Daň z finančných transakcií sa má dotknúť len právnických osôb a živnostníkov. Reálne však zasiahne aj majiteľov bytov
Vláda schválila zavedenie novej dane z finančných transakcií, ktorá by mala vstúpiť do platnosti 1. apríla 2025. Parlament ju bude schvaľovať v zrýchlenom režime. Plánovaná daň sa má zaviesť na účty právnických osôb a živnostníkov, môže však výrazne zasiahnuť aj majiteľov bytov v bytových domoch a spoločenstvách vlastníkov bytov. Spoločnosť ochrany spotrebiteľov upozorňuje, že náklady na správu a pohyby na účtoch týchto bytových domov vzrastú o viac ako 1000 eur ročne. Bežní obyvatelia, medzi ktorými sú rodiny s deťmi, dôchodcovia a študenti, tak budú čeliť vyšším finančným výdavkom. Po schválení v parlamente sa Slovensko stane jedinou krajinou eurozóny so zavedenou transakčnou daňou.
Zavedenie novej dane pre právnické osoby a živnostníkov
Súčasťou konsolidácie verejných financií má byť zavedenie novej dane z finančných transakcií. Tá by mala začať platiť od 1. apríla 2025, ak ju poslanci v parlamente odsúhlasia v skrátenom režime. Očakáva sa, že vďaka nej za 9 mesiacov pritečie do rozpočtu 700 miliónov eur. Inšpiráciou pre kabinet Roberta Fica (Smer-SD) bolo Maďarsko, kde je táto daň zavedená od roku 2013 a týka sa aj domácností.
Z návrhu zákona vyplýva, že za finančnú transakciu bude považovaná platobná služba poskytovaná poskytovateľom platobných služieb na základe príkazu alebo so súhlasom daňovníka. Podnikatelia a živnostníci si v dôsledku zavedenia novej dane budú musieť založiť tzv. transakčný účet, ak si nevedú oddelený účet od svojho bežného. Inak by boli zdaňované aj finančné transakcie nesúvisiace s podnikaním živnostníka.
„Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb – podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov,“ objasnilo v predkladacej správe k návrhu zákona ministerstvo financií.
Predseda vlády Fico neskrýval na tlačovej konferencii za účasti koaličných partnerov nadšenie. „Veľmi sa teším, že vláda sa rozhodla zaviesť daň z finančných transakcií. Bolo veľa klamstiev popísaných v médiách, že to ideme zaviesť na úkor ľudí, nie je to pravda. Táto daň sa bude týkať výlučne právnických osôb,“ uviedol.
S Ficovými tvrdeniami nesúhlasí predseda opozičného hnutia Slovensko Igor Matovič. „Zavádzajú novú daň z finančných transakcií, ktorá sa bude týkať len firiem a živnostníkov. Nepovedali však, že takmer tretinu tejto dane plánujú vybrať z toho, že živnostníci a firmy pošlú mzdu svojim zamestnancom. Dá sa teda povedať, že daň z finančných transakcií bude mať dopad aj na obyčajných ľudí,“ vytkol vláde.
Transakčná daň sa dotkne aj bežných ľudí
Spoločnosť ochrany spotrebiteľov varuje, že zavedenie transakčnej dane na účty právnických osôb ovplyvní aj účty bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov. V dôsledku tejto dane by mohli bežní obyvatelia bytových domov čeliť vyšším nákladom na správu a pohyb na účtoch o viac ako 1000 eur ročne.
Na účoch bytových domov sú spravované finančné prostriedky obyčajných spotrebiteľov, majiteľov bytov (rodiny s malými deťmi, dôchodcovia, študenti). Banky na tento účel ponúkajú zvýhodnené podmienky, buď nižšie mesačné poplatky alebo prípadne poskytujú služby s nulovým poplatkom.
Odborník na energie v domácnostiach Michal Kundrata na príklade z praxe priblížil, ako sa transakčná daň dotkne vlastníkov v bytovom dome. V prípade, že teraz bytový dom za vedenie účtu platí mesačne 6 eur, za rok banke zaplatí dokopy 72 eur. Takýto subjekt môže ročne vykonávať transakcie v objeme 500 000 eur. Približne polovicu z celkovej čiastky (250 000 eur) budú tvoriť pravidelné zálohové platby od vlastníkov bytov. Druhú polovicu (250 000 eur) budú tvoriť platby dodávateľom za služby spojené s užívaním bytov, ako je teplo, voda, elektrina, opravy, upratovanie a poistenie. Keďže každá z týchto platieb je nižšia ako 10 000 eur, znamená to, že na transakcie sa bude vzťahovať sadzba dane 0,4 % z hodnoty prevodu.
“V prípade zavedenia transakčnej dane vo výške 0,4% to bude znamenať ročnú daň za transakcie v banke vo výške 1 000 eur (0,4% z 250 000 eur). Po zavedení transakčnej dane tak bude obyvateľov bytového domu vedenie účtu a pohyby na účte stáť 1072 eur oproti doterajším 72 eurám. Ide teda o navýšenie o 1400%,” zhodnotil Kundrata.
Spoločnosť ochrany spotrebiteľov zároveň dodala, že ak by panelák alebo bytovka v danom roku čerpala úver a musela by uhrádzať faktúry za vykonané práce na rekonštrukcií, poplatky za transakčnú daň by sa ešte ďalej šplhali hore.
Spotrebiteľské združenie tiež upozornilo na to, že vo verejnej debate sa zabúda na skutočnosť, že účty právnických osôb majú aj materské škôlky, neziskové organizácie alebo športové kluby.
Bežných ľudí sa síce priamo netýka, ale zaplatia ju, varujú kritici
Hoci sa daň nemá týkať bežných ľudí, odrazí sa na obsahu ich peňaženiek, myslí si viceprezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR Rastislav Machunka. “Celé tieto dane budeme musieť preniesť na občana v cenách, tak ako akékoľvek iné zvyšovanie nákladov,“ skonštatoval.
Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) varovala, že zavedenie dane z platobných transakcií by mohlo pre Slovensko v priebehu pätnástich rokov znamenať pokles HDP až o 2 %. RÚZ zdôraznila, že pôjde o významný rozdiel. „Zavedenie transakčnej dane môže pre Slovensko v horizonte 15 rokov znamenať pokles HDP až o dve percentá, čo je extrémne číslo. To by znamenalo stratu približne 8000 pracovných miest, čo je ako zrušiť dve automobilky,“ objasnil hlavný ekonóm únie Alexander Karšay.
Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Slovenskej republiky Monika Uhlerová predpokladá, že zamestnávatelia zvýšené náklady spojené s novou daňou prenesú do mzdy zamestnancov. “Či už do pomalšieho tempa rastu alebo do sťaženého kolektívneho vyjednávania o vyšších mzdách,” skonštatovala.
Generálny sekretár RÚZ Martin Hošták pripomenul, že po schválení v parlamente bude Slovensko jedinou krajinou eurozóny so zavedenou transakčnou daňou.
Dopad transakčnej dane nemusí byť okamžitý
Podľa Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) dopad zmien na ceny tovarov na vnútornom trhu v reakcii na plánované konsolidačné opatrenia nemusí byť okamžitý. Môže sa rozložiť na dlhšie obdobie, pričom k zvyšovaniu cien môže dôjsť už pred samotným zavedením zmeny sadzby DPH.
„Do tlaku na rast cien potravín sa premietnu aj nové dane mimo dane z pridanej hodnoty (DPH), najmä transakčná daň a zvýšenie dane z príjmu,“ uviedli analytici INNES. Zároveň varovali, že ceny potravín neovplyvňuje iba DPH. Na vývoj cien vplývajú aj ďalšie faktory, ako sú vstupné náklady výrobcov či stratégie marketérov. Konkrétne uviedli napríklad náklady na vstupné tovary, mzdy zamestnancov a výdavky spojené s energiami.
„Daň z transakcií tiež zásadne zaťaží výnosnosť investícií a podnikania na Slovensku, čo spôsobí nižšiu ziskovosť a produktivitu podnikov, a teda aj menej prostriedkov na vyplácanie miezd, tvorbu nových pracovných miest, rozvoj inovácií či investícií, ktoré firmy uskutočnia na Slovensku,“ upozornil na negatívne dopady RÚZ.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
