Diskusia o zemnom plyne v EÚ: prímorské krajiny sú v energetickom konflikte s vnútrozemskými krajinami (Analýza)
Energetická politika EÚ čelí rozhodujúcej skúške: na jednej strane Francúzsko a pobaltské štáty presadzujú prísnejšie pravidlá pre ruský skvapalnený zemný plyn, zatiaľ čo vnútrozemské krajiny ako Maďarsko, Rakúsko a Slovensko bojujú za cenovo dostupné alternatívy. Tento konflikt odhaľuje zložitosť európskej energetickej transformácie.
Skupina krajín EÚ požaduje prísnejšie predpisy týkajúce sa dovozu ruského skvapalneného zemného plynu (LNG). Táto iniciatíva by mohla mať významný vplyv na dodávky energie v strednej a východnej Európe.
Medzi krajiny, ktoré žiadajú prísnejšie pravidlá, patrí najmä Francúzsko a pobaltské štáty. V liste adresovanom Európskej komisii vyzvali na sprísnenie povinnosti podávať správy o ruskom LNG.
Navrhované predpisy by vyžadovali podrobnejšie správy o ruskom skvapalnenom zemnom plyne v zásobníkoch a o prekládkach. Cieľom týchto opatrení je naďalej znižovať závislosť EÚ od ruskej energie, najmä vzhľadom na pretrvávajúce napätie s Moskvou v dôsledku vojny na Ukrajine.
Tieto opatrenia by však mohli byť problematické pre vnútrozemské krajiny v strednej a východnej Európe, keďže často majú okrem ruského plynu k dispozícii len obmedzené alternatívy. Krajiny ako Maďarsko, Rakúsko a Slovensko nemajú priamy prístup k moru a v dôsledku týchto nariadení by mohli čeliť značným problémom v oblasti dodávok energie.
Sankcie
Skvapalnený zemný plyn, ktorý sa prepravuje po mori v špeciálnych tankeroch, sa pre energetické zásobovanie Európy stáva čoraz dôležitejším. Veľké prístavy vo Francúzsku, Belgicku a Španielsku prijímajú dodávky skvapalneného zemného plynu. Ten sa potom premieňa späť na plyn a distribuuje sa po celom kontinente.
Keďže dovoz skvapalneného zemného plynu prudko vzrástol, bývalý vysokopostavený predstaviteľ EÚ sa domnieva, že éra závislosti od ruských plynovodov sa končí. Kritici však tvrdia, že EÚ vyvíja tlak na niektoré vnútrozemské krajiny, ako napríklad Maďarsko, aby sa odklonili od ruského plynu za príliš krátku dobu.
Sprísnené sankcie na dovoz skvapalneného zemného plynu po mori – dovoz, ktorý je v konečnom dôsledku určený aj pre tieto vnútrozemské krajiny – by mohli ešte viac obmedziť a zdražiť dodávky paliva.
Hoci EÚ vo veľkej miere zakázala dovoz ruskej ropy, v súčasnosti neexistujú žiadne celoeurópske sankcie na nákup ruského plynu. Európska komisia vyzvala členské štáty, aby znížili svoj dovoz a zabránili tak financovaniu toho, čo považuje za vojnovú pokladnicu Kremľa.
EÚ prijala cielené opatrenia na zákaz prepravy ruského skvapalneného zemného plynu medzi loďami v európskych prístavoch s cieľom jeho ďalšej dodávky. Tieto opatrenia nadobudnú účinnosť v roku 2025.
Minulý týždeň Francúzsko a pobaltské štáty napísali Európskej komisii list, v ktorom ju vyzvali, aby išla ešte ďalej. Navrhované prísnejšie pravidlá podávania správ by zaväzovali prevádzkovateľov zásobníkov zverejňovať informácie o podiele ruského skvapalneného zemného plynu v prekladiskách a vyžadovali by, aby prevádzkovatelia zásobníkov monitorovali jeho pôvod.
„Belgicko predloží iniciatívu na zákaz a systematickejšie sledovanie dovozu [LNG] z Ruska a my ju podporíme,“ povedal Kai Mykkänen, fínsky minister pre klímu a životné prostredie.
Odklon od ruského plynu prepravovaného plynovodmi
Zmeny v európskom energetickom prostredí boli vyvolané praktickými potrebami dodávok, ako aj geopolitickými tlakmi.
Medzinárodná energetická agentúra nedávno oznámila, že celosvetový dopyt po zemnom plyne by mal v rokoch 2024 a 2025 dosiahnuť nové maximá. Nárast dopytu v kombinácii s obmedzeným nárastom produkcie skvapalneného zemného plynu prispieva k napätej situácii v oblasti dodávok, uviedla.
Okrem toho úrad označil budúcnosť dodávok plynu cez ukrajinsko-ruský plynovod za „kľúčový neistý faktor“ pre Európu túto zimu.
Napriek vojne sa plyn z Ruska naďalej prepravoval cez Ukrajinu. V roku 2023 Rakúsko, Maďarsko a Slovensko – všetky vnútrozemské krajiny – pokrývali 65 % svojich potrieb plynu z ukrajinského plynovodu.
Najdôležitejšia zmluva o tomto tranzite však vyprší 1. januára 2025.
Okrem zvýšeného dopytu a napätej situácie v oblasti dodávok došlo v krajinách EÚ ako celku k jasnému odklonu od ruského plynu dodávaného plynovodmi.
Z údajov EÚ vyplýva, že podiel Ruska na dovoze plynu potrubím do únie klesol z viac ako 40 % v roku 2021 na približne 8 % v roku 2023. Ak započítame potrubný aj skvapalnený zemný plyn, Rusko sa v roku 2023 podieľalo na celkovom dovoze plynu do EÚ len 15 percentami.
Prechod však predstavoval osobitnú výzvu pre vnútrozemské krajiny ako Rakúsko, Slovensko a Maďarsko, ktoré boli v minulosti vo veľkej miere závislé od ruského plynu prepravovaného cez ukrajinskú tranzitnú trasu.
Podiel ruského plynu v Rakúsku stále predstavuje 95 % v porovnaní so 14 % v ostatných krajinách EÚ. Maďarsko stále z Ruska získava približne dve tretiny svojho dovozu plynu.
Nedostatočné plánovanie do budúcnosti by mohlo viesť k tomu, že krajiny budú závisieť od skvapalneného zemného plynu, čo by malo za následok drahšie kontrakty v porovnaní s plynom z moskovských plynovodov. Americký think tank Baker Institute for Public Policy vo svojej správe z roku 2023 uviedol, že „všeobecné vyhýbanie sa dlhodobým zmluvám“ zo strany európskych kupujúcich by mohlo znamenať, že budú predkladať vyššie ponuky, keď budú potrebovať skvapalnený zemný plyn. To by mohlo zvýšiť ceny.
„Dvojitá morálka, úplné pokrytectvo“
Yann Caspar, výskumný pracovník Centra pre európske štúdie Kolégia Mateja Korvína, maďarského think tanku blízkeho vláde Viktora Orbána, pre Epoch Times uviedol, že Francúzsko, Španielsko a Belgicko naďalej nakupujú veľké množstvá ruského skvapalneného zemného plynu.
Hoci sa oficiálny postoj vnútrozemských krajín považuje za viac kompatibilný s EÚ, napriek tomu boli vyzvané, aby hľadali alternatívy k ruským dodávkam, a inštitúcie EÚ sa ich chystajú prísnejšie kontrolovať.
Prímorské krajiny môžu znížiť svoju závislosť od plynu z plynovodov, keďže môžu dovážať skvapalnený zemný plyn po mori. „Existuje dvojaká morálka, úplné pokrytectvo,“ povedal Caspar. Podľa neho by sa k energetickej politike malo pristupovať realisticky.
„Musíte mať veľmi realistický prístup. Energetické otázky nie je možné zasadiť do ideologického rámca. To je veľmi nebezpečné,“ povedal Caspar.
Pripustil, že diverzifikácia je potrebná, ale spochybnil jej uskutočniteľnosť pre vnútrozemské krajiny, ako je Maďarsko.
„Pre malú krajinu bez prístupu k moru nie je možné v krátkom čase všetko zmeniť,“ povedal Caspar.
Maďarsko žiada o väčšiu podporu
Minulý mesiac zástupca maďarského štátneho tajomníka pre energetickú bezpečnosť Csaba Marosvari kritizoval EÚ za to, že neposkytuje dostatočnú podporu pre prechod od ruského zemného plynu.
„V našom regióne sú malé krajiny, malé trhy, málo významných hráčov a nedostatok kapitálu; tieto typy infraštruktúrnych a odľahčovacích projektov môžu stáť až stovky miliónov eur – to je na trhu s palivami nerealizovateľné,“ povedal účastníkom septembrovej konferencie Gastech v Houstone.
Marosvari uviedol, že zameranie Európskej komisie na financovanie projektov zelenej energie nepriamo spôsobilo, že niektoré krajiny nedostali podporu, ktorú potrebujú na diverzifikáciu.
„V dôsledku vojny na Ukrajine sme boli pod čoraz väčším tlakom, aby sme sa rýchlejšie odklonili od ruských palív, ale oni odmietajú poskytnúť na to potrebné finančné prostriedky,“ povedal.
Energetická zmena
Samuel Furfari pracoval v rokoch 1982 až 2018 ako vysoký úradník Komisie EÚ pre energetické otázky. Furfari označil skvapalnený zemný plyn za „energetickú zmenu“. Pre denník Epoch Times uviedol, že súčasná situácia podnieti vznik „nových dodávateľských krajín, keďže v minulosti boli plynovody jediným spôsobom prepravy“.
„To sa teraz skončilo,“ povedal.
Furfari sa k prognózam vyjadruje skepticky. Poznamenal, že nikto nemohol predvídať udalosti okolo plynovodov Nord Stream, ktoré boli vyhodené do vzduchu v septembri 2022.
Hoci sa zdráhal predpovedať budúci vývoj v oblasti energetiky, skonštatoval: „Tvrdiť, že budeme dekarbonizovaní, je sci-fi“
„Musíme sa rozhodnúť, či chceme zachovať našu slobodu alebo prosperitu alebo bojovať za zmenu klímy. Nie je možné sledovať všetky tri ciele,“ povedal.
Hovorca Európskej komisie po žiadosti o komentár poukázal na stretnutie európskych ministrov energetiky z 15. októbra, na ktorom sa zhodli na cieli „udržať dostupné a konkurencieschopné ceny energie bez toho, aby sa stratila zo zreteľa potreba znižovania emisií uhlíka a energetickej bezpečnosti“.
Pôvodný článok
