Čína na Blízkom východe: Málo peňazí, ale zato veľa propagandy (Komentár)
Napriek tomu, že čínska humanitárna pomoc je na Blízkom východe pomerne slabá, v médiách týchto krajín je podstatne viditeľnejšia ako západná pomoc.
Začiatkom októbra zasiahlo Afganistan silné zemetrasenie, pri ktorom zahynulo viac ako 2 500 ľudí. Podľa čínskej štátnej mediálnej agentúry Nová Čína (Xinhua) čínsky Červený kríž bezodkladne prisľúbil afganskému Červenému polmesiacu 200 000 USD. Podobne rýchlo zareagovala aj Európska únia, ktorá schválila balík 3,9 milióna USD na humanitárnu pomoc v postihnutej oblasti, čo je približne 20-násobok. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že podľa zverejnených štatistík HDP Číny už v roku 2021 prekonalo HDP Európskej únie.
Podobnú situáciu sme mohli sledovať aj pri iných tohtoročných zemetraseniach v Maroku, v juhovýchodnom Turecku a severnej Sýrii. Západné krajiny poskytli na humanitárnu pomoc mnohonásobne viac finančných prostriedkov ako Čína. V Maroku venovala EÚ po katastrofe celý 1 milión USD, teda päťnásobok čínskej pomoci, zatiaľ čo v Turecku a Sýrii vyčlenila Agentúra USA pre medzinárodný rozvoj (USAID) a vláda USA na humanitárny rozvoj 185 miliónov USD, čo je až 17-krát viac ako ČĽR (Čínska ľudová republika).
ČĽR sa teda angažuje v humanitárnej pomoci na celom svete, ale jej skutočná pomoc je rádovo nižšia, ako by umožňovala kapacita čínskej ekonomiky. Ako teda táto „pomoc“ funguje a ide skutočne o pomoc v pravom zmysle slova?
Postoj Pekingu
ČĽR v posledných rokoch kladie čoraz väčší dôraz na „medzinárodnú rozvojovú spoluprácu“, čo je súčasťou širšej zmeny zahraničnej politiky od začiatku vlády prezidenta Si Ťin-pchinga. V roku 2018 bola zriadená Čínska agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (CIDCA), ktorá spadá priamo pod Štátnu radu ČĽR. CIDCA má na starosti stratégiu, plány, koordináciu, výber projektov, podpisovanie dohôd a dohľad nad projektmi zahraničnej pomoci. Agentúra tak prevzala niektoré funkcie a povinnosti čínskeho ministerstva zahraničných vecí a ministerstva obchodu.
Podľa Pekingu sú „vojna, konflikty a chudoba hlavnými príčinami utečeneckých kríz a jediným spôsobom ich riešenia je mier a rozvoj“. Čína preto v konfliktných oblastiach realizuje iniciatívu Jeden pás, jedna cesta s cieľom dosiahnuť „mier a stabilitu“. Zásadnou podmienkou pre čínske investície do obnovy krajiny, obchodu a infraštruktúry sú však silné centralizované vlády. Kvôli tejto stratégii už čínske finančné prostriedky Jedného pásu a jednej cesty vyschli v Sýrii, Libanone, či Jordánsku a presunuli sa do arabských štátov v Perzskom zálive, ktoré sú pre čínske investície menej rizikové. Samotný fakt, že čínska „humanitárna pomoc“ sa vo veľkej miere odvíja od sily vlády v cieľovom štáte, narúša základný princíp humanitárnej pomoci, ktorá by nemala byť založená na politických ambíciách.
Slabá pomoc…
Podľa časopisu The Diplomat venovala Čína v roku 2019 na humanitárnu pomoc približne 5 miliárd USD, zatiaľ čo Spojené štáty 31 miliárd USD, čo je šesťnásobok. Tieto čínske príspevky prichádzajú vo forme prísľubov a vecných darov agentúram OSN, ako sú Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), Detský fond OSN (UNICEF) a Svetový potravinový program (WFP). Podľa humanitárnych organizácií sú však čínske príspevky na medzinárodnú pomoc nedostačujúce.
Napríklad v prípade Sýrie sa Peking neumiestnil ani medzi 50 najväčšími darcami dlhodobej humanitárnej pomoci organizovanej OSN. Čína darovala na regionálny plán humanitárnej pomoci OSN v priemere 1,8 milióna dolárov za rok, a to iba počas šiestich z dvanástich rokov vojny v Sýrii. Namiesto toho Čína poskytla sýrskej vláde priamu bilaterálnu hospodársku podporu v odhadovanej výške 54 miliónov USD. Na porovnanie: USA poskytli Sýrii a okolitému regiónu od roku 2011 humanitárnu pomoc vo výške takmer 15 miliárd USD. Susedný Libanon a Jordánsko dostali z čínskej pomoci len úplné minimum.
Okrem toho Čína ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN často vetuje návrhy, ktoré by mohli výrazne uľahčiť prácu humanitárnych organizácií. V júli 2020 ČĽR spoločne s Ruskom vetovala rezolúciu OSN, ktorá mala predĺžiť povolenia na prekročenie hraníc pre humanitárne organizácie distribuujúce pomoc do rôznych častí Sýrie. Sherine Tadrosová, riaditeľka kancelárie Amnesty International v OSN, tento krok odsúdila: „Pre milióny Sýrčanov je to rozdiel medzi tým, či budú mať čo jesť, alebo budú hladovať. Nemocnice nebudú mať dostatok zásob na záchranu životov. Zneužívanie práva veta zo strany Ruska a Číny je opovrhnutiahodné a nebezpečné.“
… ale silná propaganda
Čínska humanitárna pomoc teda v reálnom živote v regióne viditeľná veľmi nie je, ale o to výraznejší je jej obraz v médiách. ČĽR aktívne propaguje svoju pomoc v cieľových krajinách prostredníctvom spolupráce s miestnymi štátnymi médiami. Potvrdzuje to aj český diplomat Daniel Sladkovský. Počas svojej pracovnej návštevy v Sýrii si všimol, že napríklad jedno čínske lietadlo čiastočne naplnené ochrannými proticovidovými pomôckami získalo oveľa väčší mediálny ohlas ako niekoľkonásobne väčšia európska pomoc v rovnakom čase.
Túto efektívnu propagandu jednoznačne dokazuje aj pohľad na sýrsku štátnu tlač SANA. Ak na doméne zadáme kľúčové slovo „China humanitarian aid” (čínska humanitárna pomoc), nájdeme množstvo článkov propagujúcich čínsku humanitárnu pomoc v Sýrii; ak zadáme „USA humanitarian aid“ (americká humanitárna pomoc), nájdeme predovšetkým texty o prehliadaní tisícok mŕtvych Západom alebo o americkom bránení humanitárnej pomoci.
Okrem Sýrie je ďalším príkladom konflikt v Jemene. Podobných výsledkov ako v SANA sa človek dopátra aj pri zbežnom prečítaní si jemenskej húthíovskej tlačovej agentúry Al Thawrah. Šíitskí Húthíovia podľa očakávania po vzore spriateleného Iránu propagujú Čínu a hania USA. Je však zaujímavé, že aj v štátnych médiách jemenskej vlády, ktorú USA otvorene politicky aj vojensky podporujú, je čínska humanitárna pomoc oveľa viditeľnejšia ako pomoc USA. No tá je pritom reálne oveľa väčšia.
Napriek tomu, že čínska propaganda je v prijímajúcich krajinách veľmi silná, voči svetu už taká výrazná nie je. Svedčí o tom anglický text China’s International Development Cooperation in a New Era (Čínska medzinárodná rozvojová spolupráca v novej ére), uverejnený na webovej stránke CIDCA. Napríklad vojnou zmietaná Sýria sa v texte spomína len v súvislosti s poskytnutím sto autobusov, potravín, hygienických potrieb, generátorov elektriny a dočasného ubytovania pre utečencov. Jemen sa v 50-stranovom texte nespomína vôbec. O ostatných krajinách sveta sa píše podobne, bez väčšieho množstva hodnotných tvrdých dát.
Čínska „humanitárna pomoc“ ako bezpečnostná výzva
Čínska humanitárna aktivita na Blízkom východe v posledných rokoch narastá, zdá sa však, že Číne ide v regióne predovšetkým o získanie vplyvu. ČĽR investuje do humanitárnej pomoci minimum v porovnaní s Európou a USA a skutočnú pomoc v krízových oblastiach naviac bojkotuje svojimi vetami v OSN. Rozdáva predovšetkým tam, kde sa jej to vypláca – finančne pomáha centralizovaným, relatívne stabilným vládam a na oplátku získava mediálny priestor na svoju propagáciu. Ukazuje sa, že táto čínska sebaprezentácia funguje, keďže sýrske a jemenské médiá vykresľujú čínsku humanitárnu pomoc nepomerne lepšie ako západnú, a to napriek tomu, že tá čínska je fakticky zanedbateľná.
Silné čínske PR je pre nás relevantné aj z hľadiska bezpečnosti. Politiky USA a EÚ by sa mali usilovať o lepšiu propagáciu ich reálne oveľa rozsiahlejšej humanitárnej pomoci. Z geostrategického hľadiska môžeme konštatovať, že naša humanitárna pomoc je v porovnaní s Čínou neefektívna. Naskytá sa otázka, či je geopolitické hľadisko pre humanitárnu pomoc etické. Prinajmenšom však treba byť pred čínskou aktivitou v tejto veci na pozore a pozorne sledovať jej vývoj.
Zdroj: Sinopsis
Názory a postoje vyjadrené v tomto článku sú názormi a postojmi autora a nemusia sa zhodovať s názormi a postojmi denníka The Epoch Times.
