Dánsko čelí na EÚ súde obvineniu z rasizmu v súvislosti s politikou proti getám
Dánsko čelilo 30. septembra na Európskom súdnom dvore (ESD) obvineniam z rasizmu v súvislosti s politikou búrania štvrtí s vysokým zastúpením menšín s cieľom podporiť integráciu.
Kodaň v roku 2018 zaviedla tzv. ghetto package, čo bol program na radikálnu zmenu určitých obytných zón vrátane búrania sociálnych bytov s cieľom rozptýliť obyvateľov. Škandinávsky štát zaznamenal primeraný úspech v integrácii prisťahovalcov z nezápadných krajín, pričom medzi prisťahovalcami je vysoká miera jazykových znalostí a zamestnanosti.
Prísna imigračná politika Dánska však vyvolala odpor niektorých kruhov, najmä tých, ktorých sa plán na rok 2018 týka. Jadrom prípadu je otázka, či je používanie pojmu „etnický pôvod“, ktorý sa často používa na označenie farebných ľudí pri klasifikácii štvrtí ako „getá“, rasovo diskriminačné.
Dánsko definuje oblasti s viac ako 1 000 obyvateľmi ako getá, ak viac ako 50 % tvoria „prisťahovalci a ich potomkovia z nezápadných krajín“ a ak sú splnené aspoň dve ďalšie kritériá týkajúce sa vzdelania, príjmov, kriminality a účasti na pracovnom trhu.
Vyše 10 obyvateľov z oblasti Mjolnerparken v Kodani prvýkrát podalo žalobu na dánske ministerstvo sociálnych vecí v roku 2020 po tom, ako im hrozilo vysťahovanie. Dánsky súd v roku 2023 požiadal ESD o predbežné vypočutie, aby určil, či sa má pojem „etnický pôvod“ vykladať tak, že zahŕňa aj „nezápadný“ pôvod, a ak áno, či je to diskriminačné.
Právnik obyvateľov Eddie Khawaja uviedol, že žalobcovia sa cítia byť stigmatizovaní. „Cítia sa urazení tým, že v každodennej reči, v právnych predpisoch, vo všetkých politických návrhoch, ktorých sa to týka, boli označovaní za obyvateľov oblastí geta,“ povedal Khawaja.
Dánske ministerstvo sociálnych vecí sa odmietlo vyjadriť s tým, že o prebiehajúcich prípadoch nehovorí.
Keď Súdny dvor EÚ dospeje k záveru, prípad sa vráti na dánsky súd, ktorý rozhodne o tom, ako sa bude rozhodnutie uplatňovať.
Začiatkom tohto mesiaca dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že prisťahovalectvo považuje za problém č. 1, ktorému čelí Európa, okrem vojny na Ukrajine. „V otázke migrácie musíme byť, žiaľ, dosť tvrdí,“ povedala Frederiksenová v rozhovore pre agentúru Bloomberg.
„Stále musíme byť schopní pomáhať ľuďom, ale môžeme pomôcť oveľa viac ľuďom, ak pomôžeme mimo Európy.“ Frederiksenová je premiérkou krajiny od roku 2019 a líderkou ľavicovej Sociálnodemokratickej strany od roku 2015.
Početné krajiny na celom kontinente zaznamenávajú nárast podpory strán, ktoré sú za zníženie počtu prisťahovalcov. Alternative für Deutschland v Nemecku, Národné združenie Marine Le Penovej vo Francúzsku, Bratia Talianska Giorgie Meloniovej, rakúska Strana slobody a Švédski demokrati zaznamenali v poslednom čase úspech v oblasti obmedzenia prisťahovalectva.
Mnohí pozorovatelia považujú Dánsko za krajinu, ktorá v otázke prisťahovalectva zaujala rozhodný postoj.
Minulý rok krajina zrušila povolenia na pobyt pre sýrskych utečencov a vyhlásila niektoré časti vojnou zmietanej krajiny za bezpečné pre návrat, potom však po medzinárodnej reakcii ustúpila.
V roku 2021 krajina prijala zákon, ktorý by umožnil presun utečencov prichádzajúcich do Dánska do azylových centier v partnerských krajinách, napríklad v Rwande, čo Európska komisia kritizovala.
Kodaň tiež uplatňuje politiku vyplácania niektorých prisťahovalcov až do výšky 13 400 eur za dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu a zvažovala zadržiavanie nelegálnych prisťahovalcov na odľahlom ostrove.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
