívané neutrálne Slovensko, keďže sme o to podľa neho nikdy aktívne nebojovali, nezávislosť si nezaslúžili a ostatné krajiny by nás nerešpektovali.
„Stalo by sa to, čo pán Březninský opísal, keď sa ho Mečiar opýtal, ako môže skončiť stredná Európa, keď sa nedostane do Únie a pán Březinský mu vysvetlil, že skrátka od Žiliny hore to skončí v Poľsku, Spiš, Orava, však nič nové pre Poliakov. Dole Maďarsko, však nič nového pre Maďarov a zvyšok môže byť český. To bolo to stretnutie, po ktorom Vladimír Mečiar vyhlásil, že po rozhovore so Zbigniewem Břežinským nemohol spať,” zhodnotil Dzurinda v rozhovore s Braňom Závodským. Podľa neho ak by sa nám nepodarilo stať sa členom EÚ, boli by sme dnes iným Bieloruskom.
Vďačný aj Mečiarovi
„Dôležitým faktorom bolo zaradenie Slovenska na zoznam krajín, s ktorými sa počítalo v ďalšej fáze rozširovania Aliancie. K tomuto zaradeniu došlo na summite NATO v apríli 1999, čo bolo veľkým signálom aj pre inštitúcie EÚ, že Slovensko sa mení, a mení sa k lepšiemu,“ poznamenal Dzurinda. Na summite v Laekene koncom roka 2001 sa stanovilo, o ktoré krajiny sa EÚ rozšíri. Naraz pristupovalo až desať krajín. Spolu so Slovenskom to bola Česká republika, Maďarsko, Slovinsko, Poľsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Malta a Cyprus.
V tom čase však ešte nič nebolo isté. Prijímanie reforiem ohrozovalo koalíciu. Parlamentné voľby v roku 2002 mohli potvrdiť, že rozbehnuté procesy sa dokončia, ale mohli ich aj ohroziť. „Bolo veľkým šťastím, že prácu započatú v roku 1998 sme mohli po roku 2002 dokončiť,“ zhodnotil expremiér.
Záujem o pričlenenie sa do EÚ mali spečatiť občania Slovenskej republiky. Vtedajší prezident Rudolf Schuster vyhlásil v roku 2003 referendum o vstupe Slovenska do EÚ, ktoré sa konalo 16. a17. mája. Ide vôbec o jediné platné referendum z ôsmich doposiaľ organizovaných. Zúčastnilo sa ho 52,12% oprávnených voličov, z ktorých 92,46% na otázku „Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členským štátom Európskej únie?” odpovedali „áno”. Následne Národná rada Slovenskej republiky ratifikovala Zmluvu o pristúpení k Európskej únii a oficiálne sa Slovensko stalo členom Európskej únie dňa 1. mája 2024.
„Podarilo sa to preto, lebo EÚ bola atraktívna aj pre mnohých členov a voličov HZDS. Ale aj preto, lebo politický zápas našich vládnych koalícií s opozíciou prebiehal v rokoch 1998 – 2006 v istých mantineloch, kde sme neprenechávali veľa priestoru na osobné urážky či ľudskú dehonestáciu politických súperov,“ opísal Dzurinda. Podľa jeho slov mali s Mečiarom korektný vzťah, politický zápas sa nikdy nezvrhol na hanobenie ľudskej dôstojnosti toho druhého, čo mu umožňovalo v rozhodujúcej chvíli Mečiara požiadať o podporu, za čo je mu podľa vlastných slov vďačný.
Aj západ má svoje ťažkosti
Dzurinda, ktorý sa o vstup Slovenska do EÚ zaslúžil, pomenoval výhody stručne: „Sú to nebývalé možnosti – zamestnať sa, postarať sa o lepšie zdravotné zabezpečenie, študovať i cestovať. Svet sa Slovákom otvoril a vnímam to tak, že veľká väčšina z nás to využila a využíva ho dodnes plným priehrštím.”
Čo sa týka druhej strany mince, Dzurinda pomenúva viaceré krízy, ktorým musela Európa čeliť. „Ukázalo sa, že aj západ má svoje ťažkosti a borí sa s problémami. Kľúčové a dôležité je, že už na ich riešenie nie sme sami. Kvalita a hĺbka ich riešenia má iný charakter, ako bezútešnosť a šedivosť komunistickej diktatúry.“
Expremiér označil krízy ako najzásadnejšie míľniky pre vývoj únie, pretože nás posúvajú. Kríza eurozóny, migračná vlna, pandémia, ako aj vojna Ruska proti Ukrajine otvára otázku, ako sa dopracovať k spoločnej európskej obrane.
„Osud Ukrajiny je najväčšou výzvou pre celý západný svet. Ak by Ukrajina podľahla tejto agresii, máme obrovský problém.” Dzurindu znepokojuje nevypočítateľnosť prípadneho víťaza prezidentských volieb v USA, Donalda Trumpa, ktorý má veľké šance vyhrať a ešte viac os Vladimír Putin – Viktor Orbán. Domnieva sa, že revizionizmus na juhu od Slovenska celkom nevymrel. „Ak by Ukrajina padla, nič dobré by to pre Slovensko neznamenalo a Európa si je toho vedomá,” uzavrel a pozitívne poznamenal, že tak, ako sme zvládli iné krízy, zvládneme aj túto a Putina musíme poraziť.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
