Drahá elektrina z Nemecka ohrozuje Škandináviu. Nórsko prehodnocuje energetické prepojenie s Európou
Švédska ministerka energetiky uviedla, že je „nahnevaná“ na Nemecko za zastavenie jadrových elektrární, a obvinila ho, že sa spolieha na obnoviteľné zdroje energie, ktoré spôsobili prudký nárast cien energie v celej Škandinávii.
Nórsko zvažuje obmedzenie svojich energetických väzieb s Európou, keďže ceny elektrickej energie na domácom trhu stúpli na rekordnú úroveň. Minister ropného priemyslu a energetiky Terje Aasland z nórskej vládnucej stredoľavej Strany práce v piatok pre denník Financial Times uviedol, že vláda prehodnocuje svoje vývozné dohody po tom, ako ceny elektriny dosiahli najvyššiu úroveň od roku 2009.
Vo štvrtok dosiahli ceny elektriny v južnom Nórsku 13,16 nórskych korún (1,12 eur) za kilowatthodinu, čo je takmer 20-krát viac ako v predchádzajúcom týždni.
Nórske prepojovacie vedenia sú vysokonapäťové podmorské káble, ktoré spájajú jeho elektrickú sieť s Dánskom a susednými krajinami, umožňujú výmenu energie medzi trhmi a umožňujú mu vyvážať svoju bohatú vodnú energiu a v prípade potreby elektrinu dovážať. Labouristická vláda uviedla, že prepojovacie vedenia môže vypnúť, keď sa v roku 2026 budú obnovovať.
Konzervatívna Strana pokroku, ktorá vedie v prieskumoch verejnej mienky, tiež tvrdila, že vývoz energie z obnoviteľných zdrojov z Nemecka a tiež zo Spojeného kráľovstva prispieva k „cenovej infekcii“, ktorá sa šíri do Nórska, keď sa tam nevyrába veterná a slnečná energia.
Elisabeth Sætherová zo Strany práce, ktorá je štátnou tajomníčkou na nórskom ministerstve pre ropu a energetiku, pre The Epoch Times prostredníctvom e-mailu uviedla, že dve najstaršie zo štyroch prepojovacích vedení medzi Nórskom a Dánskom sú „takmer na konci svojej technickej životnosti“.
Nórska vláda uviedla, že dve prepojovacie vedenia, o ktorých Strana práce diskutuje, tvoria približne 5 % kapacity nórskych prepojovacích vedení. Sætherová uviedla, že spoločnosť Statnett, prevádzkovateľ nórskej energetickej sústavy, v súčasnosti posudzuje, či bude do káblov opätovne investovať.
„Ak dostaneme žiadosť o obnovenie prepojovacích vedení, dôležitými aspektmi pri posudzovaní, či udeliť licenciu, budú bezpečnosť dodávok na domácom trhu a vplyv na ceny elektrickej energie pre nórske podniky a domácnosti,“ dodala.
Nemecko
Nemecko, najväčšia európska ekonomika, je v centre debaty o energetike, odkedy v roku 2023 odstavilo svoje posledné tri jadrové elektrárne. Hoci tieto elektrárne mohli fungovať celé desaťročia, Nemecko sa rozhodlo viac sa spoliehať na alternatívne zdroje, ako je vietor a slnko.
Kritici, vrátane švédskej podpredsedníčky vlády a ministerky energetiky Ebby Buschovej, sa vyjadrili o dôsledkoch nemeckých rozhodnutí. „Horská dráha cien elektrickej energie je strašná,“ povedala Buschová minulý týždeň na X. Dňa 12. decembra povedala pre švédsku televíziu SVT, že je „nahnevaná“ z toho, že Nemecko odstavilo jadrovú energiu.
„Švédsko má dnes elektrický systém s veľkými problémami,“ napísala 16. decembra na X. „Ceny elektriny sú nepredvídateľné a jazdia ako na horskej dráhe – sú príliš nízke na to, aby podporovali investície, ale zároveň také vysoké, že rodiny a domácnosti žijú v strachu z toho, na akej úrovni skončí účet za elektrinu.“
Energetický nacionalizmus
Kritici uviedli, že rastúca nespokojnosť v Nórsku a Švédsku odráža širší trend energetického nacionalizmu.
Harry Wilkinson, vedúci politického oddelenia Nadácie pre politiku globálneho otepľovania, pre The Epoch Times e-mailom uviedol, že Nórsko sa môže zdráhať dotovať Nemecko. „Elektrické prepojenia znamenajú, že vysoké ceny z jednej krajiny sa môžu rozšíriť do ostatných a toto riziko podnecuje nárast energetického nacionalizmu,“ povedal Wilkinson.
„Nórsko, ktoré má lacnú elektrickú energiu z vodných elektrární, sa pochopiteľne zdráha dotovať riskantný experiment Nemecka s obnoviteľnými zdrojmi energie a bláznivé ukončenie využívania jadrovej energie,“ povedal.
„Neúspešná energetická politika Spojeného kráľovstva a Nemecka sa podobá ekonomickej samovražde, takže nie je prekvapením, že ostatné krajiny sa chcú vyhnúť akejkoľvek nákaze. Ich vlády musia znížiť ceny energií, ak chcú mať dobré vzťahy so svojimi susedmi.“
Škandinávska „charita“
Andy Mayer, energetický analytik z think-tanku Institute of Economic Affairs (IEA), ktorý sa zaoberá voľným trhom, pre The Epoch Times e-mailom uviedol, že jednotný energetický trh EÚ teoreticky „znamená, že tí, čo majú, zabezpečujú pre tých, čo nemajú, energetickú bezpečnosť prostredníctvom prepojovacích vedení, plynovodov a lodnej dopravy“.
Povedal, že v praxi vývoz prebytku zvyšuje cenu energie doma, čo v súvislosti s vojnou na Ukrajine a pravidelnými zimnými „Dunkelflaute“ (trvalé bezvetrie) „podnecuje nacionalizmus“.
Povedal, že „katastrofálna Energiewende [energetická politika], v rámci ktorej sa Nemecko vzdalo jadrovej energie a fosílnych palív súčasne v prospech obnoviteľných zdrojov energie, spôsobila, že je závislé od poľského uhlia, amerického bridlicového plynu, francúzskej jadrovej energie a škandinávskej charity“.
Poznamenal, že Švédsko sa domnieva, že Nemecko by malo obnoviť jadrové projekty a medzitým zaviesť lokálne (t. j. vyššie) ceny s cieľom znížiť dopyt, najmä v severnom Nemecku. Medzitým Nórsko, ktoré má vodné nádrže, už dva roky hrozí obmedzením vývozu a teraz diskutuje o prerušení prepojenia s Dánskom v roku 2026.
„Nezamýšľaným dôsledkom snahy EÚ o príliš rýchlu dekarbonizáciu by potom mohol byť silnejší regionálny odpor proti nulovým emisiám a oslabenie jednotného trhu,“ dodal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK