Čína funguje na uhlí a hrozí, že nesplní klimatické ciele
Zatiaľ čo diskusia o „nečistej“ energii z fosílnych palív zúri, Čína pokračuje v realizácii nových uhoľných projektov, čím popiera sľuby vlády a celosvetové klimatické úsilie, varujú odborníci.
V novej správe amerického think-tanku Global Energy Monitor (GEM) a Centra pre výskum energie a čistého vzduchu so sídlom v Helsinkách (CREA) sa zistilo, že s urýchľovaním elektrifikácie krajiny Čína schválila spustenie 70 GW uhoľnej kapacity v roku 2023 a schválila ďalších 106 gigawattov (GW). V tom istom roku režim uviedol do prevádzky 47 GW uhoľných elektrární. Pre porovnanie, inštalovaný výkon všetkých českých uhoľných elektrární je približne 10 GW.
Nové schválenia znamenajú otvorenie dvoch nových uhoľných elektrární týždenne a zahájeniu výstavby jednej novej elektrárne týždenne.
„Čína sa v dôsledku zvýšenej spotreby uhlia a investícií do uhoľnej energetiky výrazne vzdialila od plnenia viacerých klimatických cieľov, ktoré si krajina stanovila na rok 2025,“ uvádza sa v správe.
Dodáva, že výroba elektriny z uhlia v Číne vzrástla v rokoch 2020 až 2023 o 12 %, čo predstavuje 44 % celkového rozšírenia výroby elektriny, a to napriek rétorike, že uhoľná energia zohráva „podpornú“ úlohu. Takmer polovica (46 %) nárastu energie pochádzala z uhlia a 70 % z fosílnych palív, čím sa nespľňa cieľ, aby obnoviteľná energia predstavovala viac ako 50 % nárastu.
Čína sa pritom zaviazala znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov na nulu a sľúbila „prísne kontrolovať“ pridávanie nových uhoľných zdrojov.
Podľa výskumu GEM a CREA môže energetickú transformáciu Číny týmto nedávnym uhoľným boomom, ku ktorému došlo po vlne nedostatku elektrickej energie v roku 2021, spomaliť. Len za dva roky Čína schválila 218 GW nových uhoľných elektrární, čo by stačilo na zásobovanie Brazílie.
V správe sa uvádza, že ak chce Čína dosiahnuť svoje klimatické ciele do roku 2025, musí prijať „drastické opatrenia“. Peking bude mať podľa autorov problémy splniť aj cieľ zvýšiť podiel nefosílnych zdrojov na 20 % celkového energetického mixu v danom roku.
Dostatočná kapacita
Nedostatok energie sa často uvádza ako hlavný dôvod výstavby nových uhoľných elektrární, ale Vibhuti Gargová, analytička Inštitútu pre energetickú ekonomiku a finančnú analýzu tvrdí, že Čína má dostatočnú výrobnú kapacitu na pokrytie dopytu po energii aj počas letných špičiek.
„Hoci je Čína rastúcou ekonomikou, obrovská kapacita uhoľných elektrární je pozoruhodná a znepokojujúca vzhľadom na to, že uhoľné elektrárne bežia na nízky výkon,“ povedala Gargová pre The Epoch Times.
„Súčasné tempo rozširovania infraštruktúry v Číne neospravedlňuje navyšovanie jej uhoľnej kapacity a nerozumieme, prečo sa Čína nezameriava na využitie existujúcich elektrární na ich plnú kapacitu.“
Podľa CREA je hlavnou príčinou výpadkov dodávok nepružný a zastaraný spôsob prevádzky siete. V niektorých oblastiach sú v súčasnosti zásoby uhlia zbytočne vysoké, a pritom sa tam nachádza 60 % nových uhoľných projektov. Napríklad v provinciách Shandong a Guizhou, kde je v súčasnosti veľa nevyužitej kapacity, sa stavajú ďalšie uhoľné elektrárne.
„Pokračujúce povoľovanie uhoľných elektrární a stavebný boom v Číne je naďalej v rozpore so záväzkom prezidenta Si Ťin-pchinga prísne kontrolovať nové projekty uhoľných elektrární a je v rozpore so zvyškom sveta. Zbytočná nadmerná kapacita uhoľných elektrární budovaná za prístupu „vyriešime to neskôr“ je nákladným a riskantným hazardom, najmä keď sú k dispozícii alternatívne riešenia na splnenie cieľov a riešení v oblasti energetickej bezpečnosti,“ konštatuje Flora Champenoisová, analytička výskumu Global Energy Monitor.
Ani jeden splnený záväzok
Do roku 2025 má Čína v súlade s revidovaným národne stanoveným záväzkom podľa Parížskej dohody z roku 2021 výrazne znížiť svoju energetickú náročnosť a uhlíkovú stopu a výrazne obmedziť rozširovanie využívania uhlia. Ďalším cieľom päťročných plánov krajiny je do roku 2025 získať viac ako polovicu rastu spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšiť podiel nefosílnych palív v energetickom mixe na 20 %.
Čína nesplní ani jeden z týchto cieľov, píše CREA. Rast čínskeho HDP sa počas a po covide (2020 – 2023) znížil, zatiaľ čo emisie CO2 prudko vzrástli. Čína nesplní ani jeden z týchto cieľov, píše CREA. Rast čínskeho HDP sa v covidovom období a po ňom (2020 – 2023) znížil, zatiaľ čo emisie CO2 prudko vzrástli. Počas tohto obdobia bol sektor služieb, ktorý využíva menej energie, slabý, zatiaľ čo priemyselné odvetvia produkujúce emisie zabezpečovali hospodársku expanziu. Podľa štúdie CREA v roku 2023 vzrástli emisie CO2 v energetickom sektore o 5,2 %.
Pôvodný článok.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
