Čo vieme o pláne EÚ na mierovú dohodu na Ukrajine
Summit so siedmimi hlavnými európskymi krajinami začiatkom týždňa, videokonferencia o dva dni neskôr so zvyškom európskych krajín… Po tom, čo Donald Trump začal s Ruskom vyjednávať o mieri, do čela diskusií v otázkach Ukrajiny sa v Európe postavil Emmanuel Macron.
Francúzsky prezident bude v priebehu týždňa hovoriť s 27 členskými štátmi Európskej únie (EÚ), aby sa dohodli na spoločných postupoch a reakcii na prvé stretnutie Američanov a Rusov.
V rovnakom čase Washington uisťuje Európanov, že dohoda bez ich účasti nebude možná. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio potvrdil, že EÚ bude mať miesto pri rokovacom stole, kde bude okrem iného diskutovať o otázke sankcií.
Macron a britský premiér Keir Starmer by mali budúci týždeň odcestovať do Bieleho domu, kde by sa mali podieľať na formovaní dohody a na zaradení starého kontinentu do rokovaní v budúcom mierovom procese.
Európa nejednotná, rozhodovanie trvá dlho
Po zhromaždení „ťažkých váh“ Európskej únie Macron zorganizoval „neformálne videokonferenčné stretnutie“ za prítomnosti hláv štátov alebo vlád Belgicka, Grécka, Slovinska, Rumunska, Českej republiky, Bulharska, Chorvátska, Lotyšska, Litvy, Nórska, Švédska, Fínska a tiež Kanady. Diskusií sa zatiaľ nezúčastnili Maďarsko, Slovensko, Rakúsko a Malta.
Na konci týždňa multilaterálnych stretnutí potom mohol Macron vyhlásiť, že Paríž a jeho partneri zdieľajú „cieľ, ktorý je aj cieľom prezidenta Donalda Trumpa – ukončiť agresívnu vojnu vedenú Ruskom takmer tri roky“.
Dodal však, že mierové úsilie iniciované na európskej strane bude založené na „princípoch”, ktoré predpovedajú obrysy mierovej dohody : „Ukrajina musí byť vždy zahrnutá a jej práva musia byť rešpektované; mier musí byť trvalý a sprevádzaný pevnými a dôveryhodnými zárukami… Budeme musieť vziať do úvahy bezpečnostné obavy Európanov,“ povedal francúzsky prezident.
Trumpov vplyv spôsobil rôzne názory v rámci dvadsaťsedmičky. Osem lídrov, ktorí sa stretli 17. februára, sa zdalo byť nejednotných v otázke nasadenia európskej armády s cieľom zaručiť budúci mier. Spoločne však uznali potrebu urýchleného posilnenia európskej obrany potom, čo USA naznačili, že sa viac v konflikte nehodlajú angažovať.
Francúzske vedenie v ukrajinskej otázke
Vo februári 2024 vyvolal francúzsky prezident pobúrenie, keď po podobnom stretnutí v Elyzejskom paláci navrhol na Ukrajinu vyslať vojakov, aby odradil Rusko od akejkoľvek novej ofenzívy v Európe. Napriek tomu sa Východoeurópania „spoliehajú na vedenie Francúzska a Spojeného kráľovstva, dvoch európskych jadrových veľmocí, že zaistia prímerie, ak by (ruská) ofenzíva prišla,“ hovorí Lukasz Maslanka, poľský výskumník z Centra východných štúdií (OSW) vo Varšave.
Podľa Claudie Majorovej, nemeckej obrannej špecialistky think-tanku German Marshall Fund, francúzsky prezident výrazne stratil svoj vplyv potom, čo utrpel porážku v parlamentných voľbách, ktoré sám vyhlásil v roku 2024. Úlohu európskeho lídra dnes podľa nej nikto nedokáže splniť. „Briti majú tiež vnútropolitické problémy a radi by si zachovali svoje (špecifické) väzby so Spojenými štátmi,“ myslí si.
Príprava verejnej mienky na nákladné ukončenie vojny
Francúzska exekutíva začína pripravovať domácu verejnú mienku na potrebu väčšieho dôrazu na obranu. Francúzsky premiér François Bayrou sa vyslovil, že „nikdy od roku 1945 nebolo riziko vojny v Európe také vysoké“, pričom zdôraznil dôležitosť európskeho obranného rozpočtu. V tejto súvislosti hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová varovala, že „prebudenie sa Európy znamená zvýšenie vojenských výdavkov“, čo bude mať „dôsledky pre naše verejné financie“.
Podmienky pre európsku mierovú dohodu
„Všetci sa obávajú, že jednoduché prímerie na Ukrajine by konflikt v žiadnom prípade nevyriešilo, je potrebný trvalý a úplný mier s podmienkami bezpečnosti, s podmienkami sociálnej, ekonomickej a politickej stability na Ukrajine z dlhodobého hľadiska, a to jediné umožní riešenie,“ vysvetlil Macron 18. februára.
Európania sa obávajú, že Vladimir Putin bude povzbudený, aby pokračoval vo svojej ofenzíve na Ukrajine. Dokonca že ju rozšíri na susedné krajiny, ak nebude jasne „prinútený“ podpísať mier, a to aj prostredníctvom rozmiestnenia zahraničných síl pozdĺž demarkačnej línie.
Francúzsky prezident pripomenul, že ďalšou možnosťou by pre Ukrajinu bolo „členstvo v NATO“, ktoré spôsobilo, že Rusko vstúpilo do vojny a ktoré americký prezident Donald Trump už pred rokovaním vylúčil.
Jedným zo spôsobov, ako poskytnúť Kyjevu bezpečnostné záruky, by bolo do krajiny „vyslať expertov alebo dokonca vojakov v obmedzenom počte mimo zónu konfliktu, aby podporili Ukrajincov a prejavili solidaritu. To je to, o čom s Britmi uvažujeme,“ vyhlásil francúzsky prezident.
Macron ubezpečil, že „Francúzsko neplánuje vyslať pozemné jednotky, ktoré by bojovali v konflikte v prvých líniách“, ale spomenul možnosť „pod mandátom OSN viesť mierovú operáciu, ktorá by stála pozdĺž frontovej línie“.
Spojené kráľovstvo, ktoré by chcelo zohrávať sprostredkovateľskú úlohu medzi USA a Európanmi, vyhlásilo, že je pripravené vyslať na Ukrajinu vojakov, „ak to bude potrebné“, aby „prispeli k bezpečnostným zárukám“. Švédsko tiež uviedlo, že „nevylúči“ nasadenie jednotiek, ak rokovania nepovedú k „spravodlivému a trvalému mieru“.
Mier je nemožný bez podpory Washingtonu
Jednou z reakcií na návrat Trumpa k moci a na jeho ochotu zapojiť sa do priameho dialógu s Vladimirom Putinom, je zvýšenie obranných rozpočtov európskych krajín. „Sme presvedčení o potrebe zvýšiť naše obranné a bezpečnostné výdavky a kapacity pre Európu a každú z našich krajín. Rozhodnutia budú prijaté v najbližších dňoch a týždňoch,“ napísal Macron na X.
Francúzsky prezident rovnako poukazuje na to, že Európania chcú podporu Washingtonu vo veci ich budúcich bezpečnostných záruk v Kyjeve. „Vzhľadom na to, že Rusko je štátom s jadrovým potenciálom, pre európskych partnerov je to kľúčový bod,“ zdôraznil.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
