Čína a USA by mohli začať jadrovú vojnu kvôli invázii na Taiwan, ukazuje vojnová simulácia
Podľa vojnovej simulácie uskutočnenej Centrom pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS) a Vojnovým laboratóriom Massachusettského technologického inštitútu (MIT) by čínska invázia na Taiwan mohla potenciálne prerásť do jadrovej vojny medzi Čínou a Spojenými štátmi, čo by malo za následok stovky miliónov obetí.
Simulované cvičenie ukázalo obojživelnú inváziu čínskeho komunistického režimu na Taiwan v roku 2028, uvádza sa v správe CSIS a MIT zverejnenej 13. decembra. Simulácia, ktorá sa uskutočnila v 15 opakovaniach, sa začala konvenčnými zbraňami, ale tímy USA a Číny sa mohli rozhodnúť použiť jadrové zbrane. Osem z 15 prípadov vyústilo do použitia jadrových zbraní, pričom čínske tímy sa rozhodli použiť jadrové zbrane v prvých siedmich prípadoch.
„Jadrové zbrane boli použité vtedy, keď si jedna strana myslela, že čelí katastrofálnej porážke na konvenčnom bojisku,“ povedal Mark Cancian, jeden zo spoluautorov a hlavný poradca na oddelení obrany a bezpečnosti CSIS. „Dosiahnutie úplného víťazstva, napríklad zvrhnutie ČKS (Čínskej komunistickej strany) alebo odzbrojenie Číny, nebolo možné, keď je protivník vyzbrojený jadrovými zbraňami,“ dodal.
Výsledkom 15 iterácií bolo 5 rôznych výsledkov: prímerie so stiahnutím porazených čínskych vojenských síl z Taiwanu; prímerie s vytvorením enklávy Číny na Taiwane; zničenie čínskych vojsk na ostrove, ale Taiwan súhlasí s tým, že nevyhlási formálnu nezávislosť; všeobecná jadrová vojna so stovkami miliónov obetí; a absencia akejkoľvek dohody o prímerí alebo jadrového konfliktu.
Cvičenie CSIS-MIT slúži ako aktualizácia inej vojnovej simulácie zverejnenej v januári 2023, ktorá neuvažovala o možnosti použitia jadrových zbraní. V simulácii z roku 2023 sa zistilo, že Spojené štáty a Taiwan by mohli odraziť inváziu čínskeho režimu, ale za cenu obrovských strát na životoch na všetkých stranách.
ČKS považuje Taiwan za súčasť svojho územia, aj keď na tomto samosprávnom ostrove nikdy nevládla. Taiwan, de facto nezávislá krajina, je plnohodnotnou demokraciou s demokraticky zvolenými predstaviteľmi, armádou a ústavou.
V prípade vzniku čínskej enklávy na Taiwane správa naznačuje, že čínska armáda, oficiálne známa ako Ľudová oslobodzovacia armáda (PLA), by mohla v tejto oblasti kontrolovanej Čínou vybudovať svoje sily a zásoby a „vynútiť si podstatné prevzatie celého ostrova“.
Modernizácia jadrových zbraní
Eric Heginbotham, ďalší spoluautor a vedúci pracovník Centra pre medzinárodné štúdie MIT, na podujatí uviedol, že prvé jadrové útoky Číny boli zamerané predovšetkým na operačné ciele na Taiwane. „Žiadny z amerických tímov sa jednoducho nerozhodol stiahnuť tvárou v tvár čínskemu použitiu jadrových zbraní,“ hovorí Heginbotham.
Rôzne reakcie USA viedli k rôznym výsledkom, poznamenal. Pokusy americkej strany pokračovať v boji s konvenčnými zbraňami „vo všeobecnosti viedli k ďalšiemu použitiu jadrových zbraní zo strany Číny“, zatiaľ čo americké jadrové útoky na čínske mestá vystupňovali konflikt do všeobecnej jadrovej vojny, dodáva.
Jedným z poznatkov z vojnovej simulácie bolo, že prevaha amerických jadrových kapacít má svoje hranice. „Americká jadrová prevaha neodradila Čínu od použitia jadrových zbraní, ani sa neukázala ako veľmi užitočná pri vyjednávaní po prvom (jadrovom) použití,“ poznamenáva Heginbotham.
„Odporúčame pokračovať v súčasných plánoch na modernizáciu jadrového arzenálu, ale zároveň dospievame k záveru, že rozšírenie arzenálu nad tento rámec pravdepodobne neposkytne rozhodujúcu výhodu v konflikte s Čínou.“
Americké letectvo v súčasnosti nahrádza zastarané jadrové rakety Minuteman III novými medzikontinentálnymi balistickými raketami s označením LGM-35A Sentinel. Okrem toho americké letectvo modernizuje aj svoju flotilu a plánuje nakúpiť najmenej 100 nových strategických stealth bombardérov B-21 Raider so schopnosťou penetračného úderu a dvojitou výzbrojou (konvenčnou a jadrovou).
Čína tiež agresívne buduje svoj jadrový arzenál. Pentagón minulý rok odhadol, že Čína do roku 2030 zvýši svoje zásoby z viac ako 500 jadrových hlavíc na viac ako 1 000.
V správe sa tiež odporúča, aby Spojené štáty prišli s možnými „ústupovými cestami“, ktoré by mohli Číne ponúknuť, aby obe strany nepristúpili k jadrovej vojne. „V hrách nastali dve možnosti: buď boli v určitom bode konfliktu ponúknuté prijateľné riešenia (off-ramps) a druhá strana ich prijala, alebo sa tímy usilovali o totálne víťazstvo s katastrofálnymi následkami,“ konštatuje Heginbotham.
„Pri zvažovaní prijateľných riešení by sa vyjednávači mali snažiť dosiahnuť dôležité ciele USA, ale poskytnúť protivníkovi aspoň prostriedky na záchranu tváre, aby mohol ukončiť konflikt,“ dopĺňa. „To niekedy zahŕňa umožnenie Číne evakuovať izolovaných vojakov namiesto toho, aby boli nútení vzdať sa.“
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
