Dnes si pripomíname 105. výročie vzniku Československej republiky
V novembri 2020 poslanci Národnej rady (NR) SR vyhlásili 28. október – Deň vzniku samostatného československého štátu – za štátny sviatok. Nejde však o deň pracovného pokoja. Československá republika (ČSR) vznikla presne pred 105 rokmi 28. októbra 1918.
„Demokratický základ Československej republiky bol na svoju dobu natoľko pokrokový, že na ňom mohli Slováci i Česi stavať aj po návrate slobodných pomerov v Novembri ´89 a môžu sa oň opierať i dnes,“ napísala dnes na Facebook prezidentka SR Zuzana Čaputová.
K vzniku ČSR veľmi dopomohol neúspech Rakúsko-Uhorska a Nemecka v prvej svetovej vojne. Početné národnosti tvoriace Rakúsko-Uhorskú monarchiu sa rozbehli na všetky strany s cieľom samostatne kreovať svoju vlastnú budúcnosť. Nastala doba preusporiadania pomerov v Európe. V otázke Slovákov (ktorí boli súčasťou Uhorska) sa ukázala najschodnejšia cesta vytvoriť vlastný štát spoločne s Čechmi (ktorí boli súčasťou Rakúska). Myšlienku podporila silná slovenská komunita v USA a spoločne s českou stranou 22. októbra 1915 podpísali Clevelandskú dohodu.
Na diplomatickom poli sa o vznik ČSR najviac zapríčinili Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš, ktorí pôsobili v mnohých krajinách Európy a USA. V roku 1916 v Paríži založili Československú národnú radu (ČSNR) na čele s T.G. Masarykom.
Na vojnovom poli k vzniku nového štátu prispeli úspechy československých légií, ktoré bojovali v Rusku, Taliansku, Srbsku alebo vo Francúzsku na strane Dohody. ČS légie mali viac než 100 000 legionárov, z toho 7200 Slovákov.
Premiér Robert Fico na svojom Facebooku dnes uviedol, že vytvorenie spoločného štátu Slovákov a Čechov bolo jednoznačne správne rozhodnutie a prvá republika „bola dôležitým medzníkom pri našej ceste k samostatnosti, ktorú sme dosiahli 1.1.1993. Práve vďaka nej sa položili základy demokratickej tradície na Slovensku, vytvorili sa podmienky pre vznik školstva, národnej kultúry, či moderného hospodárstva.“
V máji 1917 českí politici v rakúskom parlamente, ktorého boli súčasťou, žiadali spojenie českého územia so slovenským. Ideu verejne podporil slovenský politik Vavro Šrobár v Liptovskom Mikuláši 1. mája 1918.
Úspešné rokovania medzi oboma krajinami pokračovali v Amerike. 30. mája 1918 podpísali predseda ČSNR T.G. Masaryk s Českým národným združením a predstaviteľmi Slovenskej ligy v Amerike Pittsburskú dohodu.
Masaryk dosiahol v priebehu roka 1918 prísľub uznania nezávislosti od hlavných západných mocností Dohody. V Paríži bola 14. októbra 1918 založená dočasná československá vláda. Na druhej strane oceánu potvrdila o niekoľko dní snahu o vznik spoločného a demokratického štátu Čechov a Slovákov Washingtonská deklarácia z 18. októbra.
„Treba možno aj pre dnešnú situáciu vyzdvihnúť to, že tri osobnosti Tomáš Garrigue Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik napriek tomu, že pochádzali z úplne iného politického spektra a mali možno na mnohé veci iný názor, dokázali prekonať svoje politické či osobné egá. Dokázali sa zjednotiť pre silnú myšlienku vzniku ČSR,“ pripomenul dnes predseda parlamentu Peter Pellegrini.
28. októbra 1918 Rakúsko-Uhorsko v prvej svetovej vojne definitívne kapitulovalo a československý Národný výbor v Prahe vyhlásil oficiálny vznik ČSR. 30. októbra sa v Turčianskom Svätom Martine na verejnom zhromaždení prihlásili k spoločnému štátu Slováci.
Dočasné Národné zhromaždenie zvolilo Masaryka za prezidenta republiky, predsedom československej vlády sa stal Karel Kramář. Hranice ČSR potvrdila Versaillská (s Nemeckom), Saintgermainská (s Rakúskom) a Trianonská (s Maďarskom) mierová zmluva.
Dobré časy však netrvali dlho. Ako prezidentka vo svojom statuse ďalej uvádza, po dvadsiatich rokoch demokracie prišli roky utrpenia pod nacistickým a neskôr komunistickým útlakom.
14. marca 1939 vyhlásil svoju samostatnosť Slovenský štát a v nasledujúci deň obsadili české územie vojská nacistického Nemecka, čo znamenalo koniec ČSR. Po druhej svetovej vojne sa oba národy opäť spojili, avšak po prevrate vo februári 1948 sa moci chopila Komunistická strana Československa, čím sa rozpútali politické čistky a teror obyvateľstva. Diktatúra komunistov trvala až do Nežnej revolúcie v roku 1989.
Napokon sa oba národy dokázali od autoritárskych režimov oslobodiť a aj napriek tomu, že sa spoločný štát v roku 1993 rozpadol, kráčajú slobodnou cestou, keď sa bok po boku zaradili medzi moderné demokracie a stali sa pevnou súčasťou euroatlantických štruktúr.
„Napriek tomu, že už viac ako 30 rokov idú Slovensko a Česko vlastnou cestou, som presvedčená, že nás toho stále oveľa viac spája, než rozdeľuje,“ uviedla prezidentka.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
