Členovia NATO Rumunsko a Lotyšsko hlásia, že do ich vzdušného priestoru vstúpili ruské drony
Členovia aliancie NATO Lotyšsko a Rumunsko oznámili, že ruské vojenské bezpilotné lietadlá prekročili 7. septembra ich vzdušný priestor, čo predstavuje riziko eskalácie súčasnej rusko-ukrajinskej vojny.
Lotyšské ministerstvo obrany oznámilo, že jeden ruský dron sa 7. septembra zrútil v regióne Rezekne na východe Lotyšska, v blízkosti jeho hraníc s Ruskom.
Rumunské ministerstvo obrany oznámilo, že úlomky ďalšieho ruského dronu spadli 7. septembra neďaleko Peripravy, ktorá sa nachádza pri juhozápadnom pobreží Čierneho mora na Ukrajine.
Rumunská armáda uviedla, že má podozrenie, že ruské sily nasadili dron v rámci útoku na ukrajinské prístavné zariadenia hneď za hranicou. Zatiaľ čo úlomky dronu, ktoré spadli v Rumunsku, mohli byť súčasťou ruského útoku na juhozápadnú Ukrajinu, nie je jasné, prečo sa dron mohol zrútiť v Lotyšsku. Hoci Lotyšsko hraničí s Ruskom, od Ukrajiny ho oddeľuje Bielorusko.
Lotyšská armáda vo svojom vyhlásení z 9. septembra identifikovala dron, ktorý sa zrútil v regióne Rezekne, ako „Shahed“, čo odkazuje na rodinu rôznych typov bezpilotných lietadiel (UAV) vyrábaných Iránom.
Iránska vláda dodáva ruským silám bezpilotné lietadlá od roku 2022. Rôzne typy dronov Shahed zahŕňajú lietadlá určené na vzdušný prieskum, ako aj také, ktoré môžu niesť a odpaľovať muníciu. Iné typy bezpilotných lietadiel Shahed sa využívajú aj ako „voľne sa pohybujúca munícia“ alebo „jednosmerné bezpilotné lietadlá“, ktoré sú navrhnuté tak, aby narazili do cieľov a odpálili výbušninu na palube.
Denník Epoch Times oslovil lotyšské ministerstvo obrany s otázkou, aký typ dronu havaroval v Rezekne, ale ministerstvo odmietlo poskytnúť konkrétnejšie informácie.
Lotyšský minister obrany Andris Spruds vyzval na väčšiu spoluprácu NATO: „Musíme posilniť obranu vzdušného priestoru NATO a podporiť prítomnosť spojencov v Lotyšsku prostredníctvom aktívneho uplatňovania modelu rotácie vzdušnej obrany NATO,“ uviedol Spruds v preloženom vyhlásení z 9. septembra.
Denník Epoch Times oslovil ruské ministerstvo obrany a ruské ministerstvo zahraničných vecí so žiadosťou o komentár k incidentom s dronmi, ale ani jeden z úradov do času uverejnenia článku neodpovedal.
V článku 5 zakladajúcej zmluvy NATO sa uvádza, že jej členovia budú útok na jedného člena aliancie považovať za útok na alianciu ako celok a budú reagovať podľa vlastného uváženia.
Zástupca generálneho tajomníka NATO Mircea Geoana vo svojom vyhlásení z 8. septembra odsúdil incident v Rumunsku ako „nezodpovedný a potenciálne nebezpečný“, ale uviedol, že nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o úmyselný útok na členské štáty aliancie. K havárii v Lotyšsku sa nevyjadril.
Incidenty zo 7. septembra nie sú prvým prípadom, keď sa vojna na Ukrajine preniesla na územie členského štátu NATO. Dvaja občania Poľska – členskej krajiny NATO – zahynuli, keď chybná munícia dopadla v juhovýchodnej poľskej obci Przewodow, kúsok od poľsko-ukrajinskej hranice.
Poľské ministerstvo zahraničných vecí pôvodne pripísalo smrť ruskej rakete, ale poľský prezident Andrzej Duda následne dospel k záveru, že výbuch bol dôsledkom nesprávne odpálenej ukrajinskej rakety protivzdušnej obrany, a zhodnotil, že nič nenasvedčuje tomu, že by smrtiaci výbuch bol súčasťou úmyselného útoku na jeho krajinu.
Poľsko v marci nasadilo stíhačky, keď ruské sily uskutočnili rozsiahle útoky na západnej Ukrajine.
Lotyšský prezident Edgars Rinkevics vo svojom vyhlásení z 8. septembra vyjadril znepokojenie nad narastajúcim počtom incidentov v oblasti protivzdušnej obrany na východnom krídle NATO a vyzval alianciu, aby sa usilovala tento problém riešiť.
Pôvodný článok
