Piatok 22. novembra, 2024
Policajti a ochranka vykonávajú kontrolu davu po skončení oficiálnej ceremónie vztyčovania vlajky pri Námestí nebeského pokoja a Zakázanom meste v Pekingu 1. októbra 2021. (Kevin Frayer/Getty Images)
»

Čína rozširuje pôsobnosť zákona proti špionáži zacieleného na zahraničné spoločnosti a disidentov

Čínska komunistická strana (ČKS) prijala nový revidovaný zákon proti špionáži, ktorý nadobudne účinnosť 1. júla tohto roku.

Revíziou rozšírili definíciu špionáže, ktorá sa tým stala širšou a nejasnejšou. Pozorovatelia v oblasti ľudských práv sa domnievajú, že ide o stupňovanie represií voči čínskemu ľudu a bude sa zneužívať na ďalšie útoky voči zahraničným jednotlivcom a obchodným spoločnostiam v Číne.

Zodpovedný zákonodarný orgán režimu uverejnil revidovaný zákon na svojej webovej stránke 26. apríla. Išlo o prvú úpravu od jeho vydania v novembri 2014.

Policajti stoja na stráži počas protestu v Pekingu 28. novembra 2022. (Bloomberg)

Rozšírenie definície špionáže v zákone vzbudilo veľkú pozornosť okolitého sveta. Rozšíril sa napríklad okruh subjektov krádeže (štátneho) tajomstva na „iné dokumenty, údaje, materiály a predmety súvisiace s národnou bezpečnosťou a záujmami“.

Revidovaný zákon o boji proti špionáži klasifikuje ako špionáž aj predaj informácií špionážnym organizáciám a ich agentom, ako aj „vedenie kybernetických útokov proti štátnym orgánom, jednotkám súvisiacim s utajovanými skutočnosťami alebo proti kľúčovej informačnej infraštruktúre“.

Nová revízia zahŕňa aj „vytvorenie systému riadenia kľúčových protišpionážnych a bezpečnostných jednotiek“.

Vyvolávanie strachu u zahraničných spoločností

Japonská mediálna spoločnosť Nikkei uviedla, že obmedzenie prenosu akýchkoľvek informácií týkajúcich sa národnej bezpečnosti podľa aktualizovaného zákona proti špionáži vyvolalo v Číne obavy, že ČKS zintenzívňuje svoje útoky na zahraničné osoby a spoločnosti. Rozšírený zákon by viedol k svojvoľnému presadzovaniu práva, napríklad k zadržiavaniu osôb bez konkrétnych dôkazov.

Minulý mesiac bol v súvislosti s údajnou špionážou zatknutý vedúci pracovník pekinskej pobočky japonskej spoločnosti Astellas Pharmaceuticals. Tento incident otriasol japonskou podnikateľskou komunitou, pričom niektoré spoločnosti už prehodnotili riziká a zastavili obchodné cesty do Číny.

Na snímke zatvorená kancelária spoločnosti Mintz Group v administratívnej budove v Pekingu 24. marca. (Foto: Greg Baker/AFP via Getty Images)

Čínske úrady vykonali v marci raziu v pekinskej kancelárii americkej investigatívnej firmy Mintz Group a zadržali piatich čínskych zamestnancov.

Hovorca americkej poradenskej spoločnosti Bain & Co. potvrdil, že čínska polícia zašla do ich šanghajskej kancelárie, vypočúvala tamojších zamestnancov a odobrala im počítače a mobilné telefóny.

Pán Huang, výkonný riaditeľ zahraničnej spoločnosti v Hongkongu, povedal pre The Epoch Times, že revízia zákona ČKS proti špionáži môže mať väčší vplyv na spoločnosti a zamestnancov v troch typoch podnikov.

„Prvým typom sú tí, ktorých podnikanie v Číne zahŕňa investigatívu alebo tí, ktorí pôsobia v oblasti revízie účtovného kapitálu, ako napríklad Deloitte a štyri ďalšie veľké účtovnícke firmy. Môžu disponovať niektorými citlivými informáciami. Druhým typom sú spoločnosti, ktoré vypracúvajú správy o investičných analýzach. Tretím typom sú firmy, ktoré majú v Číne spoluprácu alebo ekonomickú a obchodnú výmenu v oblasti medicínskych biotechnológií a softvéru.“

Zahraniční zástupcovia Čínskeho rozvojového fóra (vrátane Marka Zuckerberga, generálneho riaditeľa Facebooku, vľavo) na stretnutí vo Veľkej sále ľudu v Pekingu 21. marca 2016 (Kenzaburo Fukuhara/Getty Images)

Čínsky právnik Jang Ming (pseudonym) pre denník The Epoch Times uviedol, že podľa jeho názoru „mnohé podniky financované zo zahraničia, ako aj zahraniční investori, budú obozretní a kvôli potenciálnym problémom v súčasnej čínskej spoločnosti sa jednoducho neodvážia prísť investovať do Číny“.

Potláčanie čínskych občanov

Dong Yuyu, bývalý vedúci redaktor oficiálnych čínskych novín Guangming Daily, bol minulý rok zadržaný pekinskými úradmi počas obeda s japonským diplomatom a bol obvinený zo špionáže. Dong pri viacerých príležitostiach kritizoval čínsky režim. Jeho rodina sa 24. apríla prvýkrát verejne vyjadrila k prípadu a uviedla, že obvinenia čínskych orgánov sú vykonštruované s cieľom potlačiť opozíciu.

Čínsky novinár Dong Yuyu pred Newmanovou nadáciou pre žurnalistiku na Harvardovej univerzite v Cambridgei v štáte Massachusetts v máji 2017. (Dong family via AP)

Čínsky novinár Dong Yuyu pred Newmanovou nadáciou pre žurnalistiku na Harvardovej univerzite v Cambridgei v štáte Massachusetts v máji 2017. (Dong family via AP)

Jang uviedol, že čínska definícia špionáže je veľmi široká.

„Čo je špionáž? Prísne vzaté, špionáž je čin preukázaný dôkazmi, že niekto bol vycvičený znepriatelenou krajinou, aby pre ňu zhromažďoval alebo poskytoval informácie,“ vysvetlil Yang. „V skutočnosti však ČKS definuje špionáž svojvoľne. Ak robíte ekonomický prieskum alebo máte v mobilnom telefóne fotografiu vojenskej základne – ak ju zverejníte na internete, režim to môže definovať ako špionáž.“

Yang zdôraznil, že prijatie rozšíreného zákona proti špionáži, ako aj protiteroristického zákona a zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktoré režim vydal predtým, sú „všetko prostriedky ČKS na posilnenie jej diktatúry a nezákonnej vlády, najmä na zastrašovanie obyčajných ľudí.“

„Dôveryhodnosť ČKS sa totiž zrútila a odpor čínskeho ľudu narastá. Preto využíva všestrannú právnu úpravu s cieľom zakázať ľuďom diskutovať o propagande režimu založenej na vykonštruovanej histórii, zabrániť ľuďom hovoriť pravdu a potlačiť odpor obyčajných ľudí.“


K tejto správe prispeli Ning Haizhong a Luo Ya.

Z anglického originálu preložil Peter Petko.

Prečítajte si aj