Sobota 6. júla, 2024
Ilustračná fotografia (foto: pressfoto / freepik.com)

Benevolentná výchova: je pre dieťa skutočne prospešná?

V minulosti bola výchova oveľa jednoduchšia a príliš sa nerozmýšľalo nad tým, aký typ výchovy zvoliť. Bol to prirodzený a intuitívny proces, kdežto dnes sa mnoho rodičov snaží vo výchove držať určitých tabuliek a vedeckých postupov. Vznikli rôzne typy rodičovskej výchovy, ako napríklad učiteľská, autoritatívna, rešpektujúca či benevolentná. V súčasnosti sa čoraz viac rozmáha benevolentná výchova nahrádzajúca autoritársky prístup.

Vychovať emocionálne silné a sebavedomé dieťa si vyžaduje veľa úsilia, energie i času. Nie je to vôbec jednoduchá úloha a neexistuje univerzálny systém výchovy, ktorý by vyhovoval každému. V súčasnosti je pre rodičov dostupná literatúra s rôznymi výchovnými postupmi. Rodičia tak majú bohatý zdroj informácií a rád, z ktorých si môžu intuitívne vybrať takú výchovnú metódu, ktorá najviac korešponduje s ich hodnotami.

Podľa Tracey Frostovej, americkej psychologičky a predsedníčky amerického rodičovského združenia Citibabies, vyžadujú benevolentní rodičia od svojich detí veľmi málo a iba zriedka im niečo prikazujú, pretože ich očakávania sú extrémne nízke. Vyhýbajú sa konfliktom a s deťmi udržujú priateľský vzťah. Zástancovia benevolentnej výchovy tvrdia, že deti vychovávané týmto spôsobom sú empatickejšie, sebaistejšie a láskavejšie.

Mnoho psychológov a odborníkov však vidí aj opačnú stránku takejto výchovy. Klinická psychologička Blanka Pöslová hovorí, že tolerantná výchova končí takmer vždy zle.

„Deti, ktorým rodičia nevymedzili hranice, mávajú problémy so sebaovládaním. Chýba im tiež motivácia, disciplína a zodpovednosť. Dávame deťom príliš veľa priestoru, príliš široké hranice a málo pravidiel a určitej stálosti či pevnosti,“ tvrdí psychologička B. Pöslová. Malé dieťa podľa nej nevie, čo je správne a preto ho to musia rodičia pevne a láskyplne naučiť. 

Nancy van Peltová v knihe Ako byť skvelým rodičom píše, že deti nie sú schopné robiť morálne rozhodnutia, pretože ich morálka nie je natoľko pevná a vyvinutá. Každé dieťa potrebuje cítiť lásku a starostlivosť zo strany rodiča, ale deťom neprospeje, ak im dovolíme robiť vždy to, čo chcú. Treba dbať na dostatok komunikácie, s láskou budovať dôveru medzi dieťaťom a rodičom a nastaviť zdravé hranice.

Psychologička Veronika Büchler vysvetľuje, že najlepšou výchovnou metódou je kombinácia lásky a pravidiel, ktoré má dieťa dodržiavať. Rodičia sú zodpovední za vedenie svojich detí.

„Napríklad, keď v škôlke niekoho zbije, niektorí rodičia to považujú za normálne a za ospravedlniteľné. Toto je však veľmi nebezpečné pre dieťa. Bude totiž vždy očakávať od druhých, že budú napĺňať všetky jeho potreby, budú okolo neho behať, budú všetko robiť len pre neho a podobne,“ hovorí psychologička.

Podľa výchovnej poradkyne Anny Lussenburgovej vyúsťuje benevolentná výchova do agresie, nedostatočnej disciplíny a antisociálneho správania. Jemná výchova je pochopenie a rešpektovanie pocitov a potrieb dieťaťa a reagovanie na ne súcitným a výchovným spôsobom.

Deti podľa A. Lussenburgovej nemajú dostatočné znalosti na to, aby s nami riešili problémy. Môžeme ich naučiť, ako zvládať svoje emócie a problémy v ich detskom svete, ale nechať ich rozhodovať o tom, či navštíviť priateľa alebo sa presťahovať, nie je v poriadku.

Dr. Laura Markham píše v knihe Čo je zlé na tolerantnom rodičovstve, že deti si zaslúžia úctu a uznanie rovnako ako dospelí, ale to neznamená, že sa k nim správame ako k dospelým. Deti majú byť usmerňované rodičmi a pokiaľ rozhodujú v rodine deti, potom asi nie sú skutočne šťastné, pretože žiadne dieťa nechce byť vodcom, je to pre ne príliš veľká zodpovednosť.

Prečítajte si aj