Číňania žijúci v zahraničí sa po prečítaní článku zakladateľa Falun Gongu zamýšľajú nad hlbším zmyslom života
Život Duan Jingkangasa navždy zmenil v roku 2011 po tom, čo v najjužnejšej čínskej ostrovnej provincii Hainan vyvesil transparent s výzvou na odstúpenie „všetkých skorumpovaných diktátorských režimov“.
Uprostred vlny prodemokratických povstaní v Číne inšpirovaných protivládnymi nepokojmi v arabskom svete v roku 2011, sa Duan za svoj vyzývavý nápis ocitol na čínskej policajnej stanici, kde ho počas vyčerpávajúceho 24-hodinového vyšetrovania bili a vypočúvali desiatky policajtov.
Na následnom zúfalom úteku do bezpečia Duan prekonával hory na čínsko-vietnamskej hranici, bol bez domova a peňazí. Putoval po juhovýchodnej Ázii a zúfalo hľadal útočisko. Počas niekoľkých týždňov strávil noci na slamenej rohoži na chodbách budhistického chrámu v Kambodži, kde ho často budil studený vietor. Často mal len jedno jedlo denne z almužny, o ktorú sa s ním podelili mnísi.
Duan nakoniec precestoval viac ako 6 krajín, kde hľadal azyl. Podarilo sa mu to až vo Švédsku, ktoré mu po desiatich rokoch hľadania útočiska otvorilo svoju náruč. V istom momente ho pocit zúfalstva donútil plávať päť hodín z Malajzie do Singapuru v papučiach, a keď mudochádzali sily, používal nafukovacie koleso vyrobené v Číne, aby si oddýchol. Mal pocit, že zomrie, ak sa jeho koža dotkne vody.
„Toto fakt nechcem robiť,“ spomína si, čo mu vtedy bežalo hlavou. „Prečo musím takto trpieť?“
Duan našiel odpoveď na svoje trápenie v nedávnej eseji „Prečo existuje ľudstvo“ od pána Li Hongzhiho, zakladateľa Falun Gongu, duchovnej praxe, ktorá zahŕňa meditačné cvičenia a starobylé hodnoty postavené na princípoch pravdivosti, súcitu a tolerancie.
V článku pán Li píše, že cieľom existencie človeka nie sú úspechy, ale skôr zmiernenie jeho karmy alebo hriechov.
„Ak človek uprostred utrpenia zostane láskavý, vďačný a je dobrým človekom, pozdvihuje sa,“ napísal pán Li. „Utrpenie môže zmenšiť karmu – to je isté. Uprostred utrpenia a konfliktov, ak si ľudia stále dokážu udržovať láskavosť, budú si zhromažďovať zásluhy a cnosť, a ich životy sa budú pozdvihovať.“
Myšlienka, že človek môže získať vnútornú silu prostredníctvom utrpenia, je posolstvo rezonujúce v Duanovej mysli. Duan je kresťanom od svojich tínedžerských rokov.
„Je to ako s oceľou. Tým, že sa mnohokrát zakalí, stáva sa neporaziteľnou,“ uvažuje Duan o sile mysle, ktorá sa podľa neho môže stať silnejšou ako oceľ opakovaným zahrievaním a chladením.
Utrpenie je od pradávna stále prítomnou témou všetkých náboženstiev. Ježiša pribili na kríž a prví kresťania čelili vlnám nepriateľstva, kým kresťanská viera nakoniec začala v Európe prevládať.
„Dejiny sú ako kolobeh,“ povedal Duan. V tejto súvislosti si dnes mnohí Číňania pripomínajú nedávne udalosti v Číne ovládanej komunistickou stranou, kde sa približne 100 miliónov prívržencov duchovnej praxe Falun Gong stalo od roku 1999 terčom rozsiahleho štátneho prenasledovania. V dôsledku represií bolo milióny ľudí uväznených, mučených a podľa súdneho tribunálu v Londýne nespočetné množstvo obetí zomrelo v dôsledku systematického nedobrovoľného odoberania orgánov.
Pokora
Zhao Xin, študentský vodca počas protestov na Námestí nebeského pokoja v Pekingu v roku 1989, ktorý presadzoval politické reformy a momentálne žije v Spojených štátoch, bol za svoju aktivitu najmenej sedemkrát zadržaný a uväznený. Počas mučenia sa mnohokrát ocitol na pokraji smrti.
Pohľad pána Li (v eseji „Prečo existuje ľudstvo“) na ľudskú existenciu otvoril Zhao Xinovi oči, najmä pokiaľ ide o vzťah človeka k Bohu.
„Či už v Číne alebo inde, ani vynikajúci mnísi a mudrci dávnych vekov nedokázali odpovedať na tieto základné otázky,“ povedal pre denník The Epoch Times. „Ako vznikol tento vesmír? Prečo existujú ľudské bytosti? Na to nikto nedokázal odpovedať. A takmer nikto sa nedotkol toho, čo robia ľudské bytosti tu v tejto spoločnosti.“
Zhao Xin, ktorý je tiež kresťanom, sa po niekoľkodňovom štúdiu textu pána Li domnieva, že by k nemu človek mal pristupovať s otvorenou mysľou, bez ohľadu na to, či sa zhoduje s konvenčnými predstavami alebo nie.
„Je toho toľko, čo nevieme. Musíme si uvedomiť hranice nášho života, nášho chápania a našich schopností,“ hovorí Zhao Xin.
Ďalší pán, lekár čínskej medicíny Zhao Zhongyuan, kedysi obľúbený medzi čínskymi politikmi a vojenskými úradníkmi v Pekingu, súhlasí s názormi bývalého študentského vodcu a poukazuje na starobylý lekársky systém, ktorý sám praktizuje.
Ľudia často odmietajú čínsku medicínu ako príliš záhadnú a trvajú na svojej viere vo viditeľné veci. Doktor Zhao Zhongyuan však hovorí, že úroveň chápania človeka je obmedzená jeho vlastnými duševnými schopnosťami a navrhuje, aby ľudia neodmietali slová pána Li bez toho, aby zvážili obmedzenia zmyslových schopností človeka.
„Čínska medicína funguje na základe vnímania energetických dráh pacienta, čo je niečo, čo nemôžete vidieť, ani sa toho dotknúť. A napriek tomu je čínska medicína účinná,“ vysvetľuje doktor Zhao Zhongyuan pre denník The Epoch Times.
„Je toho málo, čo človek môže vidieť očami, takže to, čo nie je vidieť, nemusí byť nevyhnutne tak, že to neexistuje. Svetelné spektrum viditeľné voľným okom je veľmi úzke, rovnako ako rozsah frekvencií, ktoré človek môže počuť,“ poznamenáva doktor Zhao Zhongyuan, ktorý je sám budhista.
Varovné znamenie
Ye Ning, právnik v New Yorku, si článok pána Li prečítal trikrát za sebou. Prečítal si ho hneď v noci po jeho uverejnení 20. januára pri príležitosti čínskeho Nového roka. Esej nazval „silnou dávkou lieku prebúdzajúceho ľudí zo sna“.
Podľa pána Li vesmír prechádza procesom „vytvorenia, stability, degenerácie a zničenia“, rovnako ako ľudia prechádzajú „narodením, starnutím, chorobou a smrťou“, a ľudský svet sa v súčasnosti nachádza v poslednom období fázy zničenia.
„Je to varovný signál pre ľudí,“ napísal pán Ye denníku The Epoch Times. „Ak sa niekto neusiluje o láskavosť a vnútornú dokonalosť, ale naďalej pácha zlo, neostáva mu veľa času,“ domnieva sa Ye.
Ye, ktorý je kresťan, hovorí, že od druhej svetovej vojny ľudské morálne hodnoty klesajú čoraz rýchlejším tempom.
„Vidíme prudký rozvoj špičkových technológií a závratnú technologickú revolúciu. Nové objavy a vynálezy umožnili ľuďom žiť v materiálnom dostatku, ale duchovné a morálne hodnoty sa rútia do priepasti.“
Podľa neho je čiastočne na vine vplyv čínskeho komunistického totalitarizmu. „Nie je to však len problém Číny – je to chaos v predvečer zničenia,“ hovorí Ye.
Varovné posolstvo oslovilo aj Wang Jing, čínsku disidentku žijúcu v Spojených štátoch a prevádzkujúcu webovú stránku venovanú ľudským právam v Číne.
Pani Wang sa stala aktivistkou za ľudské práva po tom, čo jej sestru, ktorá pracovala v štátnej ropnej spoločnosti, dobodali vo veku 19 rokov na smrť. Roky bezvýsledného úsilia o dosiahnutie spravodlivosti v nej vyvolali rozčarovanie z čínskeho režimu a motivovali ju k tomu, aby pomáhala svojim čínskym spoluobčanom brániť ich práva.
Pre pani Wang je varovaním v článku pána Li to, že voľba medzi láskavosťou a zlom je tiež otázkou života a smrti.
„Aj keď ľudia umierajú, stále majú dušu. A keď ľudia vstúpia do fázy zničenia, Stvoriteľ si ponechá len tých, ktorí sú láskaví,“ povedala pani Wang pre denník The Epoch Times a dodala, že pre ňu to znamená uprednostniť potreby druhých pred vlastnými, a to aj za cenu vlastnej bezpečnosti a ochrany.
Z pôvodného článku preložila Soňa F.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
