Dlhoročný čínsky vplyv v Paname sa začína rozpadať (Špeciálny report)
Panama oznámila, že neobnoví svoju účasť na projekte Novej hodvábnej cesty. Ide o významné víťazstvo Trumpovej nátlakovej kampane.
Asi pred 10 rokmi dostal rodinný námorný podnik Louisa Solu koncesiu na vybudovanie maríny (prístavu) a prístavu pre výletné lode na Amadore, hrádzi umiestnenej pri tichomorskom vstupe do Panamského prieplavu.
„Bol by to úplne prvý výletný prístav v Pacifiku,“ uviedol Sola, ktorý dnes slúži ako predseda americkej Federálnej námornej komisie. Všetko sa však zmenilo v roku 2017, keď Panama podpísala iniciatívu čínskeho režimu Nová hodvábna cesta, tiež nazývaná Jeden pás, jedna cesta. Účasť na tejto hospodárskej iniciatíve vyžadovala, aby panamská vláda uznala Taiwan ako súčasť Číny. Stalo sa tak na veľké prekvapenie a obave Spojených štátov, ktoré sa stavajú do pozície spojenca Taiwanu.
Panama potom zrušila koncesiu na pozemok, kde rodina Solových plánovala utratiť 30 miliónov dolarov za výletný prístav. Namiesto toho miestna vláda projekt znárodnila, udelila koncesiu čínskej spoločnosti a zaplatila jej 300 miliónov dolárov za vybudovanie výletného prístavu. Okrem toho bola pôda, ktorá by mala byť použitá na stavbu maríny, označená ako veľvyslanectvo Čínskej ľudovej republiky.
Nakoniec Solovci získali pôdu späť a americký a domáci tlak ukončil plány čínského režimu na vybudovanie ambasády v Amadore. Panamský prezident 2. februára oznámil, že dohodu Jeden pás, jedna cesta s Pekingom neobnoví, čo je významné víťazstvo pre nátlakovú kampaň amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Vplyv Pekingu
Solov osobný príbeh, vyrozprávaný počas vypočutia Senátneho výboru pre obchod, vedu a dopravu z 28. januára, podčiarkuje to, čo sa stalo aktuálnou témou – čínsky vplyv v Panamskom prieplave.
100 rokov stará strategická vodná trasa, ktorú americká politika po desaťročia prevažne ignorovala, sa stala ústredným bodom rastúceho napätia medzi Pekingom a Washingtonom.
Čínska infraštruktúra a prístavy na atlantickom i pacifickom konci Panamského prieplavu vzbudzujú u niektorých odborníkov obavy, že Peking má nad touto strategickou vodnou cestou de facto kontrolu, čo by mohlo byť považované za porušenie zmluvy s USA o neutralite Panamy, ktorá ohrozuje americkú národnú bezpečnosť.
Zatiaľčo vojenskí predstavitelia bijú na poplach kvôli rastúcemu vplyvu čínskeho režimu v Panamskom prieplave aj v celej Latinskej Amerike, tento problém sa dostal do popredia záujmu až potom, čo nastupujúci prezident Donald Trump v decembri 2024 oznámil na sociálnych sieťach, že riadenie kanálu je „výhradne na Paname, nie na Číne“.
Trump sa tiež sťažoval, že americké lode, ktoré sú hlavnými užívateľmi prieplavu, sú „okrádané“ vysokými poplatkami, čo môže byť ďalšie potenciálne porušenie zmluvy o spravedlivom jednaní so všetkými národmi.
Potom, čo Trump v januári nastúpil do úradu, prehlásil, že Panamský prieplav je prevádzkovaný čínskym režimom, a sľúbil, že zasiahne. Peking aj Panama toto obvinenie okamžite popreli. „Čína prevádzkuje Panamský prieplav, ale my sme ho nedali Číne. Dali sme ho Paname a vezmeme si ho späť,“ povedal Trump počas svojho inauguračného prejavu
Riziko pre americkú národnú bezpečnosť
V prípade, že by sa Spojené štáty dostali do konfliktu s čínským režimom kvôli Taiwanu, nemusia tam byť fyzicky prítomní čínski vojaci, aby Čínska komunistická strana (ČKS) mohla narušiť prevádzku prieplavu a ohroziť národnú bezpečnosť USA, tvrdí Andrés Martínez-Fernández, hlavný analytik pre Latinskú Ameriku v Heritage Foundation.
Skutočnosť, že dva z piatich hlavných prístavov Panamy sú pod kontrolou hongkongskej spoločnosti CK Hutchison Holdings (Balboa na tichomorskej strane a Cristóbal na atlantickej strane), je pre niektorých analytikov významným dôvodom na obavy.
Rovnako znepokojivé je, že čínske konzorcium vedené štátnymi spoločnosťami China Harbour Engineering Company a China Communications Construction Company získalo v roku 2018 kontrakt vo výške 1,4 miliardy dolárov na výstavbu štvrtého mostu cez prieplav. „Prieplav je vľlmi zraniteľný voči akémukoľvek druhu sabotáže,“ povedal Martínez-Fernández Epoch Times.
Panamský prieplav má pre Spojené štáty ako ekonomický, tak aj vojenský význam, pretože predstavuje strategickú trasu, ktorou sa americké vojnové lode môžu v prípade vojenského konfliktu s čínskym režimom dostať z Atlantického do Tichého oceánu a naopak.
Každoročne prechádza Panamským prieplavom tovar v hodnote približne 270 miliárd dolárov, čo predstavuje 5 % celkového objemu svetového námorného obchodu. Viac než 70 % tohto tovaru smeruje do alebo z prístavov v USA.
Spojené štáty predala suverenitu nad Panamským prieplavom Paname 31. decembra 1999 podľa zmluvy podpísanej v roku 1977 prezidentom Jimmym Carterom. Táto dohoda zahŕňala aj Zmluvu o neutralite, v ktorej si Spojené štáty vymedzili právo použiť vojenskú silu na ochranu prieplavu pred zahraničnými agresiami alebo hrozbami pre jeho neutralitu.
Pre Panamu je prieplav súčasťou jej národnej identity a najväčším zdrojom príjmov. V posledných 25 rokoch vygeneroval krajine približně 28 miliárd dolárov, uvádza štát. Panamský prezident José Raúl Mulino 30. januára uviedol, že by bolo „nemožné“ vrátiť prieplav pod kontrolu USA a že Panama nemôže ľubovoľne vypovedať koncesnú zmluvu s firmami napojenými na Čínu, čím narážal na prístavy pod správou spoločnosti Hutchison. Napriek tomu Panama v januári oznámila, že vykonáva audit čínskych prístavných koncesií.
Panama Ports kontrolovaná CK Hutchison Holdings bola podľa panamského námorného úradu informovaná o audite krátko po Trumpovom obvinení, že vodnú cestu kontroluje Čína. Martínez-Fernández verí, že najpravdepodobnejším diplomatickým riešením obáv USA vo veci národnej bezpečnosti bude zníženie čínskej prítomnosti pozdĺž kanálu a prístavov.
„Tieto investície do tejto infraštruktúry z Číny, okolo kanálu, v ďalších častiach regiónu, Karibiku a Južnej Ameriky, jednoducho vzbudzujú mnoho varovných signálov,“ uviedol. Čínsky režim medzitým verejne podporuje vlastníctvo prieplavu Panamou a jej kontrolu nad ním. Hraje pri tom na panamskú národnú identitu a suverenitu, aby posilnil svoj politický vplyv.
Wang Yi, čínsky minister zahraničných vecí, nazval Panamu v roku 2021 počas telefonátu s panamskou ministerkou zahraničných vecí Erikou Mouynesovou „priateľom a dobrým partnerom“. Vyhlásil, že Čína bude „pokračovať v podpore úsilia Panamy brániť svoje legitimne práva a záujmy na medzinárodnej scéne, vrátane suverenity Panamy nad prieplavom“.
Problém s neutralitou
Pri lete do Panamy až donedávna vítali návštěvníkov billboardy propagujúce Bank of China. Podľa obyvateľov Panamy, ktorí hovorili s Epoch Times, boli billboardy odstránené tesne predtým, než sa súčasný americký minister zahraničných vecí Marco Rubio stretol 2. februára s panamským prezidentom.
Billboardy zdôrazňujú vplyv Pekingu v Paname a Trump v príspevku na sociálnych sieťach krátko pred Rubiovou návštevou uviedlo, že Panama sa pokúša odstrániť 64 % nápisOV napísaných v čínštine.
„Sú po celej zóne [Panamského prieplavu], pretože Čína ovláda Panamský prieplav. To Paname neprejde,“ vyhlásil Trump 28. januára.
Napriek tomu že sa Panama priamo po Rubiovej návšteve rozhodla nepredĺžiť svoju dohodu s Čínou o Novej hodvábnej ceste, faktom zostáva, že dva z kľúčových panamských prístavov ovláda spoločnosť sídliaca v Hongkongu.
Spoločnosť CK Hutchison Holdings po prvýkrát vyhrala súťaž na prevádzkovanie týchto dvoch prístavov v roku 1997. Od tej doby Peking postupne dostal mesto pevne pod kontrolu komunistického režimu.
Prístavy pod správou koncernu Hutchison sa stali ústredným bodom záujmu USA spolu so štátnymi čínskymi podnikmi, ktoré stavajú štvrtý most cez kanál. Je to preto, že Peking nariaďuje, aby čínske spoločnosti spolupracovali s tajnými službami štátu. Napriek tomu sa zdá, že ČKS získala politický vplyv aj bez významných investícií do prístavov.
Pri prejave pred senátnym výborom Sola povedal, že aj keď panamské čínske prístavy za posledných 25 rokov ničím neprispeli, naďalej prevádzkujú prístavy Balboa a Cristóbal. „Nechápem, prečo by Panama dovolila týmto dvom prístavom fungovať, a ohrozila tak operácie, ktoré v prieplave má,“ uviedol.
Podľa neho majú čínske prístavy zvláštne povolenie k prevádzke, pretože navádzanie lodí do alebo z ich prístavov blokuje dopravu v kanále, keď lode manévrujú k doku. Pre amerických senátorov bolo tiež znepokojivé, že Panama obnovila v roku 2021 koncesie na tieto prístavy na ďalších 25 rokov bez výberového konania. Sola povedal senátorom, že prístavy súhlasili so zaplatením daní vo výške 150 miliónov dolárov ako súčasť dohody.
Senátor Eric Schmitt navrhol rezolúciu vyzývajúcu Panamu, aby ukončila správu kľúčových panamských prístavov v réžii Číny.
Potenciálne porušenie neutrality
Eugene Kontorovich, profesor právnickej fakulty Univerzity Georga Masona a vedoucí výzkumný pracovník v Heritage Foundation, vyhlásil 28. januára pred výborom Senátu, že Panama potenciálne porušila zmluvu o neutralite so Spojenými štátmi tým, že umožnila Číňanom prístavy prevádzkovať.
Uviedol, že zmluva zakazuje, aby prieplav prevádzkoval cudzí štát. Stupeň kontroly čínskeho režimu nad čínskymi spoločnosťami prevádzkujúcimi prístavy bude potrebné prešetřiť, aby sa zistilo, či k porušeniu došlo, dodal. „Nemusí sa čakať, až bude kanál skutočně uzavretý nejakou sabotážou alebo agresiou, ktorá, ako sme počuli zo svedectiev, by bola pre Spojené štáty zničujúca,“ vyhlásil.
Podľa Kontorovicha zmluva umožňuje Spojeným štátom „brániť prieplav pred akoukoľvek hrozbou pre režim neutrality“. Zatiaľčo prevádzku prieplavu riadi Úrad Panamského prieplavu (PCA), panamská vláda má správnu moc nad národnými prístavmi, vodnými právami a registrom lodí. Niektorí sa však obávajú, že Číňanie by mohli svoju prítomnosť zneužiť na zablokovanie prieplavu.
„Čínské spoločnosti stavajú most cez prieplav pomalým tempom, takže to trvá takmer desať rokov, a kontrolujú kontajnerové prístavy na oboch koncoch,“ povedal senátor Ted Cruz, predseda senátneho obchodného výboru.
„Čiastočne dokončený most dáva Číne možnosť zablokovať prieplav bez varovania a prístavy poskytujú Číne pripravené pozorovacie stanovištia, aby túto akciu načasovala. Táto situácia predstavuje akútne riziko pre národnú bezpečnosť USA.
Vplyv alebo kontrola?
Nehemías J. Jaén Celada, odborník na verejnú politiku, mal ako bývalý panamský diplomat v Číne rozsiahle styky s čínskym režimom. Aj keď Peking má v Paname veľký vplyv, podľa Jaéna to neznamená porušenie zmluvy. Uviedol, že nevidí zákonné dôvody na to, aby Washington mohol vziať prieplav späť pod svoje krídla.
Keď sa vtedajší panamský prezident Juan Carlos Varela v roku 2017 rozhodol prerušiť styky s Taiwanom, aby podpísal zmluvu o spolupráci s čínskym režimom, urobil tak v domnení, že tento krok priláka významné čínske investície, vysvetlil Jaén. „Môžem vám povedať, že v krajine neexistuje žiadna taká… vec ako obrovská [čínska] investícia. Nikdy k tomu nedošlo,“ povedal pre Epoch Times.
Čínske spoločnosti sa uchádzajú o projekty a ponúkajú služby, avšak to nie je to isté ako investície v Paname, poznamenal Jaén. Dodal, že čínsky vplyv celkovo slabne od doby, kedy bola z ekologických dôvodov uzavretá panamská medená baňa.
Trumpove hrozby o prevzatí kontroly sú podľa neho len súčasťou širšej bezpečnostnej stratégie USA. „Hlavným cieľom pre Trumpa je jednoducho zaistiť, aby sa vplyv a prítomnosť Číny nerozširovali,“ myslí si. Spojené štáty chcú podľa neho tiež zabrániť Pekingu v účasti na ambicióznom železničnom projekte, ktorý má spojiť Panama City s mestom David susediacim s Kostarikou.
Špionáž a sabotáž
Súčasťou obáv senátorov je záľuba čínskeho režimu v špionáži proti Spojeným štátom a v častých kybernetických útokoch, ktoré spustil Volt Typhoon, čínska štátom podporovaná hackerská skupina. Spojené štáty a ich primárni globálni spravodajskí partneri, známi ako Five Eyes, vydali 19. marca 2024 varovanie o aktivite skupiny zameranej na kritickú infraštruktúru.
Senátor Schmitt počas vypočutia poznamenal, že žeriavy čínskej výroby používané v lodnej doprave sú náchylné ku kybernetickým napadnutiam. „Čínská štátna firma ZPMC, ktorá dodává 80 % prístavných žeriavov v USA, vybavila svoje stroje celulárnymi modemami, ktoré vytvárajú zneužitelnú zranitelnosť,“ konštatoval.
Senátorka Tammy Baldwinová (D-Wis.) uviedla, že schopnosť ČKS vykonávať sledovanie prostredníctvom svojich infraštruktúrnych projektov robí štvrtý most, ktorý Číňania stavajú cez prieplav, problematickým. „Je nevyhnutné mať bezpečné a rovnocenné podmienky, ktoré v súčasnosti nemáme,“ povedala. „Súčasné čínske postupy to neumožňujú.“
Na vypočutí tiež zaznelo, že Americké južné velenie sa obáva, že zo štvrtého mostu cez prieplav by mohlo byť vykonávané sledovanie.
Panamský prieplavový úrad (PCA) je zodpovedný za tranzit, plavebné komory a pohyb plavidel vo vodách Panamského prieplavu, ako aj za bezpečnosť prieplavu.
Aj keď nekontroluje prístavy mimo prieplavu, môže sa vysporiadať s núdzovými situáciami, keď je zablokovaná doprava cez prieplav, pomocou špecializovaného vybavenia a vyškolených lodných operátorov, uviedla pre The Epoch Times.
Hoci za posledných 30 rokov nedošlo k žiadnym závažným bezpečnostným problémom, agentúra má k dispozícii plávajúce žeriavy a tím bleskovej reakcie v prípade nutnosti riešiť situácie, ako napríklad znefunkčnená alebo v kanáli uviaznutá loď.
Prevádzka prieplavu bola zmodernizovaná pomocou počítačov, ktoré riadia jeho operácie, no v prípade núdze ho možno ovládať aj manuálne, vysvetlila Ilya Espino de Marottová, zástupkyňa správcu Panamského prieplavu a bývalá viceprezidentka pre inžinierstvo a programové riadenie v PCA.
Úrad chráni prieplav a jeho infraštruktúru prostredníctvom spolupráce s americkým ministerstvom vnútornej bezpečnosti, povedala.
Pred troma rokmi začala PCA spolupracovať s americkou Agentúrou pre kybernetickú bezpečnosť a bezpečnosť infraštruktúry s cieľom chrániť prieplav pred kybernetickými hrozbami, povedala Espino de Marottová.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
