Čo by sa stalo, ak by Zelenskyj odstúpil? (Analýza)
Zelenskyj vládne na Ukrajine po uplynutí svojho oficiálneho funkčného obdobia v dôsledku vojnového stavu. Zatiaľ čo Trumpova administratíva vyzvala na nové voľby, ukrajinskí politici ich považujú za bezpečnostné riziko a neuskutočniteľné. Aké dôsledky by malo náhle odstúpenie Zelenského? A kto sú možní prezidentskí kandidáti?
Vladimir Putin od minulého roka opakovane zdôrazňuje, že komplexná mierová dohoda je možná len s ukrajinským vedením, ktoré je nepochybne uznané za legitímne. Ako je možné, že ruský prezident zasieva pochybnosti o legitimite Volodymyra Zelenského?
Problém pramení z vojny. Zelenského päťročné funkčné obdobie sa skončilo v máji 2024, ale ukrajinská ústava zakazuje konanie volieb vo vojnovom stave. Konkrétne ustanovenia ukrajinskej ústavy sú však sporné.
Hoci túto otázku zdôrazňovalo najmä ruské vedenie pred nástupom Donalda Trumpa do funkcie, odvtedy sa situácia zmenila. Samotný prezident USA, ako aj jeho poradca Elon Musk a ďalší členovia administratívy opakovane zdôrazňovali potrebu volieb na Ukrajine. Trump dokonca zašiel tak ďaleko, že Zelenského nazval „diktátorom bez volieb“.
Vzhľadom na súčasnú vojnovú situáciu sa vládne aj opozičné kruhy na Ukrajine domnievajú, že podmienky na voľby nie sú splnené.
Ukrajinský parlament, Verchovna rada, prijal 25. februára pomerom hlasov 286 ku 450 rezolúciu, v ktorej potvrdil, že kým je v krajine vojnový stav, nemôžu sa konať žiadne celoštátne voľby. Týmto rozhodnutím sa zároveň oficiálne predlžuje Zelenského mandát až do zrušenia stanného práva.
Zelenskyj nedávno vyhlásil, že by bol ochotný odstúpiť výmenou za členstvo Ukrajiny v NATO. Čo presne by sa stalo na Ukrajine, ak by k tomu došlo? Aké dôsledky by malo konanie volieb v krajine a kto sú možní Zelenského nástupcovia?
Čo by sa mohlo stať po Zelenského odstúpení?
Podľa ukrajinskej ústavy, ak by Zelenskyj odstúpil, súčasný predseda parlamentu by automaticky prevzal prezidentský úrad. Ruslan Štefančuk by potom mal za úlohu čo najskôr vypísať nové voľby. V dôsledku súčasného vojnového stavu to však v súčasnosti nemôže urobiť. Voľby by boli možné až po zrušení vojnového stavu.
Ukrajina je vo vojnovom stave od 24. februára 2022. To udeľuje vláde mimoriadne právomoci a obmedzuje viaceré občianske práva, ako napríklad právo na slobodu pohybu a právo na výber povolania. Ukrajinskí muži vo veku od 18 do 60 rokov tiež až na niektoré výnimky už nesmú opustiť krajinu, pretože by mohli byť povolaní do vojenskej služby.
Fedir Venislavskij, člen parlamentného výboru pre obranu a člen vládnucej strany, 17. februára uviedol, že neverí, že by sa vojnový stav mohol zrušiť len na základe prímeria. Prímerie „neznamená, že Rusko stiahlo svoje jednotky z okupovaných území alebo techniku, s ktorou môže útočiť na Ukrajinu,“ povedal Venislavskij podľa denníka Kyiv Independent.
„Bez záruk, že to povedie k trvalému mieru, preto neverím, že vojnový stav môže byť zrušený,“ dodal. Prechodné obdobie do nových volieb by tak za súčasného stavu mohlo trvať neobmedzene dlho.
Dôsledky zrušenia vojnového stavu
Ak by sa vojnový stav na Ukrajine zrušil, či už pod tlakom USA, z vlastných pohnútok alebo v dôsledku prímeria, voľby by sa mohli konať legálne, ale zároveň by to vyvolalo množstvo ďalších problémov v krajine.
Voľný prechod cez hranice pre mužov by bol opäť povolený. Vzhľadom na neistú politickú situáciu nemožno vylúčiť, že by krajinu opustilo veľké množstvo mužov a iných osôb, ktorí by hľadali lepší život.
Takisto by sa zrušili všetky obmedzenia, ktoré v súčasnosti bránia odchodu veľkých finančných čiastok z krajiny.
Nové voľby by boli sťažené aj tým, že za posledné tri roky opustili krajinu milióny oprávnených voličov.
Druhé funkčné obdobie pre Zelenského?
Ak sa voľby uskutočnia, vyvstáva otázka: Kto by bol pravdepodobným prezidentským kandidátom? A tiež, či by Zelenskyj kandidoval znova?
Počas svojej poslednej volebnej kampane Zelenskyj povedal, že bude kandidovať len na jedno funkčné obdobie. Keď sa ho však v nedávnych rozhovoroch pýtali, či sa bude uchádzať o ďalšie funkčné obdobie, túto možnosť už nevylúčil.
Názory na jeho šance na znovuzvolenie sú veľmi rozdielne. Viaceré ukrajinské prieskumy verejnej mienky ho považujú za favorita.
Podľa Trumpa je Zelenského verejná podpora na úrovni 4 %, hoci neuviedol žiadne zdroje. Naopak, samotný Zelenskyj ju odhaduje na 57 %, pričom sa odvoláva na miestne prieskumy.
Zalužnyj: Najväčší vyzývateľ
Najsilnejším Zelenského vyzývateľom by sa mohol stať bývalý vrchný veliteľ Valerij Zalužnyj. Začiatkom februára minulého roka bol jeho rating dôvery v ukrajinskom prieskume 94 %, čo je viac ako Zelenského 66 %.
„Zalužnyj nenechal chlapcov zomrieť, to je veta, ktorú Ukrajinci používajú, keď o ňom hovoria,“ povedal Oleksij Antypovyč, ukrajinský sociológ a šéf ratingovej skupiny, pre Kyjivindependent. „Určite to vytvára obraz srdečného, láskavého ochrancu, otca. […] a ľudia by boli ochotní ho voliť,“ dodal Antypovyč.
Zalužnyj pôsobil ako vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl do februára 2024. Odvtedy po odvolaní Zelenského zastával funkciu veľvyslanca Kyjeva v Londýne.
Po neúspechu ukrajinskej protiofenzívy v lete 2024 Zalužnyj urobil vyhlásenia, ktoré Zelenskyj odmietol. V novembri 2024 vrchný veliteľ v rozhovore hovoril o „patovej situácii“ na frontovej línii. Generál tiež zdôraznil, že podcenil ochotu Vladimira Putina obetovať vlastných vojakov. Priznal, že prebiehajúce boje dostali Ukrajinu do nevýhody.
Zelenskyj však tieto vyjadrenia poprel a zdôraznil, že na posilnenie protivzdušnej obrany je potrebná väčšia spolupráca so spojencami. Po mesiacoch napätia Zelenskyj vo februári 2024 generála prepustil.
Súčasný veľvyslanec však napriek svojej popularite medzi obyvateľstvom nepotvrdil ani nevyvrátil, že by kandidoval na prezidenta. Uviedol, že táto otázka vyvstane až vtedy, keď bezpečnosť ukrajinského štátu už nebude ohrozená.
Bývalý prezident Porošenko
Okrem Zelenského a Zalužného je ďalším potenciálnym kandidátom Petro Porošenko, jeden z najbohatších mužov Ukrajiny. Petro Porošenko bol ukrajinským prezidentom v rokoch 2014 až 2019. Svoje bohatstvo získal predovšetkým vybudovaním cukrárenského impéria.
Počas svojho funkčného obdobia Porošenko opakovane rokoval s Ruskom. S Putinom rokoval o prímerí a mierových dohodách a s Moskvou dojednával aj obchodné vzťahy. To je jeden z dôvodov, prečo naňho Zelenského vláda nedávno uvalila sankcie za údajné spolčenie s Moskvou.
Porošenko toto opatrenie označil za „protiústavné“ a „politicky motivované“. „Sankcie uvalené na mňa ako opozičného lídra a piateho prezidenta sú absolútne nezákonné,“ povedal 13. februára.
Politik bol nedávno obvinený aj zo spolupráce s Trumpovou administratívou s cieľom odstrániť Zelenského z funkcie. Opozičný líder tieto obvinenia poprel a zároveň potvrdil, že rokoval s členmi Trumpovej administratívy.
Vo februári Porošenko tiež verejne ponúkol, že pomôže nájsť spoločnú reč s Trumpom. Kritizoval Zelenského za jeho štýl vyjednávania, ktorý označil za kontraproduktívny.
„Som pripravený ísť do Bruselu alebo dokonca do Washingtonu, aby sme túto záležitosť vyriešili,“ povedal. Neskôr vysvetlil, že ukrajinské orgány sa snažili zablokovať plány opozičných poslancov vycestovať do zahraničia.
Hoci bývalý prezident začiatkom marca zdôraznil, že v súčasnej nestabilnej vojnovej situácii nepovažuje voľby za vhodné, už vo februári upozornil, že podľa jeho informátorov sa voľby v krajine uskutočnia 26. októbra.
Ďalší kandidáti
Podľa správ ukrajinských médií existuje niekoľko ďalších potenciálnych kandidátov. Jedným z nich je poslankyňa Julija Tymošenková, opozičná politická kandidátka, ktorá bola dvakrát premiérkou Ukrajiny.
V roku 2011 bola odsúdená na sedem rokov za dohodu s Ruskom, ktorá bola údajne nevýhodná pre Ukrajinu. Po troch rokoch však bola predčasne prepustená po zvrhnutí vtedajšieho prezidenta Viktora Janukovyča. Ako uviedol denník Kyiv Independent, Tymošenková je na Ukrajine považovaná za populistickú političku.
Medzi ďalších kandidátov patrí Jurij Bojko, ktorý je poslancom parlamentu od roku 2007. Pôsobil aj ako podpredseda vlády krajiny, ale bol kritizovaný za svoju proruskú politiku.
Ďalším kandidátom by mohol byť Vitalij Kličko, bývalý majster sveta v boxe a súčasný starosta Kyjeva. Kličko bol kľúčovou postavou protestov Euromajdan 2014, ktoré vyvolalo rozhodnutie Janukovyčovej vlády nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ. Kličko následne vytvoril politický projekt s Porošenkom. So Zelenským však má konflikty. Ten tvrdí, že je pod neustálym tlakom vládnych orgánov.
Za možného kandidáta sa považuje aj Kyrylo Budanov. V auguste 2020 bol vymenovaný za šéfa vojenskej rozviedky, čím sa stal najmladším šéfom špionáže v histórii Ukrajiny.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
