Nedeľa 9. marca, 2025
Pozemky pri Šuranoch, na ktorých má stáť budúca baterkáreň. (Foto: Chránime si naše)
, ,

Chránime si naše: Pravda o plánovanej baterkárni v Šuranoch (Analýza)

Zelený projekt alebo ekologická hrozba?

Obyvatelia mesta Šurany, obce Bánov a blízkeho okolia už niekoľko mesiacov bojujú proti plánu na výstavbu čínskej mega-fabriky na výrobu batérií na ich úrodnej pôde. Tento projekt, podporovaný vládou a označený za investíciu strategického významu, vyvolal v obci silný odpor. Poďme si troška na baterkáreň v Šuranoch posvietiť.

V máji 2024 bol zverejnený investičný zámer Šurany Industrial Park s integrovaným závodom na výrobu LI-ION batérií. Na tomto projekte pracovala vláda SR a štátne inštitúcie viac ako dva roky. Počas príprav bolo na informácie uvalené prísne informačné embargo. Po zverejnení zámeru na enviroportal.sk ostali obyvatelia dotknutého regiónu v šoku, akého charakteru projekt bude a v akom rozsahu sa plánuje zrealizovať.

Celý investičný zámer na prvý pohľad vyzeral ako skvelá príležitosť na vytvorenie nových pracovných miest, rozvoj regiónu, podpora automotive priemyslu. Všetko v súlade so zeleným ekologickým trendom. Pravda je však niekde úplne inde.

ČO JE VLASTNE BATERKÁREŇ?

1) Aj keď je výroba batérií spájaná hlavne s automobilovým priemyslom, nie je to automobilka ani montovňa. Výroba Li-ION batérií je ťažký chemický priemysel. Pracuje sa v nej s množstvom nebezpečných chemických látok, ako sú napr. rozpúšťadlá, elektrolyty, ťažké kovy a pod., a pri výrobe prichádza k mnohým chemickým reakciám. Polovicu vstupov do výroby tak tvoria škodlivé a toxické látky, ktorých vplyv treba dôkladne posúdiť z pohľadu zdravia a bezpečnosti.

2) Na výrobu batérií je potrebné obrovské množstvo pitnej a technologickej vody. Pri spotrebe vody môže prísť k nekontrovateľnému odberu podzemnej vody, čo bude mať priamy vplyv na jej hladinu v regióne, ako aj na hladinu priľahlých vodných tokov a jazier.

3) Výroba si vyžaduje extrémne množstvo elektrickej energie a plynu. Spotreba plynu atakuje množstvá porovnateľné so spotrebou menšieho mesta. Spotreba elektrickej energie je odhadovaná na cca 20 percent súčasnej celoslovenskej spotreby elektriny, čo vyvoláva otázku, pre koho sa vlastne ide stavať ďalší blok Mochoviec a desiatka veterných parkov.

4) Baterkáreň produkuje neustály hluk a svetelný smog, pretože jej prevádzka je plánovaná 24 hodín denne. Do ovzdušia uniká množstvo emisií škodlivých látok, mnohé z nich sa nedajú zmerať.

5) Havarijné situácie v závodoch vyrábajúcich batérie nastávajú zo skúseností zo zahraničia viackrát ročne, haváriu veľkých rozmerov môžeme podľa štatistík bežných chemických podnikov očakávať minimálne raz za 10 rokov.

Pozemky pri Šuranoch, na ktorých má stáť baterkáreň. (Foto: Chránime si naše)

AKÝ JE ZÁMER VLÁDY A INVESTORA?

Plánujú vybudovať gigafabriku na výrobu batérií s kapacitou 20 GWh, neskôr ju rozšíriť na 40 – 60 GWh, spolu s najväčšou agrosolárnou elektrárňou v Európe, ktorá bude fabriku čiastočne zásobovať alternatívnou energiou. 

Vyrábať sa majú LFP batérie (lítium – železo – fosfát), ktoré sú prezentované ako bezpečnejšie a menej horľavé. Keďže vysoko horľavé NMC batérie (nikel – mangán – kobalt) sa vyrábajú rovnakým pracovným postupom, nie je v budúcnosti vylúčený ani nekontrolovaný prechod na výrobu batérií tohto typu.

Celý priemyselný park vrátane infraštruktúry má vyrásť na ploche 540 ha, čo je cca 750 futbalových ihrísk. Rozloha parku je 1,6 km x 2,8 km. Park je plánovaný na najkvalitnejšej pôde, ktorá sa nenávratne znehodnotí. Vytvorenie takto kvalitnej ornice, ktorá sa má odobrať v hrúbke 50 cm, trvalo prírode cca 5 tisíc rokov.

Postupne sa k projektu môžu pridávať aj ďalšie projekty, ako veterné parky, závody na recykláciu batérií a podobné priemyselné investície. Celý zámer je posvätený osvedčením o významnej investícii, ktoré otvára dvere k zrýchleným povoľovacím procesom a možnosti vyvlastňovania pôdy pre „vyšší“ záujem. Sú tu však isté pochybnosti. Vyvlastnenie pôdy slovenským poľnohospodárom a jej následné predanie čínskemu investorovi, ktorý na nej bude tvoriť zisk, je viac než opovážlivé nazvať verejným záujmom.

KTO JE INVESTOR?

Investičnú zmluvu vo výške 1,23 mld EUR podpísali spoločnosti GIB EnergyX Slovakia s.r.o., Gotion High-Tech Co., Ltd. (25 % akcií vlastní Volkswagen), MH Invest, s.r.o. a Slovenská republika. GIB EnergyX je konzorcium slovenskej spoločnosti InoBat s.r.o. a Gotion GmbH so sídlom v Hannoveri, pričom táto firma bola založená iba 22. 11. 2023 a dodnes má nezmenené základné imanie 5 000 EUR, hoci plánuje riadiť investíciu presahujúcu 1 miliardu EUR.

Spoločnosť Gotion High-Tech Co. čelí podľa Wall Street Journal v USA vážnym obvineniam zo zapojenia do nútenej práce v čínskej provincii Sin-ťiang, kde podľa Washingtonu prebieha genocída ujgurskej menšiny. Navyše, v dôsledku nových obchodných tendencií prezidenta Trumpa môže byť Gotion zaradený na čiernu listinu USA, čo by mohlo ohroziť aj firmy spolupracujúce v rámci jej dodávateľského a odberateľského reťazca, čím by sa priamo ohrozil export automobilov vyrobených na Slovensku do USA.

KLAMSTVÁ UŽ OD ZAČIATKU

Iniciatíva Chránime si naše, ktorá spája obyvateľov Bánova, Šurian a blízkeho okolia, sa už od júna 2024 snaží upozorňovať na mnohé nedostatky zámeru, negatívne vplyvy na zdravie a životné prostredie, porušovanie legislatívy, ale i absolútnu nevhodnosť umiestnenia fabriky vo vybranej lokalite južného Slovenska.

Pozemky pre baterkáreň (Foto: Chránime si naše)

10-NÁSOBNÉ PODHODNOTENIE VSTUPNÝCH SUROVÍN 

Poďme trošku počítať. Minimálna hmotnosť jedného batériového článku tohto typu je 1,2 kg. Pri plánovanej výrobnej kapacite 20 GWh a deklarovanej produkcii 60 miliónov článkov ročne predstavuje celková hmotnosť vyrobených článkov 72 000 ton. To znamená, že aj množstvo vstupných surovín by malo dosahovať rovnaký objem. Napriek tomu navrhovateľ v predloženom zámere uvádza iba 16 000 ton surovín ročne, pričom toto číslo zahŕňa aj rozpúšťadlá, ktoré sa počas výroby odparujú a recyklujú, a teda sa na hmotnosti finálnych článkov nepodieľajú.

Investor teda v zámere výrazne podhodnotil množstvo potrebných vstupných materiálov – podľa najnovších informácií možno až desaťnásobne, a to s jediným cieľom, zmanipulovať množstvo ďalších analýz a posudkov, ktoré vychádzajú z podhodnotených čísiel a ktorých závery sú tým pádom skreslené, neobjektívne a absolútne nereálne.

Podľa zámeru sa má toxické rozpúšťadlo NMP používať v množstve viac ako 2 000 ton ročne, no prepočty ukazujú, že reálna spotreba môže dosiahnuť 20 000 až 62 000 ton ročne. Pre porovnanie, v celej EÚ sa v rokoch 2017 a 2018 spotrebovalo spolu 20 000 až 30 000 ton NMP ročne. To znamená, že samotná výroba v Šuranoch môže spotrebovať výrazne viac tohto toxického rozpúšťadla, než bolo kedysi využívané v celej Európskej únii ešte pred spustením európskych tovární na výrobu batérií.

DOPAD NA ZDRAVIE

Hodnotiaca správa vplyvov baterkárne na zdravie obyvateľov uvádza, že najbližšia obytná zástavba je vzdialená viac ako 2 km a za dotknutú populáciu považuje len niekoľko desiatok obyvateľov. V skutočnosti sa však Šurany Industrial Park plánuje postaviť len 70 metrov od záhradkárskej oblasti (Albertov dvor) a 230 metrov od prvého rodinného domu v Šuranoch. V rádiuse do 2 km sa nachádzajú tri základné školy, tri materské školy a štyri stredné školy. V širšom okruhu do 7 km sú dve termálne kúpaliská, wellness centrum, dve vodné rekreačné plochy a 14 rybníkov.

V baterkárni sa budú používať tisíce ton toxického rozpúšťadla NMP, ktoré môže kontaminovať ovzdušie a vodné zdroje. Toto rozpúšťadlo spôsobuje podráždenie pokožky a dýchacích ciest, poškodenie očí a má reprodukčnú toxicitu – môže znižovať plodnosť a poškodiť nenarodené dieťa. Dlhodobá expozícia vedie k chronickým zdravotným problémom, ako sú poškodenie pečene či nervového systému. NMP môže byť toxické aj pre vodné organizmy, pričom pri dlhodobom uvoľňovaní do životného prostredia hrozia chronické toxické účinky na flóru a faunu.

V prvej fáze je plánovaných 18 výduchov, pričom minimálne z piatich sa budú vypúšťať organické rozpúšťadlá. Na všetkých z nich budú niekoľkonásobne prekročené emisné limity. Aj v prípade, že bude použitý filter, ktorý zachytí 99,9 percent výparov, aj tak príde k prekročeniu emisných limitov, pretože množstvo používaného rozpúšťadla je obrovské. Problémom je, že podľa SHMÚ sa rozpúšťadlo NMP v ovzduší bežne nesleduje a nemá stanovený imisný limit, takže jeho skutočný dopad na ovzdušie nebude monitorovaný.

Pri oplachovaní aparatúr, v ktorých je rozpustený elektrolyt, sa do vody dostávajú nebezpečné fluoridy, ktoré je takmer nemožné z vody odstrániť. Fluorovodík môže kontaminovať vodné zdroje a je vysoko toxický pre ryby a iné vodné živočíchy, pričom aj nízke koncentrácie môžu spôsobiť ich úhyn. Vystavenie vplyvu fluorovodíka môže spôsobiť podráždenie, popáleniny, respiračné problémy, poškodenie očí a pri vysokej expozícii aj smrť. Chronická expozícia vedie k poškodeniu kostí, nervového systému a obličiek.

Okrem uvedených látok sa pri výrobe použije aj množstvo ďalších chemických látok, ktorých vplyv na zdravie a životné prostredie nebol v hodnotiacej správe dostatočne preskúmaný. 

Ako je uvedené v žiadosti o mimoriadnu investičnú pomoc spoločnosti GIB EnergyX Slovakia, emisie oxidov dusíka (NOx) sú odhadované na 136 000 kg ročne. Pre porovnanie, všetky stacionárne zdroje znečistenia ovzdušia v okrese Nové Zámky v roku 2023 vyprodukovali 93 000 kg NOx. I. fáza baterkárne by teda vyprodukovala približne 1,5-násobok emisií celého okresu. Oxidy dusíka sú prekurzormi prízemného ozónu, ktorý je mimoriadne dráždivý na dýchacie cesty. Majú tiež negatívny vplyv na poľnohospodársku produkciu, znižujú výnosy plodín.

Pozemky na výstavbu budúcej baterkárne pri Šuranoch (Foto: Chránime si naše)

DOPAD NA BEZPEČNOSŤ

Investor ani navrhovateľ dodnes presne nevedia, kým, ako a kde bude toxický odpad odvážaný a ako bude likvidovaný. Napr. v Maďarsku vyprodukuje oveľa menšia baterkáreň 35.000 ton odpadu ročne, ktoré sa v mnohých prípadoch vozia na čierne skládky. Tie sú uložené v nechránených a otvorených objektoch bez požiarnej ochrany a pod zavádzajúcim označením. 

Toxickým odpadom je aj množstvo nepodarkov, ktoré pri výrobe vzniká. Likvidáciu nepodarkov, ale aj použitých batérií podľa Nariadenia EÚ o batériách 2023/1542 bude musieť zabezpečiť samotný výrobca. Je to logické a efektívne aj pre výrobcu, pretože práve toto nariadenie, v rámci šetrného nakladania s neobnoviteľnými zdrojmi, stanovuje minimálny percentuálny podiel recyklovaného lítia, ktoré budú musieť podniky na výrobu batérií povinne používať. Do roku 2036 je to 12% recyklovaného lítia. Toto nariadenie tiež určuje, že všetky recyklačné procesy musia najneskôr do konca roka 2031 dosiahnuť zhodnotenie 80% lítia z použitých batérií.

To, že výroba batérií ide ruka v ruke s ich likvidáciou, dokazujú v posledných dňoch zverejnené zámery na spracovanie Li-ion batérií a to priamo v meste Šurany aj v neďalekom Hurbanove. Spracovanie batérií má ešte negatívnejší dopad na životné prostredie ako ich samotná výroba.

Nariadenie EÚ o batériách č. 2023/1542 otvorene priznáva:

1) Environmentálne dopady pri výrobe batérií ako sú: znečistenie ovzdušia, znečistenie vody, používanie veľkého množstva vody, znečistenie a degradácia pôdy, strata biodiverzity vrátane škody na biotopoch, voľne žijúcich živočíchoch,  rastlinách a ekosystémoch vrátane ekosystémových služieb.

2) Negatívne dopady týkajúce sa nebezpečných látok, hluku a vibrácií, bezpečnosti závodov, spotreby energie a odpadu a zvyškov.

3) Sociálne dopady – ľudské práva, pracovné práva a pracovnoprávne vzťahy, vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, detskej práce, nútenej práce, diskriminácie, slobody odborových zväzov, ale aj komunitný život vrátane života pôvodného obyvateľstva.

Zaujímavé je, že toto Nariadenie EÚ sa nevzťahuje na batérie určené do zbraní, munície a vojenského materiálu. V tejto oblasti nie sú požiadavky na výrobu batérií nijako limitované, teda tam nie sú žiadne obmedzenia.

Výroba lítiových batérií zároveň predstavuje vážne bezpečnostné riziká, najmä kvôli ich horľavosti a výbušnosti. Lítium, ktoré je veľmi reaktívne, môže pri poškodení batérie spôsobiť skraty a exotermické reakcie, ktoré vedú k vysokým teplotám, vzplanutiu alebo výbuchu. Pri týchto reakciách sa uvoľňujú nebezpečné toxické látky. Mnohé vstupné suroviny sú tiež horľavé a ľahko vzplanú. Požiare v baterkárňach a skladoch lítiových batérií nie sú vo svete žiadnou raritou. Hasenie takýchto požiarov je veľmi náročné.

VODA

Navrhovateľ už v pôvodnej štúdii POLAR z roku 2022 uviedol požiadavku na vybudovanie viacerých vlastných studní. V návrhu z júna 2024 sa navyše uvádza, že prebehli 24-hodinové čerpacie testy, ktoré mali potvrdiť možnosti odberu podzemnej vody. V oficiálnych vyjadreniach však investor a MH Invest s.r.o. využívanie spodnej vody popierajú. V prípade, že dôjde k neoprávnenému čerpaniu vody, ktoré presiahne prirodzené vyvieranie, môže vzniknúť depresný kužeľ, čo spôsobí výrazný pokles hladiny podzemnej vody v okolí vrtu. Tento proces môže viesť k vysychaniu okolitých studní, degradácii ekosystému a zníženiu kvality černozeme, čo následne znižuje jej úrodnosť.

V okolí maďarského mesta Debrecín, kde je baterkáreň spoločnosti CATL, od roku 2022 vyschlo 8 jazier. Asi je naivné sa domnievať, že to s tamojšou baterkárňou nemá nič spoločné. Z technologického postupu výroby batérií vyplýva potreba veľkého množstva extrémne čistej vody. Rieka Nitra patrí medzi najznečistenejšie na Slovensku. Bude používaná pitná voda alebo príde k neoprávnenému čerpaniu spodnej vody? Kto zaručí obyvateľom, že nepríde k znečisteniu vôd? V meste Göd, v ktorom sa nachádza baterkáreň spoločnosti Samsung, zistili v podzemnej vode prítomnosť NMP rozpúšťadla, ale aj stopy priemyselne spracúvaného lítia. 

O škodlivosti lítiových batérií pojednáva aj článok o výsledkoch nového výskumu, ktorý sa uskutočnil na americkej Texas Tech University. Vyplýva z neho, že „nové druhy takzvaných perfluóralkylovaných a polyfluóralkylovaných látok, ktoré sa používajú v lítiovo-iónových batériách, sú čoraz väčším zdrojom znečistenia životného prostredia. Tieto umelé chemikálie sa v priebehu času hromadia v ľudských telách a v životnom prostredí a sú známe aj ako „večné chemikálie“, keďže je veľmi ťažké ich odbúrať. Môžu spôsobovať zdravotné problémy, napríklad poškodenie pečene, ochorenie štítnej žľazy, obezitu, problémy s plodnosťou aj rakovinu. 

Texaskí vedci sa vo výskume zamerali na podskupinu PFAS nazývanú bis-perfluóroalkyl sulfonamidy či bis-FASI, ktorá je súčasťou najnovších technológií založených na lítiovo-iónových batériách. Vedci v rámci výskumu odobrali vzorky zo vzduchu, vody, snehu, pôdy a sedimentov z osemdesiatich siedmich lokalít neďaleko výrobných závodov v amerických štátoch Minnesota a Kentucky, v Belgicku a vo Francúzsku, pričom konštatovali, že koncentrácie látok bis-FASI boli bežne na veľmi vysokých úrovniach. Testy toxicity ukázali, že koncentrácie látok bis-FASI, aké boli namerané v odobratých vzorkách, môžu meniť správanie a základné energetické metabolické procesy u organizmov žijúcich vo vodnom prostredí. 

Či alebo nakoľko je táto kategória PFAS toxická pre ľudí doposiaľ nebolo vedecky preverované a vedci upozorňujú, že látky bis-FASI v súčasnosti nikde na svete nepodliehajú reguláciám. Z údajov tiež vyplynulo, že emisie látok bis-FASI môžu v životnom prostredí cirkulovať na dlhé vzdialenosti, teda dokážu preniknúť aj do oblastí vzdialených od výrobných závodov.“

V súvislosti s vodou je veľmi zaujímavé, že v plánovanej lokalite sa okrem zásob kvalitnej pitnej vody nachádzajú aj obrovské zásoby dostupnej geotermálnej energie. Pojednáva o tom štúdia Doc. Ing. Jána Košča, PhD., odborníka s viac ako 40 ročnou praxou v oblasti geológie, experta na obnoviteľné zdroje energie. Podľa autora štúdie „sa jedná o oblasť mimoriadne dôležitú s ohľadom na vysoký objem zásob podzemnej vody a taktiež o oblasť s možnosťou využívania energie termálnych vôd. Oblasť, ktorú by rozhodne bolo potrebné chrániť pred nebezpečnými vplyvmi priemyselnej výroby.“

NEZODPOVEDNÉ POSÚDENIE VPLYVOV BATERKÁRNE

V súvislosti so zámerom Šurany Industrial Park, ktorý bol zverejnený na stránke enviroportal.sk dňa 3.6.2024, podalo 23 organizácií a jednotlivcov množstvo závažných pripomienok a otázok. Na väčšinu z nich nebolo relevantne a uspokojivo zodpovedané. Zisťovanie vplyvov na životné prostredie bolo Okresným úradom v Nových Zámkoch dňa 28.8.2024 zastavené, a teda nebolo poslané do povinného hodnotenia (veľká EIA)  s odôvodnením, že: „Navrhovaná činnosť nebude predstavovať taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere mohol ohroziť životné prostredie a zdravie obyvateľov. Taktiež riziká zámeru navrhovanej činnosti sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere.”

Odvolanie iniciatívy voči rozhodnutiu OÚ v Nových Zámkoch o ďalšom NEPOSUDZOVANÍ zámeru Šurany Industrial Park bolo 30.12.2024 ZAMIETNUTÉ. V odvolaní iniciatíva pripomienkovala závažné chyby v množstvách vstupných surovín, nesprávne zaradenia do kategórií, prekročenie emisných limitov, matematické chyby v protokoloch a mnoho ďalších pochybení viď dokument.

Odôvodnenie Odvolacieho orgánu v Nitre okrem iného uvádza aj nasledovné: „Odvolací orgán konštatuje, že úlohou prvostupňového správneho orgánu nebolo a ani nie je prepočítavať predložené údaje. Správny orgán má vychádzať z predložených podkladov a čísel“. (str.15.) 

Toto rozhodnutie OÚ Nové Zámky a následne jeho potvrdenie Odvolacím orgánom v Nitre je podľa iniciatívy prejavom nekompetentnosti a neodbornosti a predstavuje obrovské hazardovanie s ľudskými životmi. 

VÝROBA BATÉRIÍ – SKÚSENOSTI Z INÝCH KRAJÍN

1) Počas požiaru v júni 2024 v juhokórejskej fabrike na lítiové batérie zomrelo 20 zamestnancov. Nasadených bolo približne 145 osôb a 50 kusov techniky. Uhasiť požiar sa podarilo asi šesť hodín po prvom výbuchu.

2) Švédska baterkáreň Northvolt má problémy s kvalitou, rozbehnutím výroby a podozrivo jej zomierajú zamestnanci. Od roku 2019 zomreli dvaja zamestnanci a 26 ich bolo ťažko zranených (strata ruky alebo jej časti, vniknutie chemikálií do očí alebo poleptanie iných častí tela, výbuchy, požiare a vdýchnutia nebezpečných látok alebo dymu).

3) V baterkárni Tesla v americkej Nevade sa v roku 2019 každý mesiac zranili priemerne 3 zamestnanci. Počas prvého roku od otvorenia tejto továrne museli záchranári (sanitka alebo vrtuľník) zasahovať 247-krát. Za prvé tri roky fungovania ju miestny inšpektorát práce navštívil 90-krát. Hasiči do tejto baterkárne vykonali výjazdy v roku 2018 celkom 104 krát.

4) V baterkárni Tesla v nemeckom Braniborsku došlo od marca 2022 do konca roku 2023 najmenej k  23 oficiálne nahláseným ekologickým haváriám. Tesla v areáli ukrývala nelegálne čerpacie stanice podzemnej vody v párty stane.

5) V maďarskom závode SungEel sa zistilo, že v rokoch 2021 a 2022 bolo 133 pracovníkov vystavených karcinogénnym materiálom a u ďalších 44 pracovníkov bolo zistené vystavenie zvýšeným úrovniam chemikálií v roku 2023. Testy z roku 2021 ukázali, že prípustné koncentrácie niklu a kobaltu v ovzduší na pracovisku boli 10- a 20-násobne vyššie ako limit.

6) V maďarskom meste Göd bolo v období medzi rokmi 2019 až 2022 vypustených do ovzdušia celkom 88 ton tohto toxického rozpúšťadla NMP. Vrchol emisií nastal v roku 2021, keď za jeden rok z bodových zdrojov znečistenia závodu uniklo 81.468 kg NMP. Závod v roku 2022 vyprodukoval 57.000 ton nebezpečného i bežného odpadu. 

ZÁVER

Dňa 4. februára 2025 doručili zástupcovia Iniciatívy Chránime si naše na Ministerstvo životného prostredia Návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania vo veci Šurany Industrial Park, ktorého súčasťou má byť chemická továreň na výrobu batérií.

Posolstvom tohto návrhu ako kompletného dokumentu je deklarácia občianskej iniciatívy, že „predmetnú chemickú továreň – baterkáreň takéhoto rozsahu v rámci investičného zámeru Šurany Industrial Park NIE JE MOŽNÉ za žiadnych okolností postaviť a prevádzkovať ekologicky, a to z dôvodu prekročenia emisných a imisných limitov viacerými druhmi znečisťujúcich látok, obrovskej spotreby pitnej i technologickej  vody, množstva nebezpečného odpadu vznikajúceho pri výrobe a veľkého rizika ekologických havárií. Máme za to, že povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie (veľká EIA) je v tomto prípade mrhanie finančných zdrojov štátneho rozpočtu.“

Priložený dokument obsahuje desiatky environmentálnych a právnych dôvodov, prečo posudzovanie predloženého zámeru nebolo v súlade s legislatívou a prečo by mala realizácia daného projektu negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť občanov ako aj okolité životné prostredie.

Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení iniciatíva žiada, aby jej návrhu na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bolo vyhovené a aby konajúci orgán rozhodnutie Okresného úradu Nitra zo dňa 30.12.2024 ZRUŠIL.

Skúsime veriť tomu, že ochrana našej pôdy, pitnej vody a ovzdušia, no najmä nás, ľudských bytostí, má v tomto štáte oveľa vyššiu hodnotu ako záujmy zahraničného investora.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Prečítajte si aj