Dojčenie ako ochranný faktor: Rozsiahla štúdia o jeho vplyve na formovanie mozgu a zdravý vývoj dieťaťa
Známe úslovie „materské mlieko je najlepšie“ by sa možno malo upraviť na „materské mlieko je najlepšie, čím dlhšie, tým lepšie“.
Čím dlhšie vedci skúmajú účinky dojčenia, tým viac výhod pre dojčatá objavujú. Niektoré výhody presahujú dojčenský vek, pretrvávajú aj v detstve a môžu dokonca ovplyvniť zdravie v dospelosti.
Nedávna štúdia zistila, že dojčenie po dobu najmenej šiestich mesiacov sa spája s nižším výskytom oneskorenia pri dosahovaní sociálnych, jazykových a motorických vývojových míľnikov. Ukázalo sa tiež, že znižuje pravdepodobnosť výskytu neurovývinových porúch, ktoré môžu viesť k zdravotnému postihnutiu.
Tieto zistenia nadväzujú na predchádzajúce štúdie z posledných rokov, ktoré spájajú dojčenie s nižším výskytom alergií, astmy, vysokého krvného tlaku a úmrtí dojčiat.
„Je všeobecne známe, že materské mlieko je najlepšie a dojčené deti majú menej infekcií, menej alergických ochorení, zdravší tráviaci trakt a mnoho ďalšieho,“ uviedol v emaile pre Epoch Times David Berger, atestovaný pediater, ktorý sa na štúdii nepodieľal.
Dojčenie a ochrana pred vývojovým oneskorením
Štúdiu uskutočnili izraelskí vedci a uverejnili ju v odbornom časopise JAMA Network Open. Zúčastnilo sa na nej 570 532 detí vrátane 37 704 súrodeneckých párov. Na zistenie vplyvu dojčenia na vývoj výskumníci zozbierali údaje z národných zdravotných kliník, ktoré rutinne monitorujú vývoj detí, a zo záznamov o nárokoch na invalidné dávky od štátnej poisťovne.
Predchádzajúce výskumy, ako napríklad štúdia uverejnená v PLOS One, naznačovali súvislosť medzi dojčením a kognitívnymi schopnosťami, ale boli ovplyvnené mätúcimi faktormi, čo tiež sťažovalo vyvodzovanie presných záverov. Mätúce faktory (confounders) sú premenné, ktoré môžu skresliť výsledky.
Z tohto dôvodu izraelská štúdia tieto faktory starostlivo zohľadnila. Zahŕňala premenné ako napríklad pôrodnú hmotnosť a poradie narodenia, ako aj faktory týkajúce sa matky, napríklad vek a rodinný stav.
Zapojenie súrodeneckých dvojíc pomohlo vylúčiť niektoré mätúce vplyvy, pretože súrodenci zvyčajne dostávajú podobnú rodičovskú starostlivosť. Po odstránení týchto vplyvov vedci vyslovili hypotézu, že prínosy dlhodobého dojčenia môžu súvisieť s vplyvom na črevný mikrobióm (spoločenstvo mikróbov v črevách) a so štrukturálnymi a konektivitnými rozdielmi v mozgu, čo podporili aj snímky zobrazovacích metód.
Z hľadiska klinických výsledkov zahŕňali sociálne a rečové neurovývinové poruchy ADHD, autizmus a závažné poruchy správania – duševné ochorenie, ktoré sa prejavuje napríklad ničením majetku alebo sebapoškodzovaním. Medzi motorické neurovývojové poruchy patrili paralýza, porucha funkcie dvoch končatín a detská mozgová obrna, porucha prejavujúca sa nekoordinovanými pohybmi svalov, zvyčajne spôsobená poškodením mozgu pred narodením alebo pri pôrode.
Údaje tiež ukázali, že „výhradné“ dojčenie sa spája s nižším rizikom vývojových oneskorení a neurovývinových porúch ako „nevýhradné“ dojčenie. „Výhradné“ označuje kŕmenie výlučne materským mliekom počas prvých šiestich mesiacov, zatiaľ čo „nevýhradné“ znamená kombináciu dojčenia a kŕmenia z fľaše počas sledovaného obdobia.
Štúdia prispieva k poznatkom dvoma spôsobmi, uviedla hlavná autorka Inbal Goldshteinová z Výskumného ústavu KI Research Institute v rozhovore pre Epoch Times. Po prvé, dosiahla prísnu kontrolu mätúcich vplyvov a po druhé, jej výsledky majú širokú výpovednú hodnotu pre iné populácie, pretože sú založené na rozsiahlych a reprezentatívnych vzorkách obyvateľstva.
Berger, pediater a zakladateľ ordinácie Wholistic Pediatrics & Family Care, uviedol, že kontrola mätúcich faktorov a veľký počet skúmaných detí, vrátane mnohých súrodeneckých dvojíc, urobili štúdiu pôsobivou. Domnieva sa, že výsledky naznačujú, že dĺžka dojčenia má väčší vplyv ako jeho výhradnosť. „Podľa mňa táto štúdia ukazuje, že dĺžka dojčenia môže byť dôležitejšia ako to, či dieťa dostáva občas umelé mlieko,“ hovorí.
Americká pediatrická akadémia (AAP) odporúča výlučné dojčenie počas prvých šiestich mesiacov života. Ďalej radí pokračovať v dojčení aj po zavedení príkrmov v šiestich mesiacoch – tak dlho, ako si matka a dieťa želajú, v ideálnom prípade dva roky aj dlhšie.
Mechanizmy účinkov dojčenia
Mechanizmy, ktoré stoja za prínosmi dojčenia, sú mnohostranné a zahŕňajú výživu, pohyb a psychologické faktory.
Výživové faktory
„Vývoj dieťaťa je založený na mozgu,“ poznamenáva spoluautorka štúdie Deena Zimmermanová, atestovaná pediatrička a vedúca oddelenia starostlivosti o matky, deti a dospievajúcich na izraelskom ministerstve zdravotníctva. V e-maile pre Epoch Times vysvetlila, že mastné kyseliny v materskom mlieku tvoria stavebné prvky mozgového tkaniva. V prvých rokoch života, keď mozog rýchlo rastie, sa vytvára nové tkanivo. Ak je jeho zdrojom materské mlieko, mozog je lepšie pripravený na tvorbu nových synapsií – základov učenia a vývoja.
Materské mlieko má podľa Roberta Freedmana, profesora psychiatrie a farmakológie na Lekárskej fakulte Coloradskej univerzity, výrazne vyššiu výživovú hodnotu ako umelá výživa.
„Obsahuje oveľa viac cholínu a ďalších živín dôležitých pre vývoj mozgu po narodení,“ napísal v e-maile pre Epoch Times. Cholín je neuroprotektívna látka – teda látka, ktorá chráni nervové bunky a je zásadná pre funkciu mladého mozgu, pretože je potrebná na tvorbu bielej hmoty nazývanej myelínová pošva.
Všetky prospešné zložky materského mlieka, vrátane hormónov, bioaktívnych látok a mastných kyselín, nepriamo ovplyvňujú vývoj mozgu, kognitívne schopnosti a emocionálny vývoj, konštatuje v e-maile pre Epoch Times Demi Lucasová, medzinárodne certifikovaná laktačná poradkyňa. Podporujú imunitu a zdravý črevný mikrobióm, ktorý sa čoraz viac považuje za faktor ovplyvňujúci činnosť mozgu a správanie.
Pohyb ako liek
„Hovoríme o jedle ako o lieku, ale dojčenie je tiež pohybovým liekom – je to opakované, funkčné cvičenie, ktoré tvorí základ pre rozvoj hrubej a jemnej motoriky, reči, dýchania a sociálnej interakcie,“ dopĺňa Emily Spaethová, medzinárodne certifikovaná laktačná poradkyňa, v e-maile pre Epoch Times. „Deti si to precvičujú 8 až 12-krát denne.“
Spaethová, zakladateľka a generálna riaditeľka Be Well Baby PDX, podotýka, že kojenie je oveľa zložitejšie, jemnejšie a náročnejšie ako kŕmenie z fľaše. Dojčatá musia zvládnuť koordinovaný vzorec sania-hltania-dýchania a zapájajú jazyk, čeľusť, pery, mäkké podnebie a celé telo spôsobom, ktorý kŕmenie z fľaše neumožňuje. Tento pohyb posilňuje svaly, zdokonaľuje motoriku a pomáha formovať tvrdé podnebie, čo prispieva k lepšiemu postaveniu zubov a vývoju dýchacích ciest.
Zložitá svalová aktivita počas dojčenia podporuje pohyblivosť jazyka, ktorá je nevyhnutná pre neskoršiu zrozumiteľnú reč, uvádza.
„Deti, ktoré sa spoliehajú na fľašu, najmä ak sa u nich vyvinú náhradné spôsoby sania, ako je napríklad hryzenie, nemusia mať rovnaký tréning jazyka a čeľuste potrebný na optimálnu výslovnosť.“
Okrem precvičovania svalov v ústach a hrdle je dojčenie komplexný celotelový proces, ktorý zahŕňa zmyslovo-motorické podnety, stimuláciu lícneho nervu a aktiváciu blúdivého nervu, vysvetľuje Spaethová.
„Proprioceptívne (vnímanie pohybu) a taktilné (dotykové) podnety počas sania pomáhajú vyladiť nervové dráhy, čo vedie k lepšej koordinácii aj väčšiemu zapojeniu do sociálnych interakcií. Keď sa nad tým zamyslíme – keď sme ako dospelí pokojní, šťastní a máme dobre regulovaný nervový systém, máme väčšiu tendenciu byť aj spoločensky aktívni,“ hovorí.
Psychologické faktory
„Dojčenie uvoľňuje oxytocín u matky aj dieťaťa – hormón, ktorý je zásadný pre sociálne väzby, emočnú reguláciu a odolnosť voči stresu,“ hovorí Lucasová. „Vyššia hladina oxytocínu môže podporiť sociálnu interakciu.“
Fyzická blízkosť, očný kontakt a interakcia počas dojčenia posilňujú väzby, emocionálnu istotu a rané komunikačné spôsobilosti, ktoré tvoria základ pre sociálny vývoj, dodáva.
„Tieto psychologické faktory spolu so zložkami materského mlieka môžu pomáhať chrániť pred prejavmi sociálnych porúch, ako je napríklad porucha autistického spektra, alebo ich zmierniť,“ konštatuje Lucasová.
Ďalšie prínosy dojčenia
Ochrana pred astmou
Prínosy dojčenia pre črevný mikrobióm sa vzťahujú aj na mikrobióm nosných dutín, čo má vplyv na zdravie dýchacích ciest. Štúdia uverejnená v časopise Cell využila databázu na preskúmanie charakteristík dojčenia a črevného a nosného mikrobiómu u 2 227 detí.
Vedci zistili, že predčasné ukončenie dojčenia, skôr ako po troch mesiacoch, je spojené s predčasným osídlením čriev mikróbmi, ktoré súvisia s rozvojom astmy. Naopak, dlhšie výhradné dojčenie je spojené so získaním mikróbov, ktoré pred astmou chránia.
Ochrana pred alergiami
Štúdia uverejnená v časopise American Journal of Clinical Nutrition uvádza, že dojčenie sa spája so zníženým rizikom alergií – vrátane potravinových alergií, astmy a atopickej dermatitídy, čo je svrbivé a zápalové ochorenie kože. Presné mechanizmy týchto výhod nie sú úplne známe, ale autori štúdie sa domnievajú, že kľúčovú úlohu môžu zohrávať molekuly v materskom mlieku nazývané mikroRNA. Aby vedci zistili účinok mikroRNA, analyzovali 432 vzoriek materského mlieka a 7 824 týždňov dlhodobého sledovania zdravotného stavu.
Výsledky ukázali, že príjem mikroRNA nazývanej miR-375-3p z materského mlieka počas šiestich mesiacov bol spojený so zníženým rizikom potravinových alergií, sipotu a atopickej dermatitídy počas prvého roka života. MikroRNA sú dostatočne stabilné na to, aby prežili v tráviacom trakte dojčaťa, kde sa vstrebávajú a podporujú imunitný systém, čím znižujú riziko stavov spojených s alergiami. Umelá výživa neobsahuje mikroRNA, ale podľa autorov štúdie by pridanie syntetických mikroRNA mohlo znížiť rozdiely v riziku alergií medzi dojčenými a nedojčenými deťmi.
Nižší krvný tlak v ranom detstve
Podľa štúdie uverejnenej v časopise Journal of the American Heart Association sa dojčenie v detstve spája so zníženým rizikom kardiovaskulárnych ochorení v dospelosti. Keďže však nie je známe, ako dlho je potrebné dojčiť, aby sa tento prínos prejavil, autori analyzovali údaje o dojčení v ranom veku a krvnom tlaku u 2 382 detí.
Výsledky ukázali, že dojčenie – bez ohľadu na výhradnosť alebo dĺžku trvania – bolo spojené s nižším krvným tlakom vo veku troch rokov, a to aj vtedy, keď bolo dieťa dojčené len počas prvých dní života. Tento poznatok je významný, pretože krvný tlak zostáva podobný od raného detstva až do dospelosti.
Autori špekulujú, že zmeny v črevnom mikrobióme spôsobené dojčením môžu ovplyvniť vývoj aterosklerózy (kôrnatenia tepien) v neskoršom veku. Živiny a zlúčeniny, ako sú kmeňové bunky nachádzajúce sa v kolostre (prvom mlieku po pôrode), môžu ovplyvniť vývoj kardiovaskulárneho systému a mať dlhodobé prínosy. Kolostrum je tiež bohaté na n-3 polynenasýtené mastné kyseliny s dlhým reťazcom, ktoré tvoria dôležité štrukturálne zložky tkanív vystieľajúcich cievy.
Nižšia úmrtnosť dojčiat
Dojčenie sa spája aj s nižšou úmrtnosťou dojčiat. Štúdia uverejnená v časopise American Journal of Preventive Medicine skúmala tento vzťah na úrovni jednotlivých amerických štátov a regiónov. Zahŕňala 10 miliónov amerických detí narodených v rokoch 2016 až 2018. Výsledky ukázali, že dojčenie súviselo s nižšou úmrtnosťou – od 21 % na juhovýchode USA až po 44 % v severovýchode a v štátoch oblasti stredného Atlantiku.
Podpora pri dojčení je dostupná
Hoci dojčenie má dobre zdokumentované výhody, je dôležité si uvedomiť, že aj deti kŕmené umelým mliekom môžu pri správnej starostlivosti a výžive dobre prospievať, hovorí doktor Berger. Pre tých, ktorí sa rozhodnú dojčiť, je však dostupná podpora, ktorá im pomôže prekonať výzvy spojené s dojčením.
„Vždy odporúčam rodinám, aby v prípade potreby vyhľadali podporu pri dojčení, pretože správne vedenie môže zásadne ovplyvniť úspešný priebeh dojčenia.“
Spaethová hovorí, že podpora môže zahŕňať vzdelávanie aj terapiu.
„Práve tu vstupujú do hry odborné telové terapie, hodnotenie ústnych funkcií a pohybovo zamerané intervencie,“ dodáva.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
