Jakub Bogdan: slovenský maliar, ktorého diela obdivuje aj britská kráľovská rodina (+Foto)
Z východného Slovenska až na európske kráľovské dvory.
Jakub Bogdan sa narodil 6. mája 1658 v Prešove. Ide o jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov v histórii. Vo svete sa viac používa medzinárodná podoba mena – Jakob Bogdani. Preslávil sa ako maliar zátiší a motívov so zvieratami a exotickými vtákmi. Veľkú časť jeho diela v súkromnej zbierke vlastní anglická kráľovská rodina. Zomrel v Anglicku presne pred 300 rokmi.
Bogdanov rodný dom dodnes stojí na Hlavnej ulici v Prešove. Za mladi študoval v meste na Kolégiu hornouhorských evanjelických stavov. S rodinou neskôr pravdepodobne z Prešova odišiel a usadili sa v severnom Nemecku. Školu navštevoval aj vo Viedni. V roku 1684 zamieril do Holandska. Do roku 1688 pracoval v Amsterdame ako maliar zátiší a zvieracích žánrov. Učil sa od popredných maliarov svojej doby ako Viliam van Aelst, Abraham van Beyeren a hlavne Melchior de Hondecoeter. Bogdan sa postupne vypracoval na vyhľadávaného špecialistu na kvetinové a ovocné zátišia a na výjavy s drobnou, najmä operenou zverou. V Holandsku mal dokonca pracovať aj pre holandského miestodržiteľa a neskoršieho anglického panovníka Viliama III. Oranžského.
V roku 1688 Bogdan zmenil adresu. Presťahoval sa do Londýna, kde od roku 1691 získal celoeurópsku slávu a uznanie. Jeho patrónmi sa stali popredné šľachtické rodiny, lord Halifax, lord Norfolk alebo William Cavendish – prvý vojvoda z Devonshire. V roku 1694 maľoval kvetinové dekorácie pre zrkadlovú sálu anglickej kráľovnej Márie II. vo vodnej galérii londýnskeho paláca Hampton Court.
Pôsobil aj na dvore ďalšej anglickej kráľovnej Anny Stuartovej. Od roku 1703 sa jeho záujem o maľovanie vtákov výrazne zvýšil. Jeden z jeho mecenášov admirál George Churchill, brat vojvodu z Marlborough, mal slávnu voliéru vo Windsor Parku, odkiaľ Bogdan mohol čerpať námety pre niektoré zo svojich obrazov.
Diela zobrazujú hospodárske a divé vtáctvo, často so stavbami klasickej architektúry v pozadí. Bogdan sa stal popredným predstaviteľom tohto žánru, o ktorý je dodnes veľký záujem. Na svojich obrazoch veľmi rád maľoval tiež rôzne druhy exotických vtákov ako sú kakadu, plameniak alebo ara. V tej dobe boli pravdepodobne prvýkrát dovezené do Európy. Objednávky na obrazy dostával aj z Holandska a Dánska.
Bogdan sa stal majetným londýnskym mešťanom. Vlastnil dom v reprezentačnej štvrti a jeho rodina bývala vo vidieckom sídle Hitchin pri Cambridge. Tu vznikali jeho obrazy pre kráľovský dvor, zámky a anglickú a škótsku aristokraciu. Niektoré z nich sa stali súčasťou kráľovskej zbierky.
Za manželku si vzal Elizabeth Hemmings, s ktorou mal dve deti – Williama a Elizabeth. Syn William sa stal prominentným britským štátnym úradníkom. Bogdan zomrel 11. novembra 1724 vo Finchley – dnes štvrť Londýna. Bogdan nezomrel v chudobe, ako sa tradovalo. Aj v dobe úmrtia disponoval značným majetkom vo forme nehnuteľností.
Najväčšia časť Bogdanovho diela je v súkromnej zbierke anglickej kráľovskej rodiny. Veľa obrazov je u súkromných zberateľov vo Veľkej Británii, Holandsku, Nemecku, Taliansku, Rakúsku a Rumunsku. Zbierku obrazov vlastní Maďarská národná galéria v Budapešti, Škótska národná galéria v Edinburghu a po jednom diele Národné múzeum vo švédskom Štokholme a Fitzwilliam Museum v anglickom Cambridge.
Niekoľko diel sa nachádza aj na Slovensku. Obraz Zátišie s akváriom a krajinným pozadím (z raného obdobia) je v súkromnej zbierke v Bratislave. Slovenská národná galéria disponuje kolekciami Kvetinové zátišie, Zátišie s kyticou a ovocím, Zápas kohútov a Mačky medzi kohútmi. Vo Východoslovenskej galérii v Košiciach sa nachádza plátno Kvetinové zátišie s červenými a bielymi klinčekmi.
