Čína sa snaží zosadiť dolár z trónu a ovládnuť svetové trhy s energiou
Prečo môže plán Pekingu uspieť, ale aj zlyhať
Analýza
Dlhodobý plán Číny a Ruska nahradiť americký dolár ako svetovú rezervnú menu zaznamenal v poslednom čase niekoľko úspechov, ktoré sa dostali na titulné stránky novín, keďže Čína metodicky buduje konkurenčný menový systém, ktorý dostal názov Bretton Woods III.
Táto menová iniciatíva je súčasťou finančnej stratégie pekinského režimu, ktorej cieľom je získať kontrolu nad globálnymi dodávkami energie a prekonať tak svoju kľúčovú slabinu. Zdá sa, že táto stratégia funguje.
„Vzhľadom na zvýšený význam ‚weaponizácie‘ dolára na účely národnej bezpečnosti a rastúcu geopolitickú rivalitu medzi Západom a revizionistickými mocnosťami ako sú Čína, Rusko, Irán a Severná Kórea, sa podľa niektorých názorov de-dolarizácia urýchli,“ napísal ekonóm Nouriel Roubini v článku pre Financial Times s názvom „Dvojitý menový režim nahradí výsadné postavenie dolára”.
Podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) je Bretton Woods III „novým menovým poriadkom sústredeným okolo komoditných mien“. Tento systém predstavuje sieť dohôd medzi Čínou a krajinami vyvážajúcimi hlavné komodity, zaisťujúcich obchodovanie v čínskych jüanoch alebo iných menách okrem amerického dolára.
Zosadenie dolára z trónu svetovej rezervnej meny je však iba vedľajším prínosom pre Čínu – jej cieľom je zabezpečiť si spoľahlivý dlhodobý prístup k dodávkam energie, ktoré tak nevyhnutne potrebuje. Medzi krajiny, ktoré doteraz súhlasili s akceptovaním čínskeho jüanu ako platidla za ropu, patria Rusko, Irán a Venezuela. Tieto tri krajiny vyvážajúce ropu predstavujú spolu 40 % známych svetových rezerv; na všetky z nich v súčasnosti Spojené štáty uvalili embargo.
Čína a Brazília medzitým uzavreli dohodu o tom, že sa v obchodných transakciách vzdajú amerického dolára v prospech svojich mien.
To, čo Roubini nazval „weaponizáciou dolára”, sa vzťahuje na zvyk Spojených štátov využívať svoju finančnú autoritu na potrestanie svojich protivníkov, naposledy na vylúčenie ruských bánk zo systému devízového platobného styku známeho ako Spoločnosť pre celosvetovú medzibankovú finančnú telekomunikáciu (SWIFT). Niektorí analytici však varujú, že americká politizácia globálneho dolárového systému núti čoraz viac krajín hľadať alternatívy a Čína im zrejme rada vyhovie.
Najnovšou, a pre Spojené štáty možno znepokojujúcou informáciou je, že Saudská Arábia, najväčší svetový vývozca ropy, vyhlásila, že je ochotná zvážiť používanie jüanu aj na vývoz ropy. Čína zaznamenala 10. marca strategický úspech, keď sprostredkovala diplomatické zmiernenie medzi Saudskou Arábiou a Iránom – bez účasti Spojených štátov.
Za dominantné postavenie dolára vo svete do veľkej miery zodpovedajú tzv. „petrodoláre”, ktoré sa používajú už od 70. rokov 20. storočia v obchodovaní so Saudskou Arábiou a ďalšími krajinami produkujúcich ropu v dolároch. Aj keď ropa, plyn a iné formy energie tvoria prevažnú časť svetových komoditných trhov, v dolároch sa oceňuje a obchoduje aj s väčšinou ostatných komodít, vrátane nerastných surovín a poľnohospodárskych produktov.
To prinútilo krajiny na celom svete vlastniť doláre, aby mohli obchodovať na týchto trhoch, pričom tento dopyt po amerických dolároch a cenných papieroch amerického ministerstva financií viedol k zníženiu nákladov Spojených štátov na pôžičky, aj keď vládne výdavky a dlhy čoraz viac stúpajú.
Prečo by čínsky plán mohol zlyhať
Mnohí finanční analytici tvrdia, že dominantné postavenie dolára bude ešte mnoho rokov neotrasiteľné. Hoci ekonomická dominancia Ameriky klesla z polovice svetového hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 1945 na terajšiu približne jednu štvrtinu, a hoci sa Číne podarilo uzavrieť obchodné dohody s kľúčovými vývozcami komodít v jüanoch, úloha dolára v celosvetových financiách je stále prvoradá.
„Dolár má obrovský náskok vo všetkých oblastiach,” vrátane devíz, obchodných faktúr dlhopisových a akciových trhov,” povedal pre The Epoch Times ekonóm David Beckworth, výskumný pracovník na Univerzite Georgea Masona. „Akákoľvek alternatívna mena, ktorá by chcela konkurovať doláru, by musela zaznamenať taký obrovský nárast, že sa nám to nezdá byť reálne.”
Podiel dolára na celosvetových dlhopisových trhoch nielenže dominuje, ale aj rastie.
Aby sa čínska mena mohla stať rezervnou, „musela by Čína úplne otvoriť svoje kapitálové trhy, aby mohli peniaze prúdiť cez hranice do Číny a z Číny bez akýchkoľvek obmedzení… a to súčasný vládnuci autoritársky režim nechce,” povedal Beckworth.
V súčasnosti je takmer polovica svetového obchodu a približne 60 % všetkých devízových rezerv centrálnych bánk denominovaných v amerických dolároch. Euro, najbližší konkurent dolára, je s 20 % rezerv centrálnych bánk až na druhom mieste. Podiel rezerv vedených v jüanoch predstavuje 3%.
Postavenie dolára však v niektorých oblastiach neustále klesá. Jeho podiel na svetových rezervách klesol z viac ako 70 % v roku 2000 na 59 % v roku 2022. Napriek tomu niektorí analytici tvrdia, že na nahradenie dolára musí mena disponovať takými atribútmi, akými disponujú len Spojené štáty.
Kľúčová otázka pre tých, ktorí by akceptovali čínske jüany v obchodovaní, teda znie: Čo s nimi budú robiť? Atraktívnosť dolárov nespočíva len v tom, že sú široko akceptované, ale aj v prevahe investičných príležitostí.
Spojené štáty patria medzi najotvorenejšie ekonomiky na svete a možnosti investovania do dolárov siahajú od vkladov splatných na požiadanie až po dlhopisy, akcie a nehnuteľnosti. Čína je naopak relatívne uzavretou ekonomikou so systémom menovej kontroly a obmedzenými možnosťami investovania. Akciové trhy v USA predstavujú približne tretinu všetkých svetových akcií; čínsky akciový trh tvorí menej ako 8 %.
Okrem toho sa doláre používajú v približne 90 percentách všetkých devízových transakcií. Dokonca aj po tom, ako sa jüan dostal do popredia v dôsledku rusko-dolárového embarga, bol zastúpený len v 7 percentách devízových obchodov, hneď za eurom, britskou librou a japonským jenom.
Ďalším kľúčovým nedostatkom jüanu je to, že mu chýba história stability. Aj napriek nedávnym udalostiam, keď Amerika rozhadzovala peniaze a manipulovala s úrokovými sadzbami, si dolár počas storočí vybudoval povesť dôveryhodnej a spoľahlivej meny. V Číne neustále hrozí riziko „úniku kapitálu”, keďže bohatí sa uprostred menových kontrol jüanu snažia presunúť svoje úspory do bezpečnejších prístavov, ako sú napríklad Spojené štáty.
Okrem toho by Čína musela mať trvalý obchodný deficit, aby mohla dodávať dostatok jüanov do zahraničia na globálne transakcie, čo je opak súčasnej stratégie Číny zameranej na rast založený na exporte, ako uviedol Beckworth.
Podľa známeho ekonóma Miltona Ezratiho, ktorý je spolupracovníkom Epoch Times, sú obchodné transakcie Číny bilaterálne, zatiaľ čo dolár sa bežne používa na obchodovanie medzi všetkými krajinami sveta bez ohľadu na to, či sú Spojené štáty súčasťou transakcie alebo nie.
„Jüan má ďaleko od medzinárodnej rezervnej meny, akou je dolár,” uviedol Ezrati v rozhovore pre NTD, sesterské médium denníka The Epoch Times. „Washingtonu môže uškodiť, že Čína nahradila dolár vo vzťahu s Brazíliou alebo Saudskou Arábiou, ako aj s mnohými krajinami, ktoré sa pripojili k iniciatíve Jeden pás, jedna cesta (pokus o novodobú hodvábnu cestu) – globálnemu plánu rozvoja infraštruktúry, ktorý Čína začala realizovať v roku 2013 v rozvojovom svete.
Prečo by čínsky plán mohol vyjsť
Roubini tvrdí, že Čína môže uspieť.
„Úplná flexibilita výmenného kurzu a medzinárodná kapitálová mobilita nie sú nevyhnutné na to, aby krajina získala štatút rezervnej meny,” uviedol. „Koniec koncov, v ére zlatého štandardu mal dolár dominantné postavenie napriek pevným výmenným kurzom a rozsiahlym kapitálovým kontrolám.”
„Zatiaľ čo Čína môže uplatňovať kontrolu kapitálu, USA uplatňujú vlastnú verziu kontrol, ktorá môže znížiť atraktivitu dolárových aktív… Patria k nim aj finančné sankcie voči ich rivalom,” myslí si Roubini. V niektorých prípadoch, napríklad počas rusko-ukrajinskej vojny, Spojené štáty zmrazili alebo skonfiškovali dolárové aktíva, ktoré boli pôvodne v držbe cudzincov.
Zatiaľ čo dolár je krytý len prísľubom americkej vlády, že zaplatí, čínske obchodné dohody založené na jüane ponúkajú niečo, čo má hmatateľnú hodnotu. Čínsky líder Si Ťin-pching vyhlásil pre Saudskú Arábiu a ďalších lídrov Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), ktorí sa zišli v Rijáde, „novú paradigmu všestrannej energetickej spolupráce”.
„Čína bude naďalej dlhodobo dovážať veľké množstvá ropy z krajín GCC a nakupovať viac skvapalneného zemného plynu,” vyhlásil. „Posilníme spoluprácu v ťažobnom sektore, v oblasti inžinierskych služieb, ako aj v oblasti skladovania, prepravy a rafinácie ropy a plynu.”
„Platforma Šanghajskej ropnej a plynárenskej burzy sa bude plne využívať na zúčtovanie RMB [renminbi] v obchode s ropou a plynom.” (renminbi je oficiálny názov čínskej meny; jüan je jednotka renminbi, ale zároveň je jüan názov čínskej meny používaný v medzinárodnom kontexte).
Stručne povedané, Čína poskytne technológie, kapitál a inžinierske služby na vybudovanie infraštruktúry, rafinérskych zariadení, jadrových elektrární, ťažby ropy atď. výmenou za stály prídel dodávok ropy platený v jüanoch.
V snahe podporiť jüan Čína prudko zvyšuje aj nákupy zlata. Diskutovalo sa aj o spojení mien viacerých krajín do jedného menového koša, ktorý by bol krytý komoditami.
Ako môže úspech Číny poškodiť USA
Ak by dolár stratil pozíciu svetovej rezervnej meny, bolo by to „katastrofálne”, uviedla pre Fox News bývalá námestníčka amerického ministra financií Monica Crowleyová.
„Ak sa Saudská Arábia rozhodne spojiť s nepriateľmi Ameriky… a začne obchodovať s ropou v rôznych menách, podkope to celý globálny hospodársky systém.” Strata rezervného štatútu dolára by „znamenala zúrivú infláciu, oveľa horšiu ako čokoľvek, čo sme kedy zažili”.
Ekonóm Zoltán Pozsár vo svojej správe s názvom Vojna a komoditné zaťaženie píše, že „Čína začína dominovať OPEC+”, teda OPEC plus Rusko a ďalších 10 nečlenských krajín.
„USA uvalili sankcie na polovicu krajín OPECu vlastniacich 40 % svetových zásob ropy, čím stratili ich náklonnosť, zatiaľ čo Čína sa o ňu uchádza s ponukou, ktorá sa len ťažko odmieta.” Varuje, že iné krajiny by mohli prísť o dodávky energie, ktoré sú stále vo väčších množstvách prisľúbené Číne.
Výsledkom by podľa neho mohlo byť, že Čína sa stane hlavnou mocnosťou v sprostredkovaní svetovej energetiky. Ako príklad uvádza rozhodnutie nemeckej chemickej spoločnosti BASF presunúť svoje chemické prevádzky z Nemecka do Číny, kde má prístup k energii a surovinám za oveľa nižšie ceny.
K tomu sa pridáva skutočnosť, že Čína už dominuje na svetových trhoch s nerastnými surovinami, keďže vlastní okrem iného aj kontrolné podiely v kobaltových baniach v Konžskej demokratickej republike a má takmer monopol na rafináciu tamojších nerastných surovín. Keďže Západ sa snaží prejsť od fosílnych palív, ktorých majú Spojené štáty dostatok, k veternej a solárnej energii, jeho závislosť od Číny sa bude len zvyšovať.
Z anglického originálu pre The Epoch Times preložil Peter Petko.
