Dobrovoľní horskí záchranári kritizujú predloženú novelu zákona o Horskej záchrannej službe
Novela zákona o Horskej záchrannej službe (HZS), ktorú do Národnej rady SR predložil poslanec Samuel Migaľ (Hlas-SD), sťaží činnosť dobrovoľníkom. Na tlačovej konferencii na to upozornili zástupcovia Horskej služby (HS) Pieninského národného parku (PIENAP), Čergova a Malej Fatry. Zároveň tvrdia, že Ministerstvo vnútra (MV) SR odmieta pomoc tretieho sektora pri záchrane v horách.
Dobrovoľníkom z Čergova a Pienin totiž koncom mája zamietli akreditáciu na úseku integrovaného záchranného systému (IZS), o ktorú je nutné žiadať od minulého roka. Združenia spochybňujú transparentnosť pri udeľovaní akreditácií a negatívne vnímajú aj nezverejňovanie zoznamu akreditačnej komisie či akreditačných štandardov. Voči rozhodnutiu štátnych orgánov plánujú podať tzv. rozklad.
„Ide nám o to, aby sme chránili život a zdravie ľudí, aj prírodu. Sme občianske združenia, od štátu sme za štyri roky nedostali ani cent. Ide nám o to, aby sa v rámci horskej záchrany niečo zlepšilo, stav je neúnosný,“ skonštatoval predseda HS PIENAP-u Marko Popovič. Neudelenie akreditácie ho prekvapilo a upozornil, že dobrovoľníci vykonávajú nielen záchranné činnosti. V regióne pôsobia preventívne, opravujú turistickú infraštruktúru a taktiež vzdelávajú.
Ako dôvod neudelenia akreditácie akreditačná komisia uviedla, že združenia nesplnili podmienky. „Keďže nie sú verejne dostupné nijaké akreditačné štandardy, našu žiadosť o akreditáciu v rámci IZS sme vypracovali s najlepším vedomím a svedomím. Ak by boli akreditačné štandardy vopred prediskutované, vychádzali z reálnej praxe a boli vopred verejne dostupné, predišli by sme mnohým nedorozumeniam a nejasnostiam. Sme toho názoru, že požadované doklady sú nad rámec zákona a zároveň sú nesplniteľné a v niektorých prípadoch aj nejasné,“ zdôraznil predseda HS Čergov Juraj Ružbarský.
Starosta Červeného Kláštora Štefan Džurný si nevie predstaviť, že by v Pieninách nepôsobili dobrovoľní horskí záchranári. „Z minulosti máme veľa skúseností, keď zachraňovali a pomáhali, PIENAP je veľmi navštevovaný turistami a ich úloha je nezastupiteľná. Ak by tu nepôsobili, malo by to negatívne dôsledky. Profesionáli u nás pôsobia len dva mesiace počas hlavnej sezóny,“ upozornil starosta.
Horská služba PIENAP-u a Čergova nesplnila podmienky akreditačnej komisie
Ministerstvo vnútra (MV) SR uviedlo v reakcii na kritiku neudelenia akreditácie zo strany dobrovoľníkov z Pienin a Čergova, že HS Pieninského národného parku (PIENAP) a HS Čergov nebola udelená akreditácia z dôvodu nesplnenia podmienok akreditačnej komisie.
Rezort podotkol, že pri udeľovaní akreditácie na úseku integrovaného záchranného systému (IZS) je rozhodujúce stanovisko príslušnej základnej záchrannej zložky, v tomto prípade Horskej záchrannej služby (HZS). Dobrovoľní horskí záchranári na utorkovej tlačovej konferencii v Červenom Kláštore spochybnili transparentnosť pri udeľovaní akreditácií a negatívne vnímajú aj nezverejňovanie zoznamu akreditačnej komisie či akreditačných štandardov. Voči rozhodnutiu štátnych orgánov plánujú podať tzv. rozklad.
„Príslušníci HZS sú v horských oblastiach veliteľmi zásahov a v prípade potreby môžu vyzvať cestou operačného alebo koordinačného strediska na zásah aj ostatné záchranné zložky, aj dobrovoľníkov, ak je to z ich odborného a kapacitného hľadiska potrebné. Ak hovoríme o mimohorských oblastiach, podľa dnes platného právneho stavu, ktorý prijala predchádzajúca vláda, môžu spolu so zložkami IZS zasahovať len občianske združenia, ktoré boli schválené akreditačnou komisiou,“ uviedlo ministerstvo. Podotklo, že oblasť Pieniny spadá pod Vysoké Tatry a aktuálne má zmluvu s HZS uzatvorenú 32 dobrovoľných záchranárov, z toho štyria sú priamo z Pienin.
Dobrovoľníci z Pienin, Čergova i Malej Fatry kritizovali aj predkladanú novelu zákona o HZS, tvrdia, že im sťaží činnosť. MV reagovalo, že v súčasnosti nie je záchranná činnosť mimo horských oblastí podmienená odbornou spôsobilosťou. To môže podľa rezortu viesť k ohrozeniu zdravia a života zachraňovanej osoby, respektíve osôb, ktoré sa na záchrane podieľajú. V poslaneckom návrhu novely od Samuela Migaľa (Hlas-SD) sa preto okrem iného navrhuje vymedziť lokality, kde je potrebná odborná spôsobilosť na záchrannú činnosť a popísať podmienky na jej získanie.
„Novelou sa snažíme umožniť jednotlivým občianskym združeniam ľahší prístup do systému IZS, aby ich členovia mohli nadobudnúť potrebnú odbornú spôsobilosť. Tým sa predíde neodbornej manipulácii s osobami, ktorým bude poskytovaná pomoc zo strany členov občianskych združení akreditovaných akreditačnou komisiou,“ dodáva MV SR. Samuel Migaľ je ochotný s dobrovoľnými horskými záchranármi rokovať a ubezpečil, že ním predkladaný zákon nijako neobmedzuje ich činnosť. Cieľom podľa neho je regulácia a zamedzenie tomu, aby záchranu vykonávali nevyškolení amatéri.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
