Čitateľka Epoch Times sa podelila o príbeh, ako jej otec riskantne ušiel z komunistického Československa
Čitateľka Kristyne Hrdinová Moultonová píše o úteku svojej rodiny z komunistického Československa.
Ako šestnásťročný chlapec sa môj otec žijúci v Československu počas komunizmu ocitol so svojím otcom na jednom zo štátnych úradov. Na druhej strane stola sedeli dvaja štátni zamestnanci, ktorí mali za úlohu rozhodnúť o budúcnosti môjho otca. Už v šestnástich rokoch sa mu zdala absurdná predstava, že ľudia, ktorých nikdy predtým nevidel, majú rozhodovať o ďalšom priebehu jeho života. Zakrátko bolo vynesené rozhodnutie: po ukončení strednej školy strávi môj otec zvyšok života v uhoľných baniach.
Môj starý otec sa ich snažil presvedčiť, aby to ešte prehodnotili a dovolili mu namiesto toho navštevovať školu, avšak jeho prosby okamžite odmietli. Keďže sa odmietli vzdať svojej kresťanskej viery a oficiálne vstúpiť do komunistickej strany, členovia otcovej rodiny boli označení za disidentov. Nemali žiadnu nádej získať vytúžené miesto na univerzite alebo odbornej škole. Dospelí členovia otcovej rodiny už predtým stratili miesta v bankovníctve a vo vedení cirkvi. Boli vyhostení zo spoločnosti, zbytok života mali strávilť ťažkou manuálnou prácou. Niektorých dokonca uväznili, pretože odmietli odovzdať zbrane vojakom, ktorí prišli odzbrojiť civilistov. Boli donútení previesť vlastníctvo svojich domov na štát a nezostalo im nič.
Bezmocný niečo zmeniť a s najhoršími výhliadkami na život vo veľmi ťažkých podmienkach sa môj otec rozhodol utiecť. Trpezlivo čakal na svoju príležitosť.
V zúfalej snahe zachrániť svojho syna pred deportáciou do uhoľných baní sa môj starý otec obrátil na rektora istej technickej vysokej školy. Tento rektor bol komunistom len na oko. Využíval svoje postavenie na to, aby v tichosti pomohol čo najväčšiemu počtu mladých ľudí v krajine. Rýchlo môjho otca prijal ako študenta geológie. O niekoľko rokov neskôr sa otcovi naskytla jedinečná príležitosť. Dostal možnosť ísť do Rakúska na vysokoškolský výlet. Cestovanie mimo sovietskeho bloku bolo zvyčajne zakázané, takže táto exkurzia bola šanca, na ktorú čakal.
Keďže ich pasy im ihneď zobrali sprievodcovia, ktorí ich mali pod neustálym dohľadom, zdalo sa, že je len malá možnosť uniknúť. Počas posledných dní výletu sa otcovi podarilo stratiť v dave, keď jeho skupina vchádzala do reštaurácie. Po tom, čo požiadal o pomoc na najbližšej policajnej stanici, spojili ho so skupinou Rakúšanov, ktorí v meste vlastnili bar a mali povesť ľudí pomáhajúcich utečencom zo sovietskeho bloku. Toto stretnutie otcovi poskytlo prácu v bare. Býval v utečeneckom tábore za mestom.
Po roku strávenom v utečeneckom tábore sa môj otec dozvedel správu, nad ktorou dovtedy len rozmýšľal – bol medzi úspešnými žiadateľmi o vycestovanie do Ameriky. Okamžite sa presťahoval do New Yorku a o niekoľko mesiacov neskôr sa usadil v Kalifornii. Vyštudoval angličtinu, začal podnikať a nakoniec si kúpil dom – boli to všetko veci, ktoré pre neho za železnou oponou neboli vôbec možné.
Na rozdiel od predchádzajúceho života v komunizme, kde koncept rovnakej odmeny pre všetkých ničil u ľudí motiváciu tvrdo pracovať, v Amerike rýchlo zistil, že tvrdá práca a ambície sú často odmeňované. Keď sa pripravoval na skúšku na získanie občianstva objavil v sebe vášeň pre históriu Spojených štátov a lásku k ústave chrániacej práva jednotlivca. Neustále ho udivovala veľkorysosť Američanov, ktorí boli ochotní pomôcť novému prisťahovalcovi, pričom nikdy neočakávali nič na oplátku.
Prvé dni v novej krajine neboli bez problémov. Otec bol ďaleko od svojej širokej rodiny a všetkého, čo mu bolo kedysi známe. Za útek bol vo svojej bývalej krajine postavený pred súd a odsúdený na trest odňatia slobody. Správa, že jeho dvaja bratia boli kvôli jeho úteku prepustení zo zamestnania, ho schladila. Skôr než sa oženil a založil si rodinu, prežil niekoľko osamelých rokov. Napriek všetkým okolnostiam vedel, že mal to šťastie, že pristál v krajine nádeje. Vďaka tomu jeho deti a vnúčatá nebudú musieť zažiť tyraniu, z ktorej tak riskantne unikol.
Kristyne Hrdinová Moultonová
Pôvodný článok
