Čínsky režim odstránil ujgurské elity, ženy sú sterilizované, moji krajania trpia, hovorí Zumretay Arkinová
Stretol som sa s ujgurskou ženou v hoteli Aria. Zaujímala ma aktuálna situácia v jej domovine, čínskej provincii Sin-ťiang. Ale pozor, Ujguri neradi používajú čínsky názov a radšej hovoria Východný Turkestan. Čínsky režim vykonáva v ich krajine bezohľadnú etnickú čistku a riadi systematickú kultúrnu genocídu, ktorá prináša mnoho obetí na životoch.
Keď som začal rozhovor s pani Zumretay Arkinovou, chcel som najprv vedieť, či sa môžem pýtať na jej rodinu a súkromné záležitosti, aby som neohrozil jej bezpečnosť. Ujguri sú jednou z najprenasledovanejších skupín v Číne a spolu so stúpencami Falun Gongu, kresťanmi a Tibeťanmi tvoria veľkú skupinu väzňov svedomia v čínskom väzenskom systéme.
Pani Arkinová vystupuje ako predsedníčka ženského výboru Svetového kongresu Ujgurov (WUC) vystupuje na pôde OSN a apeluje na zahraničné vlády, aby venovali viac pozornosti situácii v jej rodnej krajine.
„Narodila som sa v Urumči, hlavnom meste Východného Turkestanu. Dnes žijem s mojou najbližšou rodinou v Kanade,“ hovorí pani Zumretay. „Mnohí z mojich príbuzných však zostali v mojej vlasti… Prišla som do Prahy kvôli usporiadaniu výstavy kópií dokumentov, ktoré minulý rok unikli z policajných úradov v Sin-ťiangu,“ vysvetľuje pani Arkinová. „Spolu s ňou vystavujeme aj obrazy obetí genocídy, Ujgurov internovaných v táboroch.“
V Prahe sa uskutočnilo aj niekoľko stretnutí Ujgurov s poslancami českého parlamentu a diskusií v Americkom centre.
„Ak by som mala opísať súčasnú situáciu, je vlastne veľmi hrozivá. Od roku 2017 dochádza k masovej výstavbe provizórnych táborov, ktoré sú postavené všade naokolo. Ide o politiku, ktorú v priebehu rokov zaviedla čínska vláda, najmä po nástupe Si Ťin-pchinga k moci. Prevzal všetku moc a zaviedol sériu zákonov, umožňujúcich tento masový dohľad,“ hovorí Zumretay a medzitým sleduje hotelových hostí, prechádzajúcich cez vstupnú halu za mnou.
V tomto období podľa nej došlo k „vybudovaniu systému koncentračných táborov“, zavedeniu nariadení proti extrémizmu a zneužitiu protiteroristického zákona. Ten vstúpil do platnosti už v roku 2016. Je známe, že Ujgurov často zatýkajú pod zámienkou obvinenia alebo podozrenia z účasti na „terorizme“, čo podľa Arkinovej môže byť „takmer čokoľvek“. Ide o jedno z vágnych obvinení, podobne ako je obvinenie z „podvracania štátnej moci“ alebo „ohrozovania bezpečnosti štátu“. Zákon má taký široký výklad, že každý môže byť zatknutý za takmer akúkoľvek činnosť.
„Od tej doby bolo svojvoľne zadržaných najmenej tri milióny Ujgurov a boli umiestnení do koncentračných táborov, ktoré čínska vláda označuje ako prevýchovné centrá,“ hovorí Arkinová. „Tu sú zadržiavaní len kvôli svojej etnickej a náboženskej identite a vystavovaní rôznym formám mučenia.“
Ako hovorkyňa ujgurských žien upozorňuje na správy, že vo vnútri táborov sú „zadržiavané ženy vystavené sexuálnemu zneužívaniu, vrátane znásilňovania, sterilizácií a rôznych foriem ponižovania“.
Investigatívny novinár Ethan Gutmann poukazuje na skutočnosť, že mnohé praktiky, ktoré čínsky režim používa proti ujgurskému etniku, sa vyvinuli počas prenasledovania duchovného hnutia Falun Gong. Počet stúpencov Falun Gongu v Číne dosahoval v roku 1999 až 100 miliónov. Počas následnej represívnej politiky bývalého prezidenta Ťiang Ce-mina boli milióny z nich internovaní v novovybudovaných pracovných táboroch a zadržiavacích centrách, dochádzalo k ich mučeniu a zneužívaniu ako nedobrovoľných darcov orgánov na komerčné transplantácie.
Neskôr sa podľa Gutmanna tento systém „úspešne“ aplikoval na vyhladzovanie ujgurského etnika. Počas prenasledovania Falun Gongu boli vyvíjané aj kamerové systémy na rozpoznávanie tváre (face recognition). Tými sú teraz sledovaní Ujguri v provincii Sin-ťiang.
Rebiya Kadeerová, podnikateľka a politická aktivistka už v roku 2009 vyhlásila, že hlavné mesto Urumči je „ako koncentračný tábor pre Ujgurov“. „Je to ako policajný štát ovládaný čínskymi bezpečnostnými silami. Urumči je ako koncentračný tábor pre Ujgurov, ktorí žijú v absolútnom strachu. Ujguri sa boja o svoj život, boja sa čínskych bezpečnostných síl a čínskeho davu,“ povedala Kadeerová v roku 2009 pre denník Epoch Times.
Dnes je podľa Zumretay Arkinovej okrem nepretržitého policajného dohľadu každodennou realitou aj nútená práca v rôznych odvetviach.
Kultúrna a fyzická genocída
Podľa Arkinovej má čínsky režim dlhodobý plán na zníženie počtu príslušníkov ujgurského etnika vo Východnom Turkestane. „Ženy sú tiež podrobované núteným potratom v snahe znížiť počet obyvateľstva v regióne, najmä na juhu. Počet obyvateľov medzi rokmi 2015 a 2018 výrazne klesol,“ hovorí Arkinová.
„Ženy sú vystavené násilnej sterilizácii. Nejde len o potraty, ale o všetky druhy zákrokov, ktoré majú zabrániť plodeniu detí. Mladšie deti sú oddeľované od svojich rodín a posielané do internátnych škôl, kde sú nútené žiť bez rodiny a majú získať jedinečnú chanskú identitu. Čínsku identitu,“ povedala Zumretay Erkinová pre denník Epoch Times.
Podľa hovorkyne Ujgurského kongresu ide o snahu zbaviť malé ujgurské deti kultúry ich rodín a predkov a oddeliť ich od ich kultúrnych koreňov.
„Ako dobre viete, toto zničí kultúru,“ hovorí Zumretay. „Najprv sa zamerali na naše elity, kultúrne osobnosti, intelektuálov, učencov a profesorov, vplyvných ľudí. To bola prvá skupina, ktorá sa stala cieľom týchto represií. Čínska vláda sa nás snaží zlomiť nielen duchovne, ale aj zničiť našu kultúru, náš spôsob života a tiež zabrániť budúcim generáciám, aby sa identifikovali ako Ujguri,“ hovorí Zumretay.
Podľa Arkinovej je prístup čínskeho režimu jasný: ak sa deti už nebudú stotožnovať so svojou kultúrou a tradíciami, ak budú oddelené od svojich koreňov a rodín, dosiahne sa cieľ „prevýchovy“.
Správa OSN z augusta 2022 opisuje dlhodobú genocídu v tejto oblasti, tisíce nezvestných, mučenie, násilnú reguláciu pôrodnosti, tábory nútenej práce, represie, zneužívanie a ďalšie závažné porušovanie ľudských práv čínskou vládou.
Ujguri, 12 miliónový národ žijúci v západnej Číne, „čelí genocíde“. Na tomto hodnotení situácie sa zhodlo medzinárodné spoločenstvo na čele so Spojenými štátmi, Kanadou, Holandskom, ako aj Českou republikou začiatkom roka 2021.
Postavenie etnickej a náboženskej menšiny, ktorá čelila diskriminácii už pred vznikom Čínskej ľudovej republiky v roku 1949, sa výrazne zhoršilo so zmenou bezpečnostnej politiky čínskeho prezidenta Ťiang Ce-mina. V roku 2017 sa dostali na verejnosť prvé informácie o podmienkach v koncentračných táboroch pre Ujgurov.
Od roku 2017 poslal čínsky režim na tzv. politickú prevýchovu do záchytných táborov až milión Ujgurov. Celkový počet Ujgurov vo väzbe alebo s obmedzením pohybu a iných občianskych práv je však podľa projektu Sinopsis pravdepodobne oveľa vyšší.
Z originálneho článku preložil LS.
