Štvrtok 19. septembra, 2024
Polícia sa pokúša zabrániť novinárom v nahrávaní záberov pred budovou ľudového súdu v novom obvode Šanghaja Pudong, kde sa má konať súdny proces s čínskou občianskou novinárkou Zhang Zhan v Šanghaji 28. decembra 2020. (Leo Ramirez/AFP via Getty Images)
»

Čína sa umiestnila ako predposledná v rebríčku slobody tlače vo svete

Čína sa pridala k ďalším komunistickým štátom – Vietnamu a Severnej Kórei – s umiestnením na samom konci najnovšieho rebríčka slobody tlače vo svete (RSF), ktorý bol zverejnený organizáciou Reportéri bez hraníc na Svetový deň slobody tlače 3. mája.

Čína sa v tohtoročnom indexe 180 krajín a regiónov umiestnila na 179. mieste, o jedno miesto nad Severnou Kóreou a o jedno miesto nižšie ako Vietnam. Oproti minulému roku sa prepadla o štyri miesta.

Hong Kong kontrolovaný komunistickou Čínou sa umiestnil na 140. mieste. Situácia ohľadom slobody tlače v bývalej britskej kolónii je klasifikovaná ako „zložitá”, zatiaľ čo v pevninskej Číne je klasifikovaná ako „veľmi vážna”.

Svetový index slobody tlače každoročne hodnotí krajiny a regióny v piatich kategóriách: politický kontext, právny rámec, súdnictvo, ekonomika, sociokultúrny aspekt a bezpečnosť.

RSF vyberá novinárov, vedcov a obhajcov ľudských práv, ktorí odpovedajú na ich dotazník o slobode tlače. Na výpočet skóre pre každú krajinu a región používa kvantitatívny súčet prípadov zneužívania médií a novinárov a takisto aj kvantitatívnu analýzu postrehov odborníkov na slobodu tlače.

Správa opisuje Čínsku ľudovú republiku ako „najväčšieho väzniteľa novinárov a obhajcov slobody tlače na svete a jedného z najväčších vývozcov propagandistického obsahu”.

Správa RSF poukázala na to, že „ázijské režimy jednej strany a diktatúry” – menovite Čína a jej regionálni susedia: Severná Kórea, Vietnam a Barma  (známa aj ako Mjanmarsko, umiestnené na 173. mieste) – „najviac obmedzujú žurnalistiku, pričom lídri zosilňujú svoj totalitný tlak na verejný diskurz”.

V týchto krajinách, podobne ako v bývalom Sovietskom zväze, „sú tradičné médiá pod prísnou kontrolou jednej strany,” uviedla skupina so sídlom v Paríži.

„Nezávislí novinári a blogeri, ktorí sa odvážia informovať o „citlivých“ informáciách, sú často pod dohľadom, prenasledovaní, zadržiavaní a v niektorých prípadoch aj mučení,” uviedla RSF.

Prodemokratická aktivistka z HK Alliance drží plagát nezvestného občianskeho novinára Fang Bina počas protestu pred čínskym styčným úradom v Hong Kongu 19. februára 2020. (Isaac Lawrence/AFP via Getty Images)

Začiatkom roka 2020 denník The Epoch Times informoval, že Fang Bin, občiansky novinár z čínskeho mesta Wu-chan, bol uväznený čínskym komunistickým režimom za to, že šíril pravdu o pandémii COVID-19 v meste Wu-chan. O tri roky neskôr, 30. apríla bol prepustený, ale polícia ho posielala z miesta na miesto medzi Pekingom a Wu-chanom.

Jeho rodina sa neodvážila dovoliť mu vrátiť sa späť domov kvôli hrozbám, ktoré dostala od úradov. V dôsledku toho bol Fang nútený stať sa bezdomovcom a naďalej ho sledujú a monitorujú agenti v civile.

Ďalšia občianska novinárka Zhang Zhan bola tiež odsúdená za informovanie o pandémii vo Wu-chane a stále je za mrežami.

Zhang Zhan. (Screenshot fotky Zhang Zhan z oficiálnej stránky Amnesty International)

„Opäť to dokazuje, že v systéme Čínskej komunistickej strany (ČKS) nie je možné rýchlym hospodárskym rozvojom dosiahnuť slobodu slova a demokratické myslenie,” uviedol komentátor aktuálnych udalostí pôsobiaci v USA Tang Jingyuan v súvislosti s umiestnením Číny v čínskojazyčnej relácii „Panorama” spravodajskej televízie NTD News.

V hodnotení slobody tlače klesol aj spojenec Číny – Rusko. Obsadilo 164. miesto, čo je o deväť priečok nižšie ako vlani.

Taiwan (Čínska republika), ktorý RSF označuje za jednu z „funkčných demokracií” na svete, sa umiestnil na 35. mieste.

Žiadna sloboda prejavu pod vládou ČKS

„Sloboda tlače v Číne naďalej klesá až na dno,” povedal Tang. „Jasne to ukazuje, že potláčanie slobody prejavu zo strany ČKS dosiahlo v posledných rokoch nový vrchol.”

Dokonca aj Hu Xijin, bývalý šéfredaktor ústredného média režimu Global Times a hlavný propagandista ČKS, kritizoval  režim  za jeho cenzúru a kontrolu nad spravodajským procesom.

„Treba chrániť a rešpektovať vlastné spravodajské črty médií a tie nemôžu byť podriadené. Niektoré regióny a oddelenia však v súčasnosti uplatňujú silný intervencionistický prístup k spravodajským organizáciám, čo je veľmi diskutabilné,” napísal na čínskych sociálnych sieťach. „Nie je možné očakávať, že sa ČKS zmení sama od seba.”

Policajt blokuje kameru, aby zabránil novinárom nahrávať zábery pred ľudovým súdom v šanghajskom novom obvode Pudong. V Šanghaji sa 28. decembra 2020 uskutočnil súdny proces s čínskou občianskou novinárkou Zhang Zhan, ktorá informovala o epidémii COVID-19 vo Wu-chane a v máji 2020 bola vzatá do väzby. (LEO RAMIREZ/AFP via Getty Images)

„ČKS sa spolieha na zbrane a perá, aby ukradla moc,” povedala Chen Weiyu z NTD vo svojom čínskojazyčnom programe – Ako vidí svet Weiyu. „Takzvané pero slúži na kontrolu správ a propagandy. Dôvodom, prečo si tak veľmi cenia správy a propagandu a musia ich pevne ovládať vo svojich rukách, sú ich dezinformácie.”

„ČKS vybudovala Veľký firewall s rovnakým cieľom. Je ním zabrániť Číňanom v prístupe k skutočným správam a informáciám.”

Tang povedal: „Pokiaľ sa systém ČKS nerozpadne, bežní ľudia ani novinári sa nedočkajú dňa, kedy budú môcť hovoriť skutočne slobodne.”


Z pôvodného článku preložil Martin Konečný.

Prečítajte si aj