Členské štáty WHO uzavreli dohodu o pandémii – suverenita zostáva zachovaná
Členské štáty WHO sa dohodli na návrhu medzinárodnej dohody o pandémii. Cieľom je zlepšiť globálnu pripravenosť a reakciu na budúce zdravotné krízy. V texte sa zdôrazňuje národná suverenita – kontroverzné témy, ako sú požiadavky na očkovanie a dezinformácie, nie sú zahrnuté. Tie však možno nájsť v nových medzinárodných zdravotných predpisoch (IHR).
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa členské štáty v utorok 15. apríla dohodli na „historickej“ pandemickej dohode. Cieľom návrhu je posilniť globálnu spoluprácu v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na budúce pandemické hrozby.
Dohoda sa má prijať konsenzom na májovom Svetovom zdravotníckom zhromaždení. Stačí však jednoduchá väčšina. Členské štáty by potom museli dohodu ratifikovať a implementovať ju na národnej úrovni prostredníctvom právnych predpisov. Výhrady sú možné; zrušenie by bolo možné až po dvoch rokoch. USA a Argentína nedávno oznámili svoje vystúpenie z WHO.
Generálny tajomník WHO považuje dohodu za signál pre „zdravý multilateralizmus“
Dohoda má pomôcť zlepšiť prípravu na možné budúce pandémie na medzinárodnej úrovni. V decembri 2021, keď pandémia koronavírusu vrcholila, členské štáty WHO zriadili medzivládny rokovací orgán (INB). Ten mal rokovať o dohode, ktorá by zabránila situáciám podobným tým počas pandémie koronavírusu.
Generálny tajomník WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril spokojnosť s výsledkom rokovaní a dosiahnutou dohodou. V sprievodnom vyhlásení organizácie uviedol, že národy sveta sa v utorok v Ženeve „zapísali do histórie“.
Dodal: „Vďaka konsenzu o dohode o pandémii uzavreli nielen generačnú dohodu, aby sa svet stal bezpečnejším.“ Ukázali tiež, že „multilateralizmus je živý a zdravý a že národy v našom rozdelenom svete môžu stále spolupracovať, aby našli spoločný základ a spoločnú odpoveď na spoločné hrozby“. Vyžiadalo si to 13 formálnych kôl zasadnutí, z ktorých deväť sa muselo predĺžiť.
WHO uvádza ako kľúčové body návrhu textu vytvorenie systému prístupu k patogénom a rozdelenie prínosov. Okrem toho sa dohodlo, že sa prijmú konkrétne opatrenia na predchádzanie pandémiám v rámci koncepcie „jedno zdravie“.
V dohode sa stanovuje vytvorenie „geograficky rôznorodých výskumných a vývojových kapacít“. Má sa uľahčiť prenos technológií, ako aj prenos „odborných znalostí na výrobu zdravotníckych produktov súvisiacich s pandémiami“. V návrhu sa tiež spomína „mobilizácia kvalifikovaných, vyškolených a multidisciplinárnych národných a globálnych pracovných síl pre reakciu na zdravotné núdzové situácie“.
Ďalšie body sa týkajú vytvorenia koordinačného mechanizmu na financovanie plánovaných opatrení. WHO tiež hovorí o „prijatí konkrétnych opatrení na posilnenie pripravenosti, pohotovosti, fungovania a odolnosti zdravotníckych systémov“. Organizácia chce tiež pomôcť uľahčiť „vytvorenie globálneho dodávateľského reťazca a logistickej siete“.
Sporné body
V rámci návrhu textu sa až do samého konca vyskytovali ešte kontroverzné body. Najmä bohatšie krajiny a farmaceutické spoločnosti boli proti automatickému prenosu odborných znalostí a patentov. Teraz sa zdá, že aj v týchto oblastiach došlo k principiálnej dohode.
Podľa dohody majú zmluvné štáty včas poskytovať iným krajinám vzorky a genetické údaje o potenciálne pandemických patogénoch. Na oplátku im má byť umožnený prístup k technológiám a produktom, ako sú vakcíny a lieky. Tým sa má zabezpečiť rovnocennosť prístupu k patogénom a distribúcia výhod. Tento mechanizmus je známy ako „systém PABS“.
Konkrétne dohody však ešte neboli dosiahnuté. Základom rokovaní je konsenzus, že členské štáty by mali v prípade pandémie sprístupniť 20 % produkcie zdravotníckych produktov WHO. Malo by to mať formu daru alebo zníženého poplatku.
Boj proti „dezinformáciám“
V zásade existuje aj dohoda o uľahčení prenosu technológií, poznatkov a odborných znalostí na výrobu zdravotníckych výrobkov. Aj to však zostáva len vyhlásením o zámere. Návrh dohody neobsahuje žiadne konkrétne záväzky. Podobne v zásade zostáva dohoda o vytvorení finančného mechanizmu na vykonávanie cieľov dohody.
V porovnaní s predtým prerokúvanými návrhmi zmluvy o pandémii boli vynechané veľmi kontroverzné prvky. Napríklad v súčasnej podobe dohoda neobsahuje žiadne ustanovenia o povinnosti bojovať proti „dezinformáciám“. Neobsahuje ani žiadne odkazy na „reprodukčné zdravie“ ako „základnú zdravotnú službu“.
V návrhu textu sa tiež zdôrazňuje suverenita zmluvných štátov. Výslovne sa objasňuje, že je na nich, aby „regulovali otázky verejného zdravia v rámci svojich hraníc“. Návrh dohody by sa nemal vykladať tak, že „udeľuje WHO právomoc riadiť, nariaďovať, meniť alebo predpisovať vnútroštátne zákony alebo politiky“.
Okrem toho WHO nie je oprávnená nariaďovať štátom, aby prijali určité opatrenia. Týka sa to napríklad cestovných obmedzení, požiadaviek na očkovanie, zavádzania terapeutických alebo diagnostických opatrení alebo výluk.
MZP dopĺňa pandemickú zmluvu
Zatiaľ však nie je jasné, do akej miery budú vnútroštátne súdy využívať pandemickú zmluvu na obmedzenie právomoci vnútroštátneho zákonodarcu.
Kritické otázky možno ešte nájsť v zmenách a doplneniach Medzinárodných zdravotných predpisov (IHR), ktoré boli prijaté na 77. Svetovom zdravotníckom zhromaždení (WHA) v máji / júni 2024. Ak proti nim vlády do 19. júla 2025 nevznesú aktívne námietky, zmeny a doplnenia sa budú považovať za prijaté členskými štátmi WHO.
Akčná aliancia za slobodné Švajčiarsko (ABF Switzerland) vedie kampaň proti automatickému a „tichému“ prijatiu zmenených a doplnených IHR. Aliancia vo svojom faktickom stanovisku jasne uvádza, že zmenenými a doplnenými predpismi sa spochybňuje suverenita Švajčiarska.
ABF Switzerland sa obracia na politikov a zástupcov médií s napomenutím, aby nepodporovali „tichú systémovú zmenu švajčiarskej politiky v oblasti zdravotníctva, ktorá je v rozpore so všetkými demokratickými zásadami“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
