Čínsky režim používa osvedčený scenár na predĺženie obchodnej vojny, tvrdia odborníci
Ako sa obchodná vojna medzi Spojenými štátmi a Čínou vyostruje, Peking sa zdá byť pripravený použiť akékoľvek prostriedky na predĺženie konfliktu, namiesto toho, aby ustúpil.
Mnohí vo Washingtone tvrdia, že udržanie vysokých ciel by mohlo nakoniec viesť k ukončeniu obchodných vzťahov medzi oboma krajinami a urýchliť dlho požadované oddelenie americkej ekonomiky od Číny. Strata prístupu k rozsiahlemu americkému trhu by pre Čínu znamenala veľkú prehru.
Vzostup Číny od jej vstupu do Svetovej obchodnej organizácie v roku 2001 bol do veľkej miery poháňaný kontroverznými obchodnými praktikami, medzi ktoré patria krádež duševného vlastníctva, útoky na zahraničné firmy pôsobiace v krajine a masívne subvencovanie domácich podnikov. Peking je preto odhodlaný tieto merkantilistické stratégie (stratégie, pri ktorých štát aktívne podporuje domáci priemysel a export na úkor zahraničných konkurentov, pozn. redaktora) udržať, uvádza Robert Atkinson, prezident think‑tanku Information Technology and Innovation Foundation.
Aj keby sa Peking posadil za rokovací stôl, nie je ochotný ustúpiť v kľúčových otázkach, ktoré si americká vláda želá vyriešiť, povedal Atkinson pre Epoch Times. „Nikdy neboli ochotní ani priznať, že tieto veci predstavujú problém,“ dodal a upozornil, že Peking je ochotný znášať obete v podobe dopadov obchodnej vojny v oveľa väčšej miere ako Spojené štáty.
K 15. aprílu dosahujú americké clá na mnohé čínske dovozy 145 %, zatiaľ čo čínske clá na americké tovary dosahujú 125 %. Americký prezident Donald Trump už naznačil, že je ochotný znížiť alebo pozastaviť clá, ak Čína súhlasí s ďalším kolom rokovaní. Jeho ponuka však bola Pekingom verejne odmietnutá.
Čínska komunistická strana (ČKS) už reagovala radom taktík zo svojho tradičného repertoáru, aby Spojeným štátom vrátila úder. Medzi tieto kroky patrí šírenie protiamerickej propagandy, vyvíjanie tlaku na americké korporácie, aby lobovali v prospech režimu, a obmedzovanie dodávok vzácnych zemín.
Šírenie propagandistických videí
Čínsky režim už roky využíva propagandu na ovplyvňovanie verejnej mienky doma i v zahraničí. Teraz používa tú istú zbraň, aby manipuloval vnímanie Trumpových ciel verejnosťou. Podľa Kevina O’Learyho, investora z relácie „Shark Tank“, najnovší trik ČKS spočíva vo vlne videí na TikToku, ktoré Američanov zosmiešňujú a boli vygenerované umelou inteligenciou.
„TikTok je špionážna zbraň – bodka,“ vyhlásil O’Leary počas vypočutia pred Kongresom 9. apríla, ktoré sa zaoberalo finančnou agresivitou čínskeho režimu.
„Je to jedna z najlepších propagandistických mašinérií, aké som kedy videl,“ povedal o TikToku. „Ak chcete dôkaz, pozrite sa na videá generované umelou inteligenciou za posledných 24 hodín, ktoré zachytávajú obéznych Američanov pri šijacích strojoch.“
Povedal, že za týmito videami stojí Čínska komunistická strana, ktorá ich začala šíriť krátko potom, ako Trump 2. apríla oznámil nové clá. Klipy generované umelou inteligenciou ukazujú obéznych Američanov zhrbených nad šijacími strojmi, zábery Trumpa a jeho republikánskych spojencov pomaly šijúcich látku a miliardára Elona Muska montujúceho iPhony na výrobnej linke. Videá končia Trumpovým slávnym volebným sloganom „Make America Great Again.“
„Nikdy som nevidel takú okázalú propagandu,“ povedal O’Leary o nedávnych videách a varoval, že Peking využíva platformy ako TikTok aj na formovanie verejnej mienky v Spojených štátoch. V januári O’Leary oznámil, že podal ponuku na akvizíciu TikToku od jeho pekinskej materskej spoločnosti ByteDance. Trump 4. apríla predĺžil lehotu na oddelenie aplikácie od čínskej spoločnosti ByteDance o 75 dní, aby sa vyhla zákazu v Spojených štátoch.
Biely dom reagoval 15. apríla na tieto virálne videá, z ktorých niektoré zverejnili čínski vládni úradníci. „Nie som si istý, kto videá vytvoril, ani či môžeme overiť ich pravdivosť. Ktokoľvek ich vytvoril, zjavne nevidí potenciál amerického pracovníka, americkej pracovnej sily,“ povedala tlačová hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová počas tlačovej konferencie.
Vyvíjanie tlaku na americké firmy
Čínsky režim tiež využíva osvedčený scenár: vyvíjanie nátlaku na americké spoločnosti, aby fungovali ako prostredníci. Čínsky námestník ministra obchodu Ji Ling zorganizoval 6. apríla okrúhly stôl so zástupcami amerických firiem, medzi ktorými boli Tesla a GE HealthCare. Počas tohto stretnutia vyslal nenápadné varovanie – vyzval americké spoločnosti, aby podporovali snahy o ovplyvnenie Washingtonu, inak im hrozia odvetné clá a obmedzenia vývozu.
Ji Ling oznámil zástupcom takmer 20 firiem, že americké clá porušujú medzinárodné obchodné pravidlá a poškodzujú záujmy všetkých ostatných krajín. Táto taktika nie je nová. Počas samitu APEC 2023 v San Franciscu sa čínsky líder Si Ťin-pching zúčastnil na súkromnej večeri s poprednými americkými manažérmi, aby podporil investície v Číne. Stretnutie nasledovalo po tom, ako americká vláda zakázala nové investície do citlivých technológií v Číne.
Cez víkend sa objavili špekulácie, že prezident Trump ustúpil požiadavkám technologických firiem a poskytol určité výnimky pre čínske smartfóny a ďalšiu elektroniku po tom, čo jeho administratíva vyňala elektroniku z recipročných ciel vo výške 125 %.
Trump tieto tvrdenia poprel a vyhlásil, že z nerovnováhy v obchode a colných prekážok sa nikto „nevyvlečie“. Dodal, že tieto produkty budú podliehať inému colnému plánu a naďalej sa na ne bude vzťahovať 20 % clo, ktoré bolo pôvodne uložené kvôli vývozu fentanylu z Číny.
Po desaťročiach Čínska komunistická strana vyvíjala tlak na zahraničné spoločnosti pôsobiace v Číne. Očakáva sa, že čínsky režim tento tlak v reakcii na nové americké clá ešte zintenzívni. „Pravdepodobne budú aj naďalej trestať americké firmy falošnými antimonopolnými žalobami,“ povedal Atkinson.
Americký obchodný splnomocnenec už roky varuje, že čínsky režim používa protekcionistické opatrenia a kroky deformujúce obchod s cieľom oslabiť zahraničné spoločnosti pôsobiace v Číne. Napríklad núti firmy, aby do krajiny presunuli výrobu, výskum, vývoj aj ukladanie dát.
Tiež núti zahraničné spoločnosti, aby vstupovali do partnerstiev s domácimi firmami a odovzdávali im svoje technológie a know-how. Globálne značky sú tak nútené odhaliť svoje najdôležitejšie a najcitlivejšie technológie výmenou za prístup na čínsky trh.
Obmedzenie vývozu vzácnych zemín
V reakcii na americké clá zaviedol Peking od 4. apríla vývozné obmedzenia na sedem prvkov vzácnych zemín a magnetov, v ktorých sa používajú. Čína dominuje globálnym dodávateľským reťazcom vzácnych zemín. Podiela sa na takmer 60 % svetovej produkcie a takmer 85 % vzácnych zemín sa spracováva v Číne. Režim túto pozíciu v posledných rokoch premenil na strategickú zbraň proti iným krajinám.
„Je to dosť vážna zraniteľnosť,“ uviedol Atkinson a poznamenal, že Peking túto kartu využije počas obchodnej vojny so Spojenými štátmi. Vo svojom najnovšom kroku Peking zaviedol kontrolu nad siedmimi druhmi vzácnych zemín, čo podľa Joshuaha Ballarda, generálneho riaditeľa spoločnosti USA Rare Earth, dodávateľa kriticky dôkežitých magnetov zo vzácnych zemín, zasiahne výrobcov pre obranný priemysel, automobilový a letecký sektor.
„Stručne povedané, Čína nemusí zvyšovať clá na svoju obranu v tejto obchodnej vojne,“ uviedol Ballard v e-mailovom vyhlásení pre denník Epoch Times a dodal, že tieto obmedzenia vývozu predstavujú silnú páku na americkú ekonomiku. Poukázal na to, že Spojené štáty sú v otázke magnetov úplne závislé od Číny a podľa nových pravidiel musia spoločnosti na ich vývoz získať špeciálne licencie.
„Americká vláda musí výrazne zvýšiť podporu domáceho odvetvia vzácnych zemín, aby bol náš dodávateľský reťazec vybudovaný čo najrýchlejšie,“ vyhlásil Ballard. Tento krok navazuje na decembrový zákaz vývozu troch kľúčových minerálov – antimónu, gália a germánia –, ktorý čínska vláda zaviedla v reakcii na technologické obmedzenia uvalené na Čínu bývalým prezidentom Joem Bidenom.
Spustenie medzinárodných rokovaní
Si Ťin-pching bol minulý týždeň na ceste po juhovýchodnej Ázii, kde navštívil Vietnam, Malajziu a Kambodžu, aby predstavil Čínu ako stabilného obchodného partnera. Počas pobytu v Hanoji vyzval k prehĺbeniu vzťahov s Vietnamom a apeloval na krajinu, aby sa postavila proti „jednostrannému zastrašovaniu“.
„Myslím si, že najviac, ako nám Číňania môžu ublížiť, je uzatváranie aliancií s našimi spojencami,“ uviedol Atkinson. Peking zároveň v posledných mesiacoch začal zbližovanie aj s Európou. Si Ťin-pching privítal 11. apríla vo svojej rezidencii španielskeho premiéra Pedra Sáncheza a vyhlásil, že v žiadnej obchodnej vojne „nemôžu byť víťazi“. Počas stretnutia vyzval Čínu a Európsku úniu, aby spojili sily na ochranu globalizácie.
V nedávnom príspevku na sociálnej sieti X vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí, že Čína a Európa tvoria tretinu svetovej ekonomiky a sú zástancami slobodného a spravodlivého obchodu. Ako sa však k tejto lichotivej taktike postaví EÚ, ktorá obvinila Čínu z kľúčovej podpory ruskej vojny proti Ukrajine, zostáva otvorené. V októbri 2024 Európska únia zvýšila clá na čínske elektromobily až na 45,3 % po tom, čo obvinila Čínu, že zaplavuje európsky trh lacnými, štátom neférovo dotovanými elektromobilmi.
Mnohí republikáni sú presvedčení, že v tejto obchodnej vojne bude nakoniec izolovaná Čína, nie Spojené štáty. „Myslím si, že dlhodobo si Čína uškodí, ak bude pokračovať v týchto obchodných praktikách, takže sme to naozaj my, kto drží opraty. To oni budú izolovaní, nie my,“ povedal kongresman Rich McCormick televíznej stanici NTD, partnerskému médiu Epoch Times.
Podľa Christophera Baldinga, popredného odborníka britského think-tanku Henry Jackson Society, vysoké clá „privedú obchod medzi USA a Čínou k úplnému zastaveniu“. „Trump chce presadiť veľmi hlboké a trvalé oddelenie sa od Číny,“ dodal Balding v relácii American Thought Leaders našej televízie Epoch TV.
„Myslím si, že chce podporovať toto oddelenie nielen voči Číne, ale aj vytvoriť akýsi sekundárny val okolo blízkych spojencov, ako sú Mexiko, Kanada, časti Európy, Japonsko a Južná Kórea.“
Manipulácia s menou
V reakcii na nové clá na čínsky tovar sa Peking pravdepodobne opäť vo veľkej miere spolieha na znehodnotenie jüanu, aby zmiernil ekonomické dopady ciel. Čína dlhodobo používa menovú manipuláciu ako kľúčovú stratégiu na zvýšenie vývozu. Oslabením jüanu voči americkému doláru sa čínsky tovar stáva lacnejším a atraktívnejším na svetových trhoch.
Okrem Číny zaradilo ministerstvo financií USA na svoj monitorovací zoznam pre menovú manipuláciu niekoľko obchodných partnerov, vrátane Japonska, Južnej Kórey, Taiwanu, Singapuru, Vietnamu a Nemecka. „Mnoho krajín umelo oslabuje svoju menu, aby mohli presadzovať tieto merkantilistické obchodné politiky,“ uviedol Balding. Podľa neho obrovský obchodný prebytok Číny naznačuje, že krajina sa dopúšťa rozsiahlej menovej manipulácie.
Počas prvého obdobia Trumpovej administratívy čínski vývozcovia nedokázali preniesť náklady amerických ciel na spotrebiteľov, pretože vedeli, že by tým riskovali prístup na americký trh. Aby pohltili vysoké americké clá, Peking používal menovú manipuláciu, dotácie a ďalšie postupy, ktoré pomáhali zachovať konkurencieschopnosť čínskych tovarov v USA.
Analýza z roku 2023 vykonaná Medzinárodnou obchodnou komisiou USA dospela k záveru, že clá podľa sekcií 232 a 301 uvalené na viac ako 300 miliárd dolárov dovozu mali malý vplyv na infláciu v USA. Štúdia zistila, že clá viedli k zníženiu dovozu z Číny a nárastu domácej výroby, pričom zmeny cien boli len minimálne.
Pozorovatelia trhu, vrátane Baldinga, však tvrdia, že Peking možno tentoraz nebude schopný agresívne devalvovať jüan, aby kompenzoval dopad vyšších amerických ciel.
Masívne dotácie
Čína ponúka svojim firmám širokú škálu dotácií, od priamych grantov a daňových úľav až po lacné úvery, pozemky, energiu a ďalšie kľúčové vstupy. Hoci podobné dotácie poskytujú aj iné krajiny, rozsah podpory Pekingu je výrazne väčší ako povoľujú medzinárodné normy, uvádza nedávna správa Rhodium Group.
„Čínske praktiky sú tiež ťažko sledovateľné. Miestne samosprávy hrajú kľúčovú úlohu v rozdeľovaní dotácií a daňových stimulov a Čína sa nechce podeliť o ich podrobnostiach,“ uvádza sa v správe.
Správa tiež uvádza: „Využívanie pôžičiek za ceny nižšie ako sú trhové a kapitálové vstupy zo strany Číny je oveľa rozšírenejšie ako v iných ekonomikách.“ Podľa tejto správy je to spôsobené predovšetkým štátnym vlastníctvom v čínskom bankovom sektore a rozsiahlymi štátnymi investíciami do podnikov.
Navyše ČKS vlastní menšinový podiel v rastúcom počte súkromných spoločností, tzv. „zlaté akcie“. Tieto akcie obvykle predstavujú 1 %, dávajú režimu osobitné práva, napr. zaručené miesto v predstavenstve, hlasovacie práva a vplyv na rozhodnutia korporácií.
Okrem dotácií Čína využíva aj lacnú pracovnú silu, aby prekonala konkurenciu z iných krajín.
Aj napriek rýchlemu hospodárskemu rastu Číny za posledné tri desaťročia veľká časť obyvateľstva zostáva chudobná kvôli veľmi nerovnomernému rozdeleniu bohatstva.
Údaje organizácie China Labour Bulletin za rok 2024 odhaľujú ignorovanie práv zamestnancov zamestnávateľmi, spoločnosťami aj čínskym režimom, vrátane problémov ako príliš dlhá pracovná doba, zadržiavanie miezd a rozsiahle porušovanie pracovných práv. China Labour Bulletin je hongkonská mimovládna organizácia, ktorá bráni práva pracujúcich v Číne.
Presmerovanie dodávok
Keď Trump počas svojho prvého funkčného obdobia zaviedol clá na Čínu, americké firmy masívne nepresúvali výrobu späť do USA, ale iba presunuli dodávateľské reťazce do krajín ako Mexiko a Vietnam. V dôsledku toho sa zvýšil objem obchodu z Číny do týchto krajín, uviedol Balding.
Hoci akademické a politické štúdie naznačujú, že väčšina tovaru vyvážaného z Mexika a Vietnamu do Spojených štátov bola vyrobená miestnymi firmami, došlo tiež k nárastu presmerovania dodávok. Táto prax spočíva v tom, že čínsky tovar sa v Mexiku alebo Vietname len minimálne upraví alebo prelepí, aby sa potom mohol odoslať do Spojených štátov.
Trump sa teraz snaží tieto medzery uzavrieť novými clami a verejne vyzval Mexiko, aby zvýšilo clá na čínsky tovar. Chce tým zabrániť tomu, aby Čína využívala tieto krajiny ako zadné vrátka na americký trh.
V rozhovore pre CBS News 6. apríla minister obchodu Howard Lutnick povedal, že účelom globálnych ciel je zabrániť Číne v presmerovaní tovaru cez iné štáty, čo mnoho čínskych spoločností robilo počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, aby obišli americké clá.
Predpokladá sa, že Trump tentoraz k Číne pristúpi inak, pretože sa poučil z prvého funkčného obdobia, uviedol Atkinson. „Historicky, keď rokovali s predchádzajúcimi prezidentmi, vrátane Trumpa v jeho prvej administratíve, dokázali prezidentov vodit za nos, ponúkali veci a nikdy ich nesplnili,“ povedal Atkinson s odkazom na sľub čínskych funkcionárov, že od USA nakúpia sóju za 50 miliárd dolárov. „Tentokrát tomu Trump veriť nebude,“ dodal.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
