Čína a USA súperia o rolu mierotvorcu na Ukrajine (Komentár)
Prijatie mierovej dohody Spojených štátov Ukrajinou namiesto čínskej by bolo významným víťazstvom pre americkú národnú bezpečnosť, pretože by oslabilo vplyv Pekingu a vytvorilo precedens pre budúce obranné dohody.
Čínska komunistická strana (ČKS) doposiaľ neuspela v snahe prezentovať sa ako mierotvorca na Ukrajine, pretože dohoda podporovaná Čínou bola príliš výhodná pre Rusko.
Uprostred pokračujúcej vojny na Ukrajine sa Peking snaží vystupovať ako sprostredkovateľ, a to aj napriek svojim úzkym väzbám na Rusko. Vo februári 2023 čínsky režim predstavil 12-bodový mierový plán, v ktorom zdôrazňoval rešpekt k suverenite, územnej celistvosti a ochrane civilného obyvateľstva a zároveň vyzýval na okamžité prímerie a mierové rokovania s cieľom zabezpečiť globálnu ekonomickú stabilitu a bezpečnosť jadrových elektrární. Plán však výrazne postrádal odsúdenie krokov Moskvy a nepožadoval návrat všetkých okupovaných území, čo vyvolalo pochybnosti o neutralite Pekingu a jeho skutočnom záväzku k územnej celistvosti.
V máji 2024 Čína a Brazília – obaja členovia skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) – navrhli upravený šesťbodový plán, v ktorom zopakovali predchádzajúce návrhy týkajúce sa neeskalácie, humanitárnej pomoci, jadrovej bezpečnosti a stability svetového obchodu. Hlavným rozdielom bol dôraz na zvolanie medzinárodnej mierovej konferencie, ktorú by prijalo Rusko aj Ukrajina. Podobne ako predchádzajúci návrh však aj tento vyvolal podozrenie najmä na Ukrajine a medzi jej západnými spojencami, ktorí sa obávali, že by mohol viesť k zmrazeniu konfliktu bez navrátenia okupovaných území.
Peking pri presadzovaní mierovej dohody na Ukrajine sleduje niekoľko strategických cieľov. Predovšetkým sa usiluje o posilnenie svojho globálneho postavenia tým, že sa bude prezentovať ako zodpovedný sprostredkovateľ, ktorý vyvažuje vplyv Spojených štátov a Západu. Ďalej je v stávke aj ekonomická stabilita Číny, pretože vojna narúša globálne dodávateľské reťazce, najmä na energetických trhoch, kde je Rusko kľúčovým dodávateľom. Mierová dohoda by zaistila čínske energetické záujmy a stabilizovala svetové trhy, čo je pre hospodársky rast Číny zásadné.
Prehlbovanie väzieb s Ruskom je navyše kľúčovou súčasťou geopolitickej stratégie čínskeho režimu, pretože poskytuje protiváhu dominancii USA. Ak by sa Pekingu podarilo sprostredkovať mierovú dohodu, posilnil by svoje partnerstvo s Moskvou a upevnil by svoju úlohu globálneho hráča. Takáto angažovanosť by zároveň vylepšila medzinárodný imidž ČKS, posilnila jej „mäkkú silu“ a podporila jej postavenie v globálnych inštitúciách, pričom by stabilizovala kľúčové obchodné trasy a dodávky energií.
Zatiaľ čo Rusko víta čínske zapojenie sa, Ukrajina a jej západní spojenci, najmä Spojené štáty, zostávajú skeptickí. Washington spochybňuje skutočné motivácie Pekingu a podozrieva ho, že jeho mierové úsilie je premysleným krokom na posilnenie vlastného vplyvu na úkor Západu. Spojené štáty sú takisto obozretné voči rastúcemu globálnemu vplyvu ČKS a jej narušovaniu svetového poriadku pod vedením USA, pričom považujú čínsku snahu o sprostredkovanie mieru za súčasť širšej stratégie, ktorej cieľom je oslabiť americkú dominanciu v medzinárodnej diplomacii a bezpečnosti.
Pretože čínske angažovanie sa nedokázalo ukončiť vojnu a Američania sú čoraz viac unavení z jej financovania, Donald Trump navrhol mierový plán zameraný na priame rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkované Spojenými štátmi. Jeho plán kladie dôraz na rýchle riešenie, usiluje sa o prímerie a produktívny dialóg. Požaduje stiahnutie ruských vojsk výmenou za ústupky, ako je ochrana rusky hovoriaceho obyvateľstva a zaistenie neangažovanosti Ukrajiny v NATO.
Trumpov prístup vyvolal obavy medzi liberálnymi demokratmi a médiami, ktorí tvrdia, že jeho priaznivé komentáre o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi podkopávajú jeho neutralitu. Zatiaľ čo Trump diskutoval o možných rokovaniach s Putinom, Ukrajina a Európa sa k jeho návrhom stavali čoraz skeptickejšie, ba až nepriateľsky, najmä po tom, ako Trump zvažoval zníženie obrannej pomoci Ukrajine. To vytvorilo napätejšie prostredie pre rokovania.
Trump navrhol dohodu podobnú tým, ktoré používal pri budovaní svojho obchodného impéria. Spojené štáty ponúkli prevziať 50 % podiel v ukrajinských zásobách vzácnych nerastov, čo sú kľúčové suroviny pre moderné technológie, ako kompenzáciu za miliardy dolárov poskytnutej vojenskej pomoci od začiatku vojny v roku 2022. Americký minister financií Scott Bessent predložil tento návrh prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému minulý mesiac. Dohoda zahŕňa možnosť, že by americké jednotky chránili ťažbu týchto surovín, najmä ak by sa dosiahla mierová dohoda s Ruskom.
Plán vyvolal zmiešané reakcie. Donald Trump zdôraznil dôležitosť zaistenia prístupu k ukrajinským zásobám vzácnych zemín a označil to za kľúčovú otázku „bezpečnosti“ vzhľadom na to, že Spojené štáty investovali stovky miliárd dolárov na podporu Ukrajiny.
Z hľadiska Trumpovej stratégie by táto dohoda bola výhodná pre obe strany: Zelenskyj by získal potrebnú vojenskú pomoc, Spojené štáty by si zabezpečili vzácne zeminy a znížili by svoju závislosť od Číny v rámci dodávateľského reťazca a zároveň by sa dodávateľské reťazce presunuli bližšie k domovu – do Európy namiesto Ázie. Tento model by tiež umožnil rozmiestnenie amerických jednotiek na ochranu týchto surovín, čo by zároveň posilnilo bezpečnostné záruky pre Ukrajinu.
Zatiaľ čo sa ČKS usilovala zohrávať sprostredkovateľskú úlohu v mierových rozhovoroch o Ukrajine, akákoľvek dohoda smerujúca k ukončeniu bojov by bola pre Peking zmiešaným výsledkom. Pozitívom by bolo uvoľnenie energetických dodávateľských reťazcov, avšak Čína by stratila veľkú časť svojho vplyvu na Moskvu a jüan by sa oslabil v medzinárodnom obchode, keďže Rusko by sa pravdepodobne vrátilo k transakciám v amerických dolároch a eurách.
Celkovo by mierová dohoda znamenala pre Spojené štáty významný prínos, najmä v ich úsilí čeliť čínskemu režimu. Vytvorila by precedens pre budúce obranné dohody a naznačila by, že Spojené štáty by mali za svoju vojenskú ochranu získavať konkrétne a merateľné výhody.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory Epoch Times.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
