Čína, Rusko a Irán vyzývajú na ukončenie sankcií a obnovenie rozhovorov o jadrových zbraniach
Podľa jedného z analytikov stretnutie v Pekingu ukazuje, že čínsky režim aktívne spochybňuje politiku USA na Blízkom východe.
Vysokopostavení diplomati Číny, Iránu a Ruska sa v piatok (14. 3.) stretli v Pekingu, aby diskutovali na tému vývoja iránskeho jadrového programu, pričom vyzvali na zrušenie všetkých sankcií Západu voči Iránu.
Analytici tvrdia, že rozhovory v Pekingu sú strategickým krokom týchto troch krajín s cieľom konfrontovať západný demokratický svet na čele so Spojenými štátmi a vyvinúť naň tlak.
Hostiteľom stretnutia bol námestník ministra zahraničných vecí čínskeho komunistického režimu Ma Zhaoxu, ku ktorému sa pripojili námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Alexejevič Rjabkov a námestník iránskeho ministra zahraničných vecí Kazem Gharibabadi.
V spoločnom vyhlásení po stretnutí vyzvali na „ukončenie všetkých nezákonných jednostranných sankcií“ voči Iránu.
Vyzvali tiež na obnovenie medzinárodných rokovaní o iránskej jadrovej otázke. „Tri krajiny zopakovali, že politická a diplomatická angažovanosť a dialóg založený na zásade vzájomného rešpektu zostávajú v tomto prípade jedinou životaschopnou a praktickou možnosťou,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Na stretnutí sa zúčastnil aj minister zahraničných vecí čínskeho režimu Wang Yi. Vyzval „ostatné zúčastnené strany“ bez toho, aby konkrétne menoval Spojené štáty, „aby preukázali politickú úprimnosť a vrátili sa k rokovaniam v čo najkratšom čase“.
Na rýchly vývoj jadrového programu Iránu reagovali Izrael a Spojené štáty výstrahou, keďže by to zintenzívnilo konflikt na Blízkom východe a predstavovalo by to veľkú hrozbu pre mier v regióne.
Americký prezident Donald Trump vo februári v rámci svojej kampane „maximálneho tlaku“ na Irán uvalil nové sankcie, ktoré „zamedzujú Iránu všetky cesty k získaniu jadrovej zbrane a bránia jeho škodlivému vplyvu v zahraničí“.
Trump sa medzitým vyjadril, že stále verí, že sa podarí dosiahnuť novú dohodu.
Spoločné vyhlásenie s Ruskom a Iránom ukazuje, že čínsky režim „už nie je nenápadný, ale aktívne spochybňuje vplyv USA na Blízkom východe a globálny poriadok,“ povedal 15. marca pre denník The Epoch Times Sun Kuo-hsiang, profesor medzinárodných vzťahov a obchodu na univerzite Nanhua na Taiwane. Stretnutie v Pekingu je podľa neho strategickým prostriedkom verejného tlaku na USA.
Význam stretnutia týchto troch krajín v Číne spočíva v tom, že spoločne spochybňujú medzinárodný poriadok založený na pravidlách pod vedením USA, povedal Sun.
„Čína sa usiluje o dominanciu a mocenský diskurz v medzinárodných otázkach. Zdôrazňuje formovanie multipolárnej medzinárodnej štruktúry a zvyšuje diplomatický a strategický tlak na Spojené štáty.“
Čína však medzitým pociťuje tlak obchodnej vojny s USA.
Kľúčovou otázkou jadrových rozhovorov je, či bude Irán pokračovať vo vývoji jadrových zbraní, povedal 15. marca pre denník Epoch Times Shen Ming-shih, riaditeľ oddelenia výskumu národnej bezpečnosti na taiwanskom Inštitúte pre výskum národnej obrany a bezpečnosti.
„Irán už dosiahol takmer úroveň 90-percentného obohacovania uránu a veľmi skoro bude schopný vyrábať jadrové zbrane. To je pre Spojené štáty alebo Izrael neúnosné,“ povedal Shen.
Kľúčové nie je to, či sa Spojené štáty pripoja k medzinárodným rozhovorom, „ale či Irán dokáže zaručiť, že nebude vyvíjať jadrové zbrane, alebo či otvorí sprístupní jadrové zariadenia Agentúre OSN pre atómovú energiu alebo vonkajšiemu svetu na inšpekciu, aby sa zabezpečila bezpečnosť,“ povedal.
Najhorším scenárom pre Spojené štáty a Izrael je, že „Irán tajne vyvinie jadrové zbrane, pričom ak sa mu to podarí, môže to mať veľký vplyv na bezpečnosť celého Blízkeho východu. Je to zároveň najväčšia premenná pre bezpečnosť Blízkeho východu po vypuknutí konfliktu medzi Izraelom a Hamasom,“ povedal Shen.
Pravdepodobnosť, že USA zrušia sankcie v krátkodobom horizonte, je „extrémne nízka“, odhaduje Sun. „Spojené štáty sa domnievajú, že Irán nepreukázal dostatočnú úprimnosť, aby obnovil jadrovú dohodu. Hoci sa rokovania o jadrových zbraniach môžu obnoviť, situácia je komplikovaná a nie je optimistická,“ povedal.
Spoločný tlak na USA
Potom čo Peking 12. marca oznámil trilaterálne rokovania, Čína, Irán a Rusko v rovnaký deň uskutočnili spoločné námorné cvičenia na Blízkom východe.
Čína napriek západným sankciám naďalej nakupuje z Iránu ropu, zatiaľ čo Rusko sa spolieha na Irán pri dodávkach dronov a iných zbraní na vojnu s Ukrajinou.
Stretnutie Číny, Ruska a Iránu ohľadom jadrových zbraní v Pekingu sa odohralo za účelom vyvinúť na Spojené štáty tlak, povedal Shen.
„Čínsky režim a Rusko sa veľmi zdráhajú čeliť USA samostatne. Teraz však v tejto otázke [vývoja iránskej jadrovej zbrane], ktorý znepokojuje Spojené štáty, zaujímajú rovnaký postoj, aby vyvíjali tlak na Spojené štáty,“ vysvetlil Shen. „Pretože byť protiamerický alebo dostať Spojené štáty do problémov je v spoločnom záujme Číny a Ruska, a to je aj dôvodom, prečo chcú Spojené štáty rozdeliť Čínu a Rusko.“
Medzitým sa Trumpova administratíva snaží o urovnanie vzťahov s Ruskom v snahe predísť ďalšiemu zbližovaniu sa Ruska a Číny.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio minulý mesiac poznamenal, že administratíva USA vidí „neuveriteľné príležitosti“ v geopolitickom partnerstve s Rusmi v otázkach spoločného záujmu, „ktoré, dúfajme, bude dobré pre svet a tiež zlepší naše vzťahy v dlhodobom horizonte“.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
