Čínska armáda môže byť silná len na papieri (Komentár)
Napriek cieľom Si Ťin-pchinga modernizovať Ľudovú oslobodzovaciu armádu (LOA) a vyzvať Spojené štáty na súboj o pozíciu najväčšej vojenskej mocnosti sveta je čínsky režim pravdepodobne len „tigrom na papieri“.
Čínska armáda nie je schopná účinne viesť vojnu proti Spojeným štátom, nieto ešte ju vyhrať. Tento názor podporuje fakt, že LOA má nedostatok bojových skúseností, historicky sa sťahovala z bitiek, má nízku kvalitu vybavenia, technologické nedostatky, je závislá od zahraničných technológií, má problémy s náborom a je neschopná viesť vojny na diaľku. Hoci sa Čína považuje za tretiu najsilnejšiu armádu na svete, tieto nedostatky naznačujú, že jej sila môže byť preceňovaná a chýbajú jej reálne schopnosti.
V roku 1979 čínsky režim napadol Vietnam, aby ho potrestal za jeho inváziu do Kambodže. Tento konflikt sa stal pre Čínu nákladnou a nepríjemnou skúsenosťou, ktorá odhalila problémy v jej vojenskej taktike, logistike a celkovej bojovej pripravenosti napriek tomu, že disponuje väčším počtom vojakov. Bol to tiež posledný prípad, keď sa LOA zapojila do plnohodnotného vojenského konfliktu.
Nedávno sa čínske jednotky stretli s indickými jednotkami pozdĺž ich spornej himalájskej hranice, najmä počas stretu v údolí Galwan v roku 2020, ktorý zahŕňal brutálny boj zblízka. Správy naznačujú, že Čína utrpela viac obetí ako India, čo vyvoláva otázky o jej vojenskom výcviku a pripravenosti.
Spoľahlivosť a pripravenosť jednotiek LOA bola spochybňovaná aj kvôli prípadom údajnej zbabelosti v boji. Napríklad 11. júla 2016 Centrum pre civilistov v konflikte (CIVIC) so sídlom vo Washingtone informovalo, že čínske mierové sily v Južnom Sudáne opustili svoje stanovištia a zanechali zbrane a muníciu počas útoku miestnych milícií. Tento incident, ktorý bol súčasťou misie OSN v Južnom Sudáne (UNMISS), bol kritizovaný ako zlyhanie pri ochrane civilistov a ohrozenie bezpečnosti ostatných mierových síl.
Prenasledovanie storočia (Dokumentárny film o nútených odberoch orgánov v Číne)
Problémy s kvalitou vybavenia čínskej výroby, ako sú zle odpalované rakety a lietadlá so závadami, napríklad stíhačky JF-17 Thunder, ktoré mali prevádzkové problémy a havarovali, tiež vyvolávajú pochybnosti o spoľahlivosti čínskych zbraní. Čínska vojenská technológia sa často považuje za horšiu ako jej západné náprotivky. Závislosť Číny od zahraničných technológií, najmä ruských, naznačuje, že jej vlastná technologická základňa nie je úplne vyspelá, čo obmedzuje efektívnosť a inovácie.
Analytici tvrdia, že napriek značnému pokroku LOA stále zaostáva za americkou armádou v kľúčových oblastiach, ako sú technológie stealth, avionika, kybernetická vojna a pokročilé raketové systémy. To zdôrazňuje špionážnu hrozbu, ktorú komunistická Čína predstavuje pre Spojené štáty, keďže sa snaží ukradnúť ich pokročilé technológie. Naviac, na rozdiel od americkej výzbroje, ktorá bola testovaná v mnohých konfliktoch, čínska výzbroj zostáva z veľkej časti nevyskúšaná v boji, takže je obtiažne posúdiť jej skutočnú výkonnosť v bojových podmienkach.
LOA sa potýka s veľkými problémami pri nábore vojakov a nedarí sa jej prilákať kvalitných vojakov. Správy poukazujú na problémy s kvalitou personálu vrátane nedostatočných štandardov výcviku a vzdelania, a na nízku disciplínu a morálku. Napriek cieleným náborovým programom na univerzitách dávajú absolventi prednosť nástupu do civilného zamestnania pred službou v armáde. Tento nedostatok kvalifikovaného personálu bráni modernizácii LOA. Čoraz zložitejšie vybavenie a zbraňové systémy si vyžadujú vyššiu úroveň inteligencie, vzdelania a výcviku. Odvedenci, ktorí nemajú inú možnosť, majú často nižšiu úroveň vzdelania a chýba im motivácia, čo vedie k nízkej morálke v LOA.
Si Ťin-pching má ambíciu vytvoriť vojenské námorníctvo a rozšíriť čínsku dominanciu v globálnom meradle, ale režim by mal problémy viesť vojny ďaleko od domova. Veľká časť čínskej vojenskej sily je sústredená na Taiwan a Juhočínske more. Hoci je v týchto oblastiach silná, zároveň to obmedzuje globálnu projekciu moci Pekingu. Schopnosť LOA pôsobiť globálne je v porovnaní so Spojenými štátmi obmedzená v dôsledku nedostatku zahraničných základní a slabých logistických a dodávateľských reťazcov pre rozsiahlejšie operácie. Naviac, centralizované systémy velenia a riadenia režimu môžu spomaliť rozhodovanie a spôsobovať nepružnosť.
Čínske spojenectvá tiež nie sú také silné a spoľahlivé ako aliancie Spojených štátov, ktoré ťažia zo zavedených sietí, ako je NATO. Čínsky režim zápasí s nedostatkom jemnej diplomacie v dôsledku negatívneho vnímania svojich problémov s ľudskými právami, drakonických opatrení proti pandémii covid-19, agresívnych akcií v Juhočínskom mori a pretrvávajúcich hraničných sporov s takmer všetkými svojimi susedmi. Čína má len jedného oficiálneho spojenca: Severnú Kóreu. Jej ďalším spojencom je Rusko, ktoré je pod prísnymi sankciami a je vo vojnovom stave s Ukrajinou.
Čínsky režim v posledných rokoch zintenzívnil počet svojich vojenských cvičení v Ázii. Americké pozorovania námornictva LOA však odhalili medzery v jej schopnostiach v porovnaní so skúsenejšími a technologicky vyspelejšími armádami.
Je diskutabilné, či Čína je alebo zostane papierovým tigrom, keďže Si Ťin-pching uprednostňuje pokračujúcu modernizáciu a expanziu LOA. Problémy od nedostatku skúseností až po neschopnosť viesť vojnu v odľahlých oblastiach však znižujú Si Ťin-pchingovu vytúženú auru neporaziteľnosti. Okrem toho modernizácia a expanzia čínskej armády do značnej miery závisí od trvalého hospodárskeho rastu. Hroziaca kríza starnutia a ekonomická zraniteľnosť vrátane vysokej úrovne zadĺženia, závislosti od vývozu a potenciálnych hospodárskych sankcií, by mohli ovplyvniť jej schopnosť udržať vojenský pokrok.
Spojené štáty majú zatiaľ náskok, ale musia zostať ostražité a naďalej investovať do výskumu a vývoja vojenských technológií, aby si udržali svoj náskok.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
