Dôchodky porastú pomalšie v porovnaní s minulým rokom. SNS chce pre minimálne dôchodky zaviesť tieto pravidlá
Rast minimálnych dôchodkov sa stal predmetom intenzívnych diskusií medzi ministrom práce Tomášom a podpredsedom parlamentu Dankom. Hoci zvyšovanie minimálnej mzdy je už súčasťou programového vyhlásenia vlády, Danko podmieňuje svoju podporu tejto iniciatívy vytvorením mechanizmu, ktorý by automaticky zvyšoval aj minimálne dôchodky. Pri určovaní nároku na minimálny dôchodok je kľúčové tzv. kvalifikované obdobie. Nárok na minimálny dôchodok sa vypočítava na základe počtu rokov, počas ktorých si človek platil dôchodkové poistenie a dosiahol stanovený minimálny príjem. Ak budúci dôchodca v niektorom roku nedosiahne potrebnú úroveň príjmu, tento rok sa mu nemusí započítať do kvalifikovaného obdobia, čo môže nepriaznivo ovplyvniť jeho nárok na minimálny dôchodok. V roku 2025 bude na splnenie tejto podmienky potrebné zarobiť minimálne 4 963 eur ročne. Bežné dôchodky sa budú zvyšovať mierne.
Danko tlačí na rast minimálnych dôchodkov
Téma minimálnych dôchodkov je častým predmetom odkazov cez médiá medzi ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Erikom Tomášom (Hlas-SD) a podpredsedom parlamentu a šéfom národniarov Andrejom Dankom (SNS). Hoci sa zvyšovanie minimálnej mzdy nachádza aj v programovom vyhlásení vlády, Danko súhlas s touto iniciatívou podmieňuje vytvorením automatu aj na minimálne dochôdky. „Keď rastie priemerná mzda v hospodárstve, tak by nemala ísť hore len minimálna mzda, ako chce Erik Tomáš, mali by rásť aj minimálne dôchodky,“ poznamenal.
Predseda SNS zatiaľ navrhol, aby sa minimálny dôchodok zvýšil o 74 eur, čím by hodnota najnižšej penzie narástla na 471,90 eur.
„V programovom vyhlásení vlády, za ktoré hlasovala aj SNS, je jasne zakotvené nové nastavenie minimálnej mzdy,” pripomína minister Tomáš. „Napĺňanie programového vyhlásenia vlády a dodržiavanie koaličných dohôd je elementárnym základom fungovania každej vládnej koalície,“ reagoval na požiadavky lídra SNS.
Šéf rezortu práce je podľa vlastných slov stále pripravený diskutovať o minimálnych dôchodkoch a nastavení vyššieho koeficientu, aby aj minimálne dôchodky rástli vyšším tempom. Chce sa však na túto tému rozprávať odborne za zatvorenými dverami. Rozhovory by sa podľa neho mali udiať len v rámci koalície, bez kladenia podmienok a bez prítomnosti opozičných strán. SNS však už svoj návrh predkladá do parlamentu.
Zmena výpočtu minimálnych dôchodkov
Národniari majú v úmysle zmeniť spôsob výpočtu minimálnych dôchodkov. Vyplýva to z návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý už bol doručený poslancom v parlamente. Pod návrh sa podpísali poslanci Rudolf Huliak, Dagmar Kramplová, Andrej Danko a Milan Garaj (všetci SNS).
„Navrhuje sa zmena výpočtu minimálneho dôchodku, kde sa doterajší model, ktorý zohľadňuje sumu životného minima, nahrádza novým modelom, založeným na priemernej mesačnej nominálnej mzde zamestnanca,“ objasňujú svoj zámer.
Novela si podľa slov predkladateľov berie za cieľ posilniť sociálnu ochranu poberateľov minimálnych dôchodkov tým, že sa upraví ich výška. Tá sa bude odvíjať od priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnancov v hospodárstve. „Táto zmena reflektuje snahu zabezpečiť vyššiu spravodlivosť a primeranosť dôchodkových dávok, ktorá lepšie odzrkadľuje ekonomické podmienky v krajine,“ píše sa v návrhu. Podľa poslancov SNS prepojenosť výšky minimálneho dôchodku s priemernou nominálnou mzdou zabezpečí, že dôchodkové dávky budú pružnejšie reagovať na ekonomické zmeny, čo posilní ochranu sociálne zraniteľných skupín ľudí.
Na druhej strane schválenie navrhovaných zmien by znamenalo záťaž na štátnu kasu v čase, keď je slovenská vláda nútená šetriť a chystá konsolidačný balík. Negatívnych vplyvov na štátny rozpočet sú si vedomí aj samotní predkladatelia. „Zároveň sa v dôsledku rýchlejšieho medziročného zvyšovania sumy minimálneho dôchodku môže zvýšiť počet osôb spadajúcich do kategórie poberateľov minimálneho dôchodku,“ uvádzajú poslanci. Konkrétne dopady na rozpočet verejnej správy zatiaľ nevyčíslili.
Kvalifikované obdobie
Aktuálne sa minimálny dôchodok vypočítava ako násobok životného minima. Násobok sa určuje počtom rokov, počas ktorých si senior na penziu sporil.
Na to, aby sa rok 2025 započítal do kvalifikovaného obdobia pre vznik nároku na minimálny dôchodok, musí ročný príjem budúceho penzistu dosiahnuť stanovené minimum. Kvalifikované obdobie predstavuje počet rokov, v rámci ktorých si osoba hradí dôchodkové poistenie, a zároveň príjem tejto osoby dosiahne štátom stanovené minimum. Počet rokov predstavuje kľúčový faktor pre určenie nároku na minimálny dôchodok. Ak váš príjem v danom roku nedosiahne úroveň stanoveného minima, nemusí sa vám tento rok do nároku na minimálny dôchodok započítať.
„Rok 2025 sa započíta do počtu rokov tzv. kvalifikovaného obdobia pre nárok na minimálny dôchodok, ak vymeriavací základ poistenca za rok 2025 dosiahne najmenej 24,1 % priemernej ročnej mzdy zistenej v SR za rok 2025. Tá bude odhadom max. 1 716 € na mesiac,“ poznamenáva odborník na dane a odvody Jozef Mihál (Demokrati).
V preklade to znamená, že ročný príjem človeka musí byť minimálne vo výške 4 963 eur, čo predstavuje mesačne približne 414 eur. V prípade, že budúci seniori túto podmienku nesplnia, rok 2025 sa im do kvalifikovaného obdobia nemusí zarátať.
V roku 2023 bola minimálna hranica na splnenie podmienky ročného príjmu vo výške 4 136 eur. Priemerná mzda predstavovala 1 430 eur. V roku 2022 mal ročný príjem dosahovať 3 772 EUR, čo sa odvíjalo od výšky priemernej mzdy v sume 1 304 eur. Portál Pravda odporúča ľuďom, ktorých príjem bude tesne pod hraničným minimom, nájsť si brigádu, alebo navýšiť aktuálny úväzok, aby dosahli stanovený minimálny ročný príjem a vyhli sa tak nezapočítaniu celého roka do nároku na minimálny dôchodok.
Bežné dôchodky sa od januára zvýšia mierne
Každoročne v januári nového roka dochádza k valorizácii dôchodkov, a teda aj od budúceho roka budú slovenskí seniori dostávať o čosi vyššiu penziu. Bežné dôchodky sa budú valorizovať o percento určené na základe porovnania medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov vykázané štatistickým úradom počas prvých deviatich mesiacov.
Inflácia minulý rok dosiahla 14,5 % a presne o toľko percent si slovenskí penzisti polepšili. Tento rok to však vyzerá na nízke jednociferné percento. Rast inflácie spomalil a Mihál odhaduje, že priemerná inflácia za prvých deväť mesiacov v roku 2024 dosiahne len 1,8 %. Od januára do júla je zatiaľ inflácia na priemere 2 %. Do toho sa ešte zaráta inflácia za august a september.
