Čo robiť, ak je vaše dieťa v škole šikanované? (Rozhovor s odborníčkou na duševné zdravie a pohodu)
Prieskum Centra vedecko-technických informácií Slovenskej republiky z mája 2020 odhalil, že na slovenských základných a stredných školách sa so šikanovaním a kyberšikanovaním stretlo až 86,3 % škôl.
Stúpajúci trend šikanovania potvrdil aj tragický prípad, pri ktorom zomrel po páde zo strechy Základnej školy v Parchovanoch 15-ročný šikanovaný žiak.
Vzhľadom k tejto tragickej udalosti vám prinášame rozhovor s Mgr. Ivanou Matejovič, odborníčkou z Inštitútu duševného zdravia a pohody – oz PSYCHIN. Pani Matejovič nám poskytla rady pre rodičov, ktorí majú podozrenie, že ich dieťa je v škole šikanované.
Vieme, aká je k dnešnému dňu situácia na školách, čo sa týka šikany?
Je dôležité si pripomenúť, že šikana sa v kolektívoch vyskytuje už od nepamäti. Môže sa objaviť v akejkoľvek škole či kolektíve detí alebo dospelých. Čo sa našich škôl týka, vychádzame z informácií z roku 2020, kde sa uvádza, že v školskom roku 2019/2020 sa s problémom šikanovania stretla väčšina škôl (86,3 %).
V čom sa líši dnešný spôsob šikanovania od tých minulých?
V posledných rokoch sa stretávame so stále sofistikovanejšími spôsobmi šikanovania, ktoré sú ťažšie dokázateľné a v posledných rokoch pribudla aj problematika kyberšikany.
Aké zmeny v správaní by mohli byť signálom, že dieťa je obeťou šikany alebo agresorom? Sú nejaké konkrétne indikátory, ktoré by rodičia mali sledovať?
Rodičia by si mali nájsť priestor na to, aby mohli s deťmi tráviť dostatok času, aby mali kontakt s aktuálnym prežívaním svojho dieťaťa a boli schopní všimnúť si, že prejavy správania či emocionálne rozpoloženie dieťaťa je iné, ako býva bežne.
Vo všeobecnosti treba venovať pozornosť zmenám návykov u dieťaťa, zmene či požiadavkám na zmenu vzhľadu dieťaťa (oblečenie, účes, kontaktné šošovky namiesto okuliarov a pod.), poškodené pomôcky, drobné zranenia, problémy so spánkom, zhoršený prospech, absencia kamarátskych vzťahov, plačlivosť či iné silnejšie prejavy neželaných či neadekvátnych emócií u dieťaťa.
Čo by mal rodič urobiť ako prvé, keď zistí, že jeho dieťa v škole šikanujú?
Ak sa šikanovanie týka školského prostredia, oslovte najskôr triedneho učiteľa. Nemali by ste ho vynechať ani v prípade, že sa šikanovanie nedeje priamo na jeho hodinách. S triednym učiteľom si dohodnite stretnutie. Nie je vhodné učiteľa prekvapiť cez prestávku a postaviť ho tak pred hotovú vec.
V komunikácii so školou a s učiteľom trvajte na riešení situácie, ale zostaňte pokojní, slušní a vecní. Nie je vhodné zvyšovať hlas či obviňovať učiteľa za vzniknutú situáciu. Pokiaľ o šikane existujú nejaké dôkazy, predložte ich učiteľovi a dohodnite sa na ďalšom postupe a riešení.
Pre dieťa buďte oporou a pomôžte mu situáciu zvládnuť. Vyhnite sa silným emóciám, kriku, plaču či obviňovaniu. Oveľa hodnotnejšie a z dlhodobého hľadiska oveľa prínosnejšie je práve to, keď uvidí, ako dokážete náročné životné situácie dobre zvládať a aké stratégie riešenia ste zvolili. Odsúďte šikanu samotnú, nie deti, školu či pedagógov.
Prekážky pri odhaľovaní šikanovania na slovenských školách a ich riešenia (Prieskum)
Ako vhodným spôsobom osloviť rodinu šikanujúceho?
Pokiaľ sa šikana deje v školskom prostredí, môžete požiadať o vzájomné sprostredkovanie kontaktu priamo školu a dohodnite si spoločné stretnutie všetkých zúčastnených strán.
Kontaktovať priamo rodičov iného dieťaťa, či dokonca samotné dieťa, nie je vhodné. Mohli by ste tak celkovú situáciu dokonca výrazne skomplikovať.
Ako by mali rodičia komunikovať so školou, ak majú podozrenie, že ich dieťa je obeťou alebo aktérom šikany?
Je prirodzené, že pokiaľ rodič zistí, že jeho dieťa je v škole šikanované, ovládajú ho silné emócie a potreba chrániť svoje dieťa.
V každom prípade sa pokúste komunikovať pokojne a vecne. So školou spolupracujte, nebojujte proti nej. Je potrebné si uvedomiť, že aj škola potrebuje čas na to, aby situáciu preverila, zaujala stanovisko a zapracovala svoje zistenia do priamej práce s deťmi a prijala tak nové opatrenia, ktoré zavedie do praxe.
Výskyt šikany môže mať negatívny dopad na všetky deti. Negatívne zasiahnuté môže byť nielen šikanované dieťa, ale aj ostatné deti, ktoré sa stali jej svedkami a môžu rovnako ako obeť šikany prežívať neistotu či strach.
Existujú nejaké špecifické otázky, ktoré by mali rodičia klásť učiteľom alebo školským pracovníkom?
Je dobré, aby rodičia vedeli, na koho sa môžu v škole obrátiť, ak poznajú školský poriadok, učiteľov a spolužiakov svojich detí, vedia či na škole pôsobí školský psychológ a podobne.
Ohľadom šikany by sa rodičia mali pýtať na konkrétne postupy, preventívne či realizované programy a konkrétne opatrenia zavedené na škole. Dôležité je pýtať sa aj na časový rámec, v ktorom sa prípadné podozrenie na šikanu prešetrí a dôjde k náprave, resp. zapracovaniu zmien.
Ako by mali rodičia otvoriť dialóg so svojím dieťaťom o témach šikany a úcty k ostatným?
Miera otvorenosti, s ktorou sa v rodinách o náročných témach komunikuje, je veľmi rôznorodá. Netreba predpokladať, že práve tak, ako to máte doma nastavené vy a vaše dieťa, to majú aj iné rodiny.
Pokiaľ s dieťaťom nemáte dôverný vzťah a nie je zvyknuté sa vám zverovať, začnite s budovaním dôvery postupne. Otvárajte najskôr menej náročné témy, hovorte o svojich skúsenostiach, pocitoch a zážitkoch, pýtajte sa. Vyhnite sa rýchlym záverom, osočovaniu iných ľudí a znevažujúcim komentárom voči akejkoľvek skupine ľudí v spoločnosti.
Šikanovanie na slovenských školách: prieskum odhaľuje alarmujúce trendy
Aké otázky by mohli rodičia klásť, aby podporili otvorenú komunikáciu?
Rodičia by sa mali pokúsiť deťom vytvoriť bezpečné a rešpektujúce prostredie, kde sa im deti môžu otvoriť a zdôveriť. Rovnako dôležité je naučiť sa klásť otvorené otázky a dopriať dieťaťu dostatok priestoru na to, aby sa vyjadrilo. Veľa sa pýtajte, premýšľajte o veciach spoločne a nahlas.
Niekedy je pre dieťa náročné hovoriť priamo. Častokrát sa deti viac otvoria pri nejakej spoločnej aktivite – pri varení, počas prechádzky či jazdy autom.
Keď si práve vás vybralo dieťa za osobu, ktorej sa rozhodlo zdôveriť, oceňte to a podporte ho. Nevolajte k rozhovoru iné osoby, partnera či súrodencov dieťaťa. Konkrétne otázky, ako sa pýtať na tému šikany, môžu rodičia nájsť napríklad na stránke www.sikana.sk v časti priamo určenej pre rodičov.
Ako môžu rodičia monitorovať technologickú komunikáciu svojho dieťaťa a rozpoznať prípadnú kyberšikanu?
Rodičia by určite mali ísť aj v tejto oblasti svojim deťom pozitívnym príkladom. Hovoríme teda v prvom rade o prevencii a ochrane osobných údajov a hesiel, zamykaní svojich zariadení a zverejňovaní vhodného obsahu na sociálnych sieťach. S deťmi je zároveň potrebné veľa hovoriť o kybernetickej bezpečnosti, miere vhodnosti zdieľania citlivých informácií, problematike posielania svojich fotiek iným ľuďom, či o rizikách zapájania sa do verejných diskusií alebo komentovania príspevkov a fotiek iných ľudí v online priestore.
Kyberšikana sa dá najčastejšie vypozorovať, keď dieťa odkladá alebo schováva mobilný telefón či tablet, keď vojdete do miestnosti, vytvára si nové účty, vyhovára sa na to, že stratilo či zabudlo heslo, vymazáva komunikácie či histórie prehliadania v počítači a podobne. Rodičia mladších detí by mali dohliadnuť na to, aby sa dieťa vo virtuálnom svete kontaktovalo výhradne iba s ľuďmi, ktorých vaša rodina pozná aj v reálnom svete.
Sú nejaké nástroje alebo prístupy, ktoré môžu pomôcť v detekcii online šikany?
Vopred si s dieťaťom dohodnite pravidlá používania mobilných telefónov či iných zariadení s prístupom na internet. Maloleté dieťa by vám malo byť schopné bez väčších problémov požičať svoj mobilný telefón či ukázať vám fotky a videá, ktoré v ňom má.
Aplikácie ako je Facebook, Tiktok a Instagram, ktoré deti okrem iného používajú aj na zoznamovanie sa s inými ľuďmi, by mali byť používané od odporúčaného veku a zároveň vhodne dohliadané rodičmi. Rovnako je potrebné nastaviť rodičovské zámky či obmedziť prístup k webovým stránkam, ktoré nie sú vhodné pre deti.
Existujú niektoré skupiny detí, ktoré sú vystavené vyššiemu riziku šikany?
Obeťou šikany sa môže stať prakticky ktokoľvek. Vyššie riziko je u detí, ktoré sa niečím odlišujú, vyčnievajú z radu. Nemusí to však znamenať, že by to musela byť odlišnosť len v negatívnom zmysle slova, handicape či nejakom znevýhodnení. Netreba zabúdať na to, že šikanované môžu byť aj deti, ktoré vyčnievajú v pozitívnom zmysle slova – deti z dobre zabezpečených rodín, vyspelé či talentované deti s nadpriemerne dobrými študijnými výsledkami.
Ako by mohli rodičia podporovať dieťa v prípade, že patrí do rizikovej skupiny?
Hovoriť o rozmanitosti, odlišnosti, pracovať na akceptácii tejto odlišnosti a podporovať u dieťaťa zdravé sebavedomie. Dôležité je naučiť deti primerane komunikovať o svojom prežívaní a otvorene hovoriť o bežných aj náročnejších situáciách v živote.
Ako sa môže samotné dieťa brániť voči šikane? Ako čo najlepšie zvládnuť takúto situáciu?
Čo sa týka prevencie, dieťaťu môžeme pomôcť tým, že ho naučíme bezpečne a asertívne komunikovať svoje potreby a hranice – tak fyzické, ako aj emocionálne. Je potrebné, aby už deti v predškolskom veku boli schopné komunikovať veku primeraným spôsobom, čo sa im nepáči, čoho sa boja, čo im je nepríjemné, alebo čo ich zraňuje.
Pokiaľ už k šikane dochádza, tak musíme zohľadniť to, že dieťa sa dokáže samo šikane brániť len do istej miery. Pokiaľ šikana narastá na intenzite, potrebuje dieťa bezpodmienečne pomoc od okolia – rodiča, učiteľa, spolužiaka. Nenechávajte preto na deťoch, nech si to vybavia „medzi sebou”.
Konkrétny postup je potrebné voliť vždy s ohľadom na vek dieťaťa, mieru a druh šikany, miesto výskytu šikany a konkrétne okolnosti, za ktorých šikanovanie prebieha.
Aké informácie a zručnosti by mali mať rodičia na identifikáciu a riešenie šikany?
Rodičia by mali byť dostatočne pozorní, mali by byť schopní včas si všimnúť zmeny v správaní a prežívaní svojho dieťaťa, mali by vedieť odlíšiť, čo je a čo nie je považované za šikanu. Mali by mať prehľad o možných spôsoboch jej riešenia a o základnej legislatíve v tejto oblasti.
Prirodzene, aj pokiaľ rodičia zistia, že nejde konkrétne o šikanu, ale ich dieťa zažíva akékoľvek iné problémy či prežíva náročné obdobie, je potrebné situáciu riešiť.
Ak majú rodičia s deťmi vybudovaný kvalitný vzťah a vzájomnú dôveru, na ktorej môžu v prípade náročnej situácie stavať, riešenie ide omnoho ľahšie.
Sú dostupné nejaké vzdelávacie zdroje alebo kurzy pre rodičov v tejto oblasti?
Samozrejme, dnes už existuje množstvo publikácií, preventívnych programov a kurzov, ktoré sa tejto problematike venujú. Všetky dôležité informácie sa snažíme zverejňovať aj na našej webovej stránke či na instagramovom profile @sikana.sk. Rodičia aj deti môžu v prípade potreby prakticky kedykoľvek kontaktovať tzv. linky pomoci (napríklad Linka detskej istoty, Linka dôvery a pod.), kde im odborníci bezplatne poradia a nasmerujú ich.
Čo by mali rodičia robiť, ak zistia, že ich dieťa je v škole agresorom?
Žiaľ, aj takéto situácie niekedy prináša rodičovstvo a vôbec to nemusí znamenať, že by išlo o chybu rodiča či rodiny. Odporučila by som kontaktovať školu, resp. kolektív, v ktorom k šikane došlo a vzniknutú situáciu riešiť. Ukážte, že vám na riešení vzniknutej situácie úprimne záleží a postavte sa vzniknutému problému čelom. Spolupracujte na riešení vzniknutého problému so školou. V tomto prípade je potrebné začať s dieťaťom pracovať aj v domácom prostredí (pozmeniť výchovné pôsobenie, stanoviť si hranice, zmeniť režim atď.), v prípade potreby vyhľadajte detského psychológa.
Ako môžu rodičia vychovávať svoje deti k empatii a úcte voči ostatným?
Najefektívnejší je vlastný pozitívny príklad a vzájomný rešpekt. Je ťažké chcieť, aby sme boli rešpektovaní my či naše deti, ak sami nerešpektujeme ľudí okolo seba. Je potrebné rozvíjať vzájomné porozumenie, empatiu, toleranciu a rovnako tak aj kritické myslenie.
Najväčšie obavy dnešných detí a ako im pomôcť (Prieskum)
Existujú konkrétne aktivity alebo stratégie, ktoré môžu pomôcť v prevencii šikany?
Čo sa týka škôl, je k dispozícii pomerne široké množstvo dobre dostupných a voľne stiahnuteľných materiálov. Poznáme rôzne preventívne programy, existujú viaceré školenia, pomôcky, publikácie a hrové aktivity pre deti každého veku. Pri problematike riešenia šikany na školách je však rozhodujúca celková klíma školy či konkrétnej triedy a v neposlednom rade prístup samotných pedagógov a ich záujem na tvorbe príjemnej, bezpečnej a priateľskej atmosféry medzi deťmi.
Čo sa nás, oz PSYCHIN týka, na jar 2024 budeme cez stránku www.sikana.sk realizovať II. časť projektu Hlavu hore. Školy, rodičia aj firmy a organizácie sa môžu bezplatne prihlásiť do vzdelávania či nami realizovaných aktivít na prevenciu a riešenie šikany a šikanovania v školách či na pracoviskách.
Určite sa k Vám dostala správa o tragickom prípade, pri ktorom zomrel po páde zo strechy Základnej školy v Parchovanoch 15-ročný šikanovaný žiak. Chceli by ste niečo odkázať školám, ktoré zaznamenávajú prípady šikany? Ako sa dá predísť tragédii, kým ešte nie je neskoro?
Tento tragický prípad sa dotkol tak širokej, ako aj odbornej verejnosti a vyvolal vlnu najrôznejších ohlasov. V žiadnom prípade sa necítim byť v pozícii čokoľvek odkazovať školám. Rada by som len pripomenula, že šikana sa môže diať na akejkoľvek škole a v akomkoľvek kolektíve detí či dospelých. Problém ani hanba nie je to, že sa šikana vyskytne, problém je to, keď sa šikana nerieši.
V prípade, že sa podobný problém týka aj vás a situáciu sa vám zatiaľ nepodarilo vyriešiť, pokračujte. Nevzdávajte sa. Pomoc aj riešenia náročných situácií existujú, len ich neprestávajte hľadať.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK