M. Lexmann a dvaja českí zákonodarcovia boli terčami kybernetických útokov z Číny
25. marca americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo 7 čínskych hackerov zo skupiny APT31. V obžalobe sa tvrdí, že sa v roku 2021 nabúrali do viac ako 400 účtov patriacich členom Medziparlamentnej aliancie pre Čínu (IPAC) združujúcej zákonodarcov z desiatok demokratických krajín sveta.
Americký vyšetrovací úrad FBI vypísal odmenu až do výšky 10 miliónov dolárov za informácie o siedmich čínskych hackeroch zo skupiny APT31.
Členmi aliancie IPAC sú aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), česká poslankyňa Eva Decroix (ODS) a nezávislý senátor Pavel Fischer.
„Ide o úmyselný útok na našu demokraciu, akt kybernetickej špionáže a nadnárodnej represie, ktorý sa zameriava na zákonodarcov vrátane tých, ktorých ČĽR (Čínska ľudová republika) sankcionuje za ich ľudskoprávnu angažovanosť a kritiku praktík totalitného režimu, ako aj poukazovania na ekonomické hrozby,“ informovala M. Lexmann.
Podľa českej poslankyne E. Decroix nešlo o útok na konkrétnu politickú stranu, vládnu politiku alebo určitú časť sveta. „Tento útok bol zameraný na politikov, ktorí napriek rozdielnym ideológiám a geografickej vzdialenosti majú jedno spoločné: ochotu čeliť výzvam, ktoré predstavuje Čínska komunistická strana,“ uviedla na sociálnej sieti X.
Podľa poslankyne kybernetické útoky „len podčiarkli dôležitosť našej práce, ktorá má výsledky, a to sa samozrejme niektorým ľuďom nepáči“.
„Podľa všetkého bol útok oveľa rozsiahlejší, než sa doteraz pripúšťa,“ hovorí senátor P. Fischer. Dodal, že podľa amerického ministerstva spravodlivosti boli cieľom všetci politici EÚ, ktorí sú súčasťou skupiny IPAC. Útočníci sa mali zamerať aj na 43 poslancov britského parlamentu.
Senátor uviedol, že cieľom útoku bol aj Biely dom, ministerstvá a jednotliví členovia amerického Kongresu. Cieľom útoku boli podľa dostupných informácií pracovné aj súkromné e-mailové adresy.
Ďalšími cieľmi boli podľa P. Fischera „spoločnosti alebo tí, ktorí utiekli do zahraničia, aby unikli čínskemu režimu, útok dokonca smeroval na nórskych predstaviteľov a členov výboru pre udeľovanie Nobelovej ceny za mier, ktorí v roku 2018 rozhodli o udelení ceny bojovníkom za ľudské práva v Hongkongu“.
Senátor uviedol, že jedným z dôvodov útokov môžu byť nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu a prezidentské voľby v USA. Podľa neho má komunistická Čína „obrovský záujem na tom, aby boli v našich voľbách zvolení ľudia poddajní, ktorí budú podliehať jej vplyvu“.
Čínsky komunistický režim už skôr zaradil M. Lexmann na svoj sankčný zoznam. Slovenská europoslankyňa dnes čínsku totalitu považuje za najkomplexnejšiu hrozbu pre našu slobodu a bezpečnosť. Na ich narúšanie podľa političky využíva ekonomický nátlak, špionáž, kybernetické útoky alebo aj škodlivý obsah poskytovaný deťom prostredníctvom sociálnych aplikácií, ako je TikTok.
„Potrebujeme ráznu reakciu a ochranu našich demokratických inštitúcií i spoločnosti,“ uviedla a dodala, že je absurdné dozvedieť sa o kybernetických útokoch po troch rokoch nie od našich spravodajských zložiek, ale od zložiek Spojených štátov.
