Čína násilne vysťahováva vidieckych Tibeťanov z ich osád, tvrdí správa Human Rights Watch
Predstavitelia čínskeho režimu vyvíjajú dlhodobo intenzívny tlak na vidieckych a kočovných pastierov v Tibete, aby opustili pôvodné osady, v ktorých žijú, uvádza sa v novej správe organizácie Human Rights Watch (HRW) z 21. mája.
Ku zrýchleniu tempa vysťahovávania dochádza podľa správy už od roku 2016. Mimovládna organizácia, ktorá správu vypracovala, sa dlhodobo venuje výskumu a ochrane ľudských práv.
ČKS tvrdí, že tieto vysťahovania, často do miest vzdialených stovky kilometrov, sú dobrovoľné, majú „zlepšiť živobytie ľudí“ a „chrániť ekologické prostredie“. Zo zistení HRW však vyplýva, že vysťahovania sú vynútené.
„Čínska vláda používa extrémne formy nátlaku, aby prinútila vidieckych Tibeťanov presťahovať sa zo svojich dlhoročných dedín,“ napísala Maya Wangová, zástupkyňa riaditeľa ázijského oddelenia HRW, v príspevku na sociálnej sieti.
HRW odhaduje, že na základe oficiálnych údajov zverejňovaných čínskym režimom bude v rokoch 2000 až 2025 z vidieckych oblastí násilne vysťahovaných viac ako 930 000 Tibeťanov. 76 % doterajších presídlení sa podľa nich uskutočnilo od roku 2016.
Dodala, že 200 z 262 rodín v nomádskej komunite Nagqu bolo pôvodne proti presunu do oblasti vzdialenej vyše 1 000 km. Miestni obyvatelia však s presunom súhlasili.
Podľa Ústrednej tibetskej správy (tibetskej exilovej vlády so sídlom v Indii) žije v Tibete celkovo 6 miliónov Tibeťanov. Z toho 2,09 milióna žije v čínskej Tibetskej autonómnej oblasti (TAR), zatiaľ čo zvyšok žije v tibetských oblastiach mimo TAR.
Tibeťania tvoria v krajine etnickú menšinu s odlišným jazykom, kultúrou, tradíciami a jedinečnými kulinárskymi a sartoriálnymi zvykmi.
V správe sa tiež dodáva, že z analýzy viac ako „1 000 oficiálnych článkov v čínskych médiách“ z rokov 2016 – 2023 spolu s publikáciami čínskeho režimu a akademickými terénnymi štúdiami vyplýva, že čínske médiá často popierajú tvrdenia, že všetci presídlenci dali svoj súhlas.
Tieto spravodajské články naznačujú, že účasť na programoch presídľovania celých dedín v Tibete je v skutočnosti povinná. Popisujú značnú neochotu mnohých Tibeťanov k premiestneniu.
V inej dedine určenej na presídlenie boli všetci obyvatelia, s výnimkou jedného aktivistu čínskeho režimu, spočiatku proti. HRW uvádza, že títo dedinčania nakoniec s presídlením súhlasili. Podľa mimovládnej organizácie sa žiadnej z dedín ani ich členom, ktorí mali byť premiestnení, nepodarilo presídleniu vyhnúť.
Aby sa vysídlenci nemohli vrátiť do svojich starých domovov, režim zvyčajne do jedného roka od presídlenia nechá zbúrať ich staré domy, uvádza sa v správe.
„Čínska vláda tvrdí, že presídľovanie tibetských dedín je dobrovoľné, ale oficiálne správy v médiách toto tvrdenie popierajú,“ uviedla Wangová v citovanej správe. „Z týchto správ jasne vyplýva, že keď je celá dedina určená na presídlenie, je pre obyvateľov prakticky nemožné odmietnuť presídlenie bez toho, aby im hrozili vážne následky.“
Premiestnení Tibeťania často končia v nevyhovujúcich podmienkach a s obmedzenými možnosťami zamestnania, čo vedie k značnej ekonomickej a sociálnej nestabilite, uviedla HRW.
Dlhodobé porušovanie ľudských práv Tibeťanov
HRW vo svojej správe z roku 2016 uviedla, že presídlenie viac ako dvoch miliónov vidieckych etnických Tibeťanov čínskym režimom z ich tradičného spôsobu života predstavuje porušenie medzinárodných zákonov o ľudských právach.
HRW dodáva, že v rámci Plánu nového socialistického vidieka Peking násilne vysídlil viac ako dve tretiny z 2,7 milióna vidieckych obyvateľov regiónu do nevyhovujúcich mestských štvrtí, kde mnohí z nich majú problémy so zaistením si zamestnania.
Ľudské práva v Číne pravidelne preverujú medzinárodné orgány a krajiny vrátane Spojených štátov, Spojeného kráľovstva a Kanady. Medzinárodné mimovládne organizácie, ako napríklad Human Rights in China a Amnesty International, rovnako ako občania, právnici a disidenti v Číne, pravidelne informujú o tom, že čínske orgány v pevninskej Číne často vydávajú sankcie, ktoré porušujú ľudské práva.
Tieto mimovládne organizácie, ako aj vládne inštitúcie vrátane Ministerstva zahraničných vecí USA neustále poskytujú dôkazy o tom, že ČKS porušuje slobodu prejavu, pohybu a náboženského vyznania svojich občanov a iných osôb v rámci svojej jurisdikcie.
Napríklad vo svojich správach o dodržiavaní ľudských právach v Číne za rok 2023 upozornilo Ministerstvo zahraničných vecí USA na prípady genocídy a zločinov proti ľudskosti, zamerané na prevažne moslimských Ujgurov a ďalšie etnické a náboženské menšiny v provincii Sin-ťiang.
Podľa správy ministerstva zahraničných vecí medzi závažné porušenia ľudských práv patrili svojvoľné alebo nezákonné zabíjanie, násilné zmiznutia, vládou schválené mučenie a nedobrovoľné alebo nátlakové lekárske a psychologické praktiky. V správe sa uvádza, že viac ako milión Ujgurov a príslušníkov iných prevažne moslimských menšinových skupín čelí vo väzniciach a detenčných táboroch krutým a život ohrozujúcim podmienkam.
V roku 2021 prijali americkí zákonodarcovia zákon o prevencii nútenej práce Ujgurov, ktorý zakazuje dovoz tovaru vyrobeného nútenou prácou v Sin-ťiangu, kde sú Ujguri utláčaní pre svoje náboženské a kultúrne hodnoty.
„Najmä Tibeťania spolu s Ujgurmi v Sin-ťiangu sú vládou čoraz viac vnímaní ako politicky podozriví a bezpečnostná hrozba,“ uvádza sa v novej správe HRW.
Správa tiež upozornila na dlhodobú prax čínskeho režimu spočívajúcu v nedobrovoľnom presídľovaní. V správe sa uvádza, že čínsky režim od 50. rokov 20. storočia presídlil približne 70 miliónov čínskych občanov, a to predovšetkým s cieľom uľahčiť projekty rozvoja miest v celej Číne.
Od roku 1982 vláda prijala „ekologickú migráciu“ ako taktiku na riešenie chudoby v regiónoch považovaných za nevhodné na poľnohospodárstvo alebo iné udržateľné spôsoby obživy, uvádza sa v správe.
Pri výskume situácie tibetských komunít HRW zistila, že hoci je masové sťahovanie v chudobných vidieckych oblastiach Číny bežné, tieto iniciatívy predstavujú obzvlášť vážnu hrozbu pre blaho tibetskej spoločnosti.
„Masové sťahovanie tibetských dedín vážne narúša tibetskú kultúru a spôsob života,“ napísala Wangová. „Čínska vláda by mala pozastaviť presídľovanie v Tibete, pokým nebude vykonaná nezávislá odborná revízia existujúcich politík a postupov, s cieľom určiť ich súlad s čínskymi zákonmi, normami a medzinárodným právom o presídľovaní a nútenom vysťahovaní.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
