Čína využíva svoj vplyv v OSN na blokovanie ľudskoprávnych iniciatív
Organizácia pre ľudské práva so sídlom v Paríži, ktorá má v OSN poradný štatút, bije na poplach v súvislosti s rastúcim vplyvom Číny v OSN a tvrdí, že predstavuje hrozbu pre mimovládne organizácie a obhajcov ľudských práv.
Christine Mirreová, riaditeľka Organizácie združení a jednotlivcov za slobodu svedomia, označila vplyv Číny v OSN za „znepokojujúci“ a uviedla, že je potrebné vyvinúť úsilie na ochranu organizácie pred „sinizáciou“ (počínštením).
„Rastúci vplyv Číny v OSN predstavuje vysoké riziko, že sa táto organizácia zmení podľa čínskych záujmov, čo by mohlo narušiť jej základné funkcie,“ varovala Ch. Mirreová na podujatí, ktoré 29. februára zorganizovala belgická organizácia Ľudské práva bez hraníc v bruselskom Press Clube.
Mimovládne organizácie akreditované Hospodárskou a sociálnou radou OSN (ECOSOC) môžu získať preukazy umožňujúce ich zástupcom zúčastňovať sa na oficiálnych zasadnutiach a diskusiách v priestoroch OSN. Na získanie akreditácie ECOSOC-u musia mimovládne organizácie najprv predložiť žiadosť, ktorú následne preskúma Oddelenie OSN pre hospodárske a sociálne záležitosti (DESA) a Výbor mimovládnych organizácií, ktorý je dcérskou organizáciou ECOSOC-u.
Organizácia združení a jednotlivcov za slobodu svedomia bola akreditovaná ECOSOC-om v roku 2016. Ch. Mirreová však vysvetlila, že získanie takejto akreditácie nebolo jednoduché kvôli faktu, že od roku 2007 zastávali pozíciu zástupcu generálneho tajomníka ECOSOC-u rôzni čínski diplomati.
„Našu žiadosť o štatút ECOSOC-u blokovala viac ako štyri roky Čína, ktorá nás zaradila na svoj ,čierny zoznam‘ mimovládnych organizácií kvôli dokumentu o prenasledovaní Falun Gongu, ktorý sme podpísali,“ povedala s odkazom na písomný návrh pre Radu OSN pre ľudské práva v roku 2013.
Čína v OSN
V roku 2013 sa Čína v rámci Rady pre ľudské práva podrobila vzájomnému hodnoteniu, známemu ako univerzálne periodické hodnotenie, ktorému sa musia každé štyri roky podrobiť všetky členské štáty OSN. Viaceré mimovládne organizácie vrátane Organizácie združení a jednotlivcov za slobodu svedomia a Nadácie pre ľudské práva podpísali dokument, v ktorom vyzvali komunistickú Čínu, aby zastavila „väznenie, zadržiavanie a odcudzovanie“ praktizujúcich Falun Gongu a aby „okamžite ukončila svoju kampaň na likvidáciu“ tejto skupiny.
Ch. Mirreová dodala, že jej organizácia je teraz „pod neustálym tlakom Číny“ v súvislosti s jej povinnosťou predkladať každé štyri roky správu o svojej činnosti. Ďalej uviedla, že pri overovaní správ dochádza k oneskoreniam, a dodala, že jej organizácia sa musí zaoberať „smiešnymi a triviálnymi otázkami“, ako napríklad, aký je príspevok jej organizácie k náboženskej slobode v OSN.
Vplyv Číny v OSN taktiež „viedol k obmedzeniu účasti ľudskoprávnych skupín“, pokračovala Christine Mirreová a pripomenula, ako ju zástupca Číny „násilne prerušil“ pri ústnom vyjadrení v Rade pre ľudské práva (HRC).
Spomenula aj to, ako sa čínsky zástupca snažil zabrániť Dolkumovi Isovi, predsedovi Svetového kongresu Ujgurov so sídlom v Mníchove, vystúpiť pred Radou pre ľudské práva 23. marca minulého roka.
„V posledných rokoch sme si všimli, že Čína využíva nekalý trik, aby si privlastnila čas na vystúpenia určený mimovládnym organizáciám na zasadnutiach Rady pre ľudské práva. Pročínske mimovládne organizácie sa registrujú vo veľkom počte, aby oslavovali čínsky režim, a tak zabránili akýmkoľvek kritickým vyjadreniam obhajcov ľudských práv.“
Napriek rastúcemu vplyvu Číny Ch. Mirreová uviedla, že Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHRC) zostáva dôležitým miestom na obranu ľudských práv vďaka mechanizmu pravidelného posudzovania.
„Myslím si, že je dôležité urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme ochránili túto inštitúciu pred ,sinizáciou‘ a pokračovali v odsudzovaní zločinov Číny na pôde OSN napriek politickému tlaku Pekingu,“ zdôraznila.
„Je zodpovednosťou všetkých obhajcov ľudských práv, občianskej spoločnosti a členských štátov OSN chrániť hodnoty Všeobecnej deklarácie ľudských práv a zabezpečiť, aby priestor na vyjadrenie, ktorý ponúka OSN, zostal otvorený pre všetky obete, ktorým sú odopierané práva.“
Prenasledovanie Falun Gongu v Číne
Všeobecná deklarácia ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948, uvádza, že ľudské práva sú univerzálne. Tieto práva zahŕňajú slobodu prejavu, názoru a pokojného zhromažďovania.
Minulý rok pri príležitosti 75. výročia prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv zaslala organizácia Organizácie združení a jednotlivcov za slobodu svedomia písomné vyhlásenie Organizácii Spojených národov, v ktorom vyzvala generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, aby zriadil „vydal poverenie na vyšetrenie núteného odberu orgánov v Číne prostredníctvom nezávislých, medzinárodných a neohlásených inšpekcií“.
Písomné vyhlásenie sa odvoláva na „čínsky tribunál“ – tribunál nezávislých odborníkov so sídlom v Londýne, ktorý v rokoch 2019 a 2020 dospel k záveru, že v Číne už roky dochádza k násilnému odoberaniu orgánov „vo významnom rozsahu“, pričom zadržiavaní praktizujúci Falun Gongu, o ktorých je všeobecne známe, že majú zdravé telo, sú „hlavným zdrojom“ orgánov. V správe tribunálu sa tiež uvádza, že obeťami týchto krutostí sú aj iné menšinové skupiny, ako napríklad Ujguri, tibetskí budhisti a kresťania z čínskych podzemných cirkví.
Falun Gong, známy aj ako Falun Dafa, je tradičná čínska metóda prispôsobená modernému životu. Pozostáva z piatich cvičení vrátane mediácie a uplatňovania univerzálnych princípov pravdivosti, súcitu a znášanlivosti v každodennom živote. Podľa oficiálnych odhadov praktizovalo túto metódu v Číne začiatkom roka 1999 takmer 70 miliónov ľudí.
Popularita Falun Gongu, jeho návrat k tradičným hodnotám a skutočnosť, že tieto zásady neboli v súlade s ideológiou, ktorú presadzovala Čínska komunistická strana, podráždili vtedajšieho vodcu strany. Režim v snahe zachovať monopol jednostranného myslenia, spustil v roku 1999 rozsiahlu kampaň na likvidáciu Falun Gongu, čo zahrňovalo dezinformácie a podnecovanie k nenávisti, väznenie, vymývanie mozgov, mučenie, nútené práce a nútené odbery orgánov.
Rezolúcie prijaté Európskym parlamentom, volení zástupcovia z rôznych krajín, osobitní spravodajcovia z Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, Amnesty International a mnohí ďalší odborníci, organizácie a osobnosti odsúdili čínsky režim za toto prenasledovanie a nútený odber orgánov.
Európsky parlament „vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o pokračujúcom systematickom, neľudskom a štátom povolenom odoberaní orgánov väzňom v Čínskej ľudovej republike, a najmä praktizujúcim Falun Gongu a iným menšinám, ako sú Ujguri, Tibeťania a kresťania“, uvádza sa v rezolúcii Európskeho parlamentu z 5. mája 2022.
Pôvodný článok
