Duch Vianoc stále existuje v ľudských srdciach
Vianoce predstavujú najkrajšie a najočakávanejšie obdobie roka. Sú časom lásky, pohody, radosti a rodinnej súdržnosti. Pre mnohých aj časom naplnených snov a zázrakov. Ako sa čaro vianočnej atmosféry postupne vkráda do nášho srdca, rozmýšľame nad ich duchom a tým, čo ich robí tak výnimočnými. Čím sú tieto sviatky také zvláštne a jedinečné, že dokážu zohriať ľudské srdcia a opäť do nich vniesť stratené teplo? Prirodzene tušíme, že zázraky stále existujú a veríme, že ich uvidíme aj tento rok.
Pri pomyslení na Vianoce sa mnohým z nás vybaví krásny a ligotavý stromček s darčekmi, voňavé sviatočné pečivo či tradičné pokrmy. Akoby sa jeho skutočný význam pomaly vytrácal a nahrádzali ho iné symboly, ktoré sa na nás usmievajú z výkladov obchodných domov. Na hĺbku Vianoc sa pod vplyvom konzumného života pomaly zabúda, preto nečudo, že nás už ani darčeky pod stromčekom a pekne vyzdobený domov nemôžu naplniť spokojnosťou.
To najdôležitejšie, čo potrebujeme, si nevieme kúpiť ani vtesnať do krásne zabalených krabíc a uložiť pod strom. Ako k nám kúzlo Vianoc prichádza stále bližšie, intuitívne cítime, že láska, viera a nádej stále existujú v ľudských srdciach. Snažia sa prejaviť a našepkávajú nám odložiť strach a poskytnúť miesto svetlu. Pretože v skutočnosti to nie sú dary mimo nás, čo nás urobia šťastnými, ale vedomie vyššej prozreteľnosti, ktoré na nás s láskou dohliada a my tušíme, že skutočné šťastie nájdeme vo vyšších veciach a nie v hmotných. Hmotné šťastie nie je trvácne, ale kolísavé, kdežto šťastie pochádzajúce z duchovného naplnenia je stále a hlboké, nehynúce a neustále vzrastajúce.
Sú Vianoce stále časom dobrosrdečnosti, lásky, splnených snov a prianí? Jednoznačne majú neopísateľnú silu a kúzlo, veď nám pripomínajú narodenie Ježiša, spasiteľa všetkých kresťanov. Ukázal ľuďom, ako žiť svoj život správne, v pokore, bázni pred Bohom. Bol príkladom toho, ako otvoriť svoje srdce druhým a mať ich rád tak, ako samého seba. Prijal každého, kto prejavil záujem o jeho milosrdenstvo a obetoval svoj vlastný život pre druhých. Pravda je taká, že ľudia si zaslúžia lásku, nádej a vieru nielen na Vianoce, ale po celý rok. To je možno aj kľúčom k naplnenému životu, žiť po celý rok tak, akoby boli Vianoce. Každé dieťa je darom od Boha. V ich nevinnosti, ligotajúcich sa očkách plných viery a nádeje sa tiež skrýva duch Vianoc. Veriť v zázraky ako deti a prejavovať to najčistejšie z nás, by iste stačilo na zmenu celého sveta. Aj jedna malá kvapka zdvihne more.
Čo si ľudia prajú na Vianoce?
Okrem šťastia, lásky, pokoja a naplnených prianí si želáme, aby každého obchádzal hnev i hádky. Keď v tomto sviatočnom období dôjde ku konfliktu, človek sa v mene sviatkov snaží neprilievať olej do ohňa a radšej udrží svoj hnev na uzde, aby predišiel jeho nepríjemným dopadom. Keby sa táto pekná myšlienka tolerancie aplikovala do života počas celého roka, pozitívne by ovplyvnila ľudí a možno by ich aj motivovala v podobnom znášanlivom správaní. Voliť pekné slová miesto urážlivých nás nič nestojí a vo výsledku to môže príjemne prekvapiť ostatných a viesť ich k zamysleniu a podobnému správaniu. Keď človek nemá čo iné ponúknuť, vždy sa môže spoľahnúť na to, čo nosí so sebou – v sebe. Zopár hrejivých a milých slov zo srdca zahreje oveľa viac ako dar bez úprimnosti. Otvoriť srdcia smerom k ostatným poteší nielen ich, ale aj nás. Podanie pomocnej ruky a myslenie na druhých je prejavom súcitu a ľudskosti.
V skutočnosti, to pravé ľudské teplo možno cítiť a prejavovať po celý rok. Dobra nikdy neubúda, vždy sa násobí. Prečo teda práve na Vianoce cítiť to teplo z ľudského srdca oveľa viac? Možno je to preto, že sa toľko ľudí pozdvihne vo svojej mysli a duši, a to dobro sa stáva citeľnejším ako v inú dobu.
Vďačnosť
Obdobie Vianoc a s ním prichádzajúci koniec roka nás v myšlienkach vracia do minulých mesiacov a prirodzene robíme bilanciu toho, ako sa nám po celý rok vodilo. Čo dobré nám život priniesol, ako sme ho prežili, čo sme urobili správne, prípadne naopak. Ako sa pozeráme okolo, uvedomujeme si šťastie, ktoré máme a cítime vďačnosť nad požehnaniami sprevádzajúcimi nás v tomto roku. Tam vonku sú aj menej šťastní ľudia bez domova, rodiny, bez jedla a radosti v duši a my máme všetko to nádherné, čo možno považujeme za príliš samozrejmé.
Liekom na bolesť a utrpenie je vedieť podať pomocnú ruku druhým a snažiť sa namiesto hmotných statkov o dosiahnutie duchovných požehnaní. Svet sa stáva lepším alebo horším miestom iba vďaka ľuďom. To, čo nosíme v našom vnútri, sa odráža smerom von a okolo seba vidíme projekciu našich vlastných pocitov. Preto, ak okolo seba chceme vidieť dobro a lásku, musíme ich objaviť najprv v sebe.
Podobnú myšlienku nám zanechal aj Konfucius: „Kamkoľvek pôjdeš, choď celým svojím srdcom.“
Symbolom moderných Vianoc sa stala aj Dickensova Vianočná koleda z roku 1843. Vykreslil v nej ideálne Vianoce, v ktorom inšpiroval ľudí v snahe spríjemniť ich tým chudobnejším. Použil v nej nadprirodzené bytosti a duchov, aby prebudili človeka nezaujímajúceho sa o druchých a lipnúceho na hmotných statkoch. Dickens sa snažil v príbehu obmäkčiť srdce hlavnej postavy a zároveň aj srdcia čitateľov. Vyjadril tak dôležitosť lásky a záujmu o druhých a tiež, ako sa ľudia môžu zmeniť.
Čo je vlastne duch Vianoc?
Ducha Vianoc je možné cítiť neustále. Nie je to vec, osoba, ani atmosféra, ale stav nášho vnútra, stav našej mysle. Duch Vianoc sa nachádza v ľudskom srdci, preto ten, kto ho necíti tam, ho bude hľadať mimo seba či pod stromčekom zbytočne. Ani Boh neprejavuje svoju milosť a štedrosť iba na Vianoce. V tom spočíva tajomstvo lásky i šťastia, ktoré sú živé neustále.
Darujme si po celý rok namiesto hnevu – odpustenie,
namiesto konfliktu – toleranciu,
namiesto nepochopenia – súcit,
namiesto nečestnosti – poctivosť,
namiesto klamstva – pravdu,
namiesto prekážok – pomocnú ruku,
namiesto faloše – úprimnosť,
namiesto tmy – svetlo a
namiesto hmoty – duchovné požehnanie.
K tomu, aby sme otvorili srdcia našim blízkym a všetkým ľuďom naokolo, nemusíme vôbec čakať na Vianoce. Čas na to je vždy v prítomnosti, v tejto chvíli, ktorá sa viac nezopakuje. Preto ju nepremeškajme a nečakajme na lepšiu chvíľu. Tá najlepšia je vždy TERAZ.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
