Dnes je to lukratívna bratislavská štvrť, v minulosti sa jej Prešporčania však radšej vyhýbali
Kým v súčasnosti je štvrť Nivy v bratislavskom Ružinove jednou z najlukratívnejších v hlavnom meste, na konci 19. storočia sa jej obyvatelia vyhýbali. Nemala totiž dobrú povesť a Prešporčania ju považovali za nebezpečnú. Na svojom webe to uvádza mestská časť odvolávajúc sa na článok novín Presburger Zeitung zo 14. júna 1900.
„Lesy na tomto území boli husto zarastené krovím a boli priam lákadlom pre „nekonformných“ ľudí, ktorí nechceli byť v Prešporku oficiálne prihlásení. V tejto neprehľadnej oblasti nachádzali svoje útočisko, a preto sa domáci Prešporčania týmto končinám, hlavne v noci, vyhýbali oblúkom,“ približuje samospráva.
Územie súčasných Nív bolo spojené napríklad aj s liečebňami tuberkulózy či cholery. Boli reakciou na prijatie zákona o zdravotnej starostlivosti v roku 1876 a založenie Štátnej spoločnosti pre zdravotníctvo. Na vtedajšej hranici mesta vznikali pracoviská epidemiologickej nemocnice na účely liečby v izolácii. Liečebňa tuberkulózy sa nachádzala na dnešnej Bajzovej ulici, prísnejší a oplotený komplex na liečbu cholery sa nachádzal na mieste dnešného Doprastavu (križovatka Miletičova – Košická).
V minulosti sa tam istú dobu nachádzal aj najväčší riečny dopravný prístav v Uhorsku. S výstavbou prístavu (v súčasnosti Zimný prístav) sa začalo v roku 1897. Išlo o obdobie, keď ešte nebol vybudovaný prístav ani v Budapešti. Súčasťou projektu boli aj sklady a železničná stanica. V najrušnejšom období pracovalo naraz na projekte podľa mestskej časti 14 722 osôb. Prístav bol postupne dobudovávaný a modernizovaný aj za nasledujúcich režimov.
Priemyselný rozmach v 19. storočí síce na jednej strane poskytoval prácu, mal však aj tienistú stránku. Nivy sa totiž stávali štvrťou s najznečistenejším ovzduším. V roku 1888 vznikla na Bottovej ulici (pri dnešnej hranici Starého Mesta a Ružinova) Tkáčovňa Heinricha Klingera na spracovanie juty. V roku 1895 pribudla Uhorská cvernová továreň na výrobu nití a o sedem rokov neskôr Rafinéria Apollo na výrobu benzínu, petroleja a iných olejových komodít.
Následne vedľa vtedajšej robotníckej kolónie vznikla v roku 1910 na Košickej ulici továreň Gumon. Závod okrem gumených výrobkov produkoval aj linoleum a tvrdený papier, v roku 1915 získal patent na bakelit. Výroba bakelitu bola zrušená pre sťažnosti obyvateľov.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
