Chaos v prijímaní novely Trestného zákona a jej nepremyslené dôsledky (Analýza)
AKTUALIZOVANÉ: 16. februára 2024
Azda najdiskutovanejšou témou súčasnej politickej scény je aktuálne už schválená novela Trestného zákona, ktorú poslanci Národnej rady SR schválili vo štvrtok (8.2.) v skrátenom legislatívnom konaní. Za novelu v parlamente hlasovalo 78 poslancov. Opozícia rýchlo pripravovanú novelu týždne kritizovala, organizovala protesty na námestiach a volala po odbornej debate k pripravovaným zmenám. Rozprava k novele trvala takmer tri mesiace.
Novela prináša napríklad zmeny vo výške škody, znižuje trestné sadzby pri majetkových a hospodárskych trestných činoch, teda aj pri korupcii, zavádza restoratívnu justíciu (uprednostňovanie alternatívnych trestov a ich individualizácie) a výrazne skresáva doby premlčania trestného stíhania. Rušiť sa bude aj Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP).
Novela je teda platná, ale ešte neúčinná. Prezidentka SR Zuzana Čaputová avizovala, že zváži všetky možnosti postupu, ktoré má k dispozícií, aby novela Trestného zákona nenadobudla účinnosť. Hovorca prezidentky Martin Strižinec uviedol, že prezidentka považuje prijatie novely za zlú správu pre Slovensko a všetkých občanov.
Novelizovaná novela
Návrh sa na poslednú chvíľu menil viacerými pomerne rozsiahlymi návrhmi tesne pred jeho samotným schvaľovaním v parlamente. Tibor Gašpar (Smer-SD) do parlamentu predkladal novelu Trestného zákona, následne po vyplávaní na povrch viacerých chýb predložil novelizovanú novelu a po poukázaní na ďalšie chyby dokonca novelu novelizovanej novely Trestného zákona. To všetko v jeden deň.
Hlava štátu označila za neprípustné aj to, že na príprave novely sa podieľali a hlasovania o návrhu sa zúčastnili poslanci, ktorým novela polepší procesné postavenie v aktuálne prebiehajúcich trestných veciach.
Prezidentka viackrát vyjadrila obavu, že novela bez riadnej prípravy a odbornej oponentúry by mohla spôsobiť celospoločenské škody v podobe nezvratných zásahov do práv poškodených.
„Považujem za neakceptovateľné, aby sa takéto závažné zmeny v trestnej politike štátu diali bez riadneho legislatívneho procesu. Náš právny poriadok pripúšťa skrátené legislatívne konanie iba ako výnimočný nástroj, a to len za podmienky, že je prítomný aspoň jeden z dôvodov uvedený zákonom. Som presvedčená, že v tomto prípade žiadny takýto dôvod neexistoval,“ uviedla hlava štátu vo svojom stanovisku k novele.
Samotná koalícia priznáva vôľu novelizovať novelu zákona, hoci len pár dní po jej schválení: „Viem si predstaviť debatu v koalícii o tom, aby sme vytiahli tie najzávažnejšie trestné činy voči životu a zdraviu. Pritom tam by mohlo byť odstránené premlčanie,“ uviedol minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
Štandardný proces prijímania zákona vs. skrátený legislatívny proces
Štandardný legislatívny proces na Slovensku je zložený zo 4 etáp – predprípravnej, prípravnej, schvaľovacej a promulgačnej. Proces je zložitý, vyžaduje splnenie viacerých bodov a jeho dĺžka závisí aj od toho, kto návrh podáva (vláda / poslanec / skupina poslancov). Najdlhšie trvá prijímanie zákona, ktorý navrhuje vláda prostredníctvom niektorého ministerstva. Vtedy sa k návrhu vyjadrujú všetky odbory ministerstva, odborná aj laická verejnosť i vláda, ktorá ho musí následne schváliť.
Potom sa návrh preberie v parlamente v troch čítaniach. Poslanecký návrh začína svoj proces až v parlamente. V prvom čítaní sa rozhoduje len o tom, či sa vôbec o tomto zákone bude rokovať alebo by sa mal ešte prepracovať. Ak sa rozhodne, že sa o ňom bude ďalej rokovať, priradí sa kompetentnému výboru poslancov pre dané odvetvie, ktorého sa týka a tí ho spripomienkujú.
V druhom čítaní poslanci môžu predkladať doplňujúce a pozmeňovacie návrhy. V treťom čítaní sa rozhoduje, či sa návrh schváli, neschváli alebo sa vráti do druhého čítania. Na záver sa k schválenému zákonu vyjadrí prezident.
Skrátené legislatívne konaní sa používa len mimoriadne, a je možné ho zvoliť vtedy, ak hrozí porušenie ľudských práv, hospodárska škoda alebo je ohrozená bezpečnosť štátu. Niekoľko mesiacov procedúr sa pri ňom obíde a zákon sa schváli v priebehu niekoľkých dní.
Katarína Staroňová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK v rozhovore pre HN uviedla, že existujú aj iné spôsoby, ako urýchliť legislatívne konanie: “Napríklad v skrátenom medzirezortnom pripomienkovaní sa dajú skrátiť lehoty, ale nedochádza k obchádzaniu nástrojov na kontrolu a zvyšovanie kvality prijatej legislatívy. Skráteným legislatívnym konaním sa obchádzajú všetky kroky, ktoré majú zabezpečiť expertízu pri príprave.”
Dosah novely
Hoci nie všetky ustanovenia novely sú kontroverzné a našli by sa ustanovenia, ktoré by mohli byť pre slovenskú trestnoprávnu prax prínosné – ako napr. restoratívna justícia, ukladanie individualizovaných trestov páchateľom či zosúladenie výšky trestných sadzieb s okolitými štátmi pre tie trestné činy, kde boli u nás zavedené neporovnateľne prísne tresty, v spoločnosti prevláda skôr chaos a strach. Pretlačenie schválenia tak závažnej novely trestnoprávneho kódexu cez zrýchlené konanie nenapomáha občanom dôverovať vládnej garnitúre.
Koaličná strana Hlas-SD vidí prínos schválenia novely Trestného zákona v priblížení slovenského trestného práva k vyspelým krajinám Európy a prevýchovnej úlohe justície: „Novela zároveň dáva oveľa väčší priestor nezávislým súdom na objektívne posúdenie každého individuálneho prípadu. Trestné činy proti životu a zdraviu musia byť prísnejšie trestané ako ekonomické a iné trestné činy,“ uviedla hovorkyňa strany Hlas-SD Karolína Ducká.
Mimovládne organizácie Nadácia Zastavme korupciu a Transparency International Slovensko označili deň schválenia novely za „Čierny deň pre právny štát na Slovensku” kritizujú schválenú novelu na sociálnych sieťach: „Koaliční poslanci schválili novelu Trestného zákona, ktorá závažným spôsobom oslabí bezpečnosť občanov Slovenska a zatraktívni korupčnú a inú majetkovú trestnú činnosť.“
Nedomyslené dôsledky
Opozícia poukázala na nedomyslené dôsledky, ktoré novela prinesie a ktoré si zrejme tvorcovia počas “šitia novely horúcou ihlou” ani neuvedomili. Silné pobúrenie vyvolalo najmä skrátenie premlčacej doby za trestný čin znásilnenia, čo bolo predmetom záveru rozpravy k novele trestného zákona.
„Dnešok ukázal, že tejto vládnej koalícii je v záujme ich beztrestnosti úplne jedno, aké ďalšie obete bude tento zákon mať,“ poznamenala Zuzana Števulová (PS) k obsahu záveru rozpravy. Práve táto poslankyňa poukázala na nezmyselnosť skracovania premlčacích dôb, pričom najskôr išla osobne za ministrom spravodlivosti Borisom Suskom, ktorého požiadala, aby sa na túto zmenu pozrel: „Za ani nie 24 hodín ste si tu pripravili toto úbohé vysvetlenie o tom, že zrazu je znižovanie premlčacích lehôt vaším cieľom, lebo tak je to v Rakúsku, Nemecku, hocikde. Vy ste to nevedeli do stredy, kým som za vami neprišla a spolu sme diskutovali, ako to ešte zvrátiť. Naschvál som to nehovorila verejne, aby som vám dala v druhom čítaní možnosť toto zmeniť. Vy ste to nevyužili, je vám hanba,“ povedala.
Nový poslanec za Smer-SD Richard Glück sa snažil obhájiť skrátenie premlčania pre násilné sexuálne trestné činy: „Veď sa pozrite, čo sa deje v tom svete, v tej Amerike, že si nejaká žena po 17 rokoch spomenie, že bola niekým znásilnená a na základe takéhoto tvrdenia začne vydieranie, mediálny lynč a neúčelné trestné konania. Hádam mi, pán Hlina, nechcete povedať, že 10 rokov na nahlásenie znásilnenia je málo,“ povedal.
„Dnešným rozhodnutím sme totálne prerazili dno a Národná rada spadla úplne na koniec dna. Takýto pocit hanby sme ešte nezažili,“ uviedol František Majerský (KDH).
„Zdôvodnili sme v rámci svojich príspevkov to, že ani polícia nemôže zvládnuť rekvalifikáciu tisícich trestných činov na priestupky, prečiny a podobne. Bojíme sa ochromenia činnosti polície aj s tým, že ani ženy, ani zdravie, ani život, ani majetok ľudí nebude dostatočne chránený týmto štátom,“ dodal Majerského stranícky kolega Ján Horecký (KDH).
„Verím tomu, že sa to ťažko počúva všetkým, ktorí tam sedia a sú z koalície, lebo som presvedčená o tom, že nevedeli, že toto sa tam nachádza,“ povedala poslankyňa KDH Martina Holečková.
Čo bude s novelou ďalej
Premiér Robert Fico vyzval prezidentku, aby vetovala novelu Trestného zákona a aby ako jednu z pripomienok navrhla aj 20-ročnú premlčaciu dobu pri násilných sexuálných trestných činoch, či pri trestných činnoch proti životu a zdraviu. R. Fico však tvrdí, že navrhovaná novela je v zásade v poriadku a premlčacia doba sa skrátila, “aby motivovali ženy, obete sexuálneho násilia, oznamovať tieto zločiny v čase, keď je ich možné vyšetriť. Pretože po desiatich rokoch je to prakticky nemožné”.
Hoci prezidentka Z. Čaputová od počiatku avizovala nesúhlas so skráteným legislatívnym konaním v prípade schvaľovania tak podstatného kódexu, akým je Trestný zákon, môže novelu vetovať a vrátiť do parlamentu alebo ju podpíše a rovno napadne na Ústavnom súde, aby mal Ústavný súd viac času na rozhodovanie. Účinnosť má nadobudnúť 15. marca. ÚŠP sa má zrušiť 20. marca.
Časť opozície prezidentke radí, aby novelu podpísala: „Je tu priestor pre veto. Veľmi dobre rozumiem, prečo by bolo dobré, aby ho čo najskôr podpísala. Aby tento zákon nemal šancu byť ani na sekundu účinným,“uviedla Kolíková (SAS).
Ak by prezidentka zákon podpísala, mohla by posunúť zákon na Ústavný súd, ktorý by mal do 15. marca rozhodnúť o pozastavení jeho účinnosti. Ak by ho prezidentka nepodpísala, ale vrátila ho do parlamentu, ďalšie prerokovanie by zabralo niekoľko týždňov, po ktorých by ho koalícia aj tak schválila vzhľadom na potrebnú väčšinu. Schválený zákon by sa dostal opäť k prezidentke, ktorá by ho mohla posunúť na Ústavný súd, ten by však mal o to menej času na jeho preskúmanie.
Voči týmto radám sa ohradil minister vnútra M. Šutaj Eštok: Ja nerozumiem takejto pointe. Ak sa raz pod nejaký zákon podpíšem, tak s ním asi súhlasím.“
Aktualizácia (16.2.):
Premiér Fico zákon podpísal v stredu (14.2.) a novela Trestného zákona bola doručená do prezidentského paláca. Zuzana Čaputová v piatok (16.2.) informovala, že zákon podpíše a neuplatní si právo veta. Avizovala, že čo najskôr podá návrh na Ústavný súd na preskúmanie súladu novely s ústavou a zároveň podá návrh na zastavenie účinnosti zákona, kým súd o jej návrhu nerozhodne.
„Som presvedčená, že tento spor medzi vládnou koalíciou na jednej strane a opozíciou, mnohými odborníkmi a mnou ako prezidentkou republiky na strane druhej, už treba rozseknúť. Jediný, kto o tom môže kvalifikovane rozhodnúť, je Ústavný súd,“ uviedla Zuzana Čaputová na piatkovej tlačovej konferencii.
Potom, čo bola novela v parlamente schválená, označila to za zlú správu pre Slovensko a všetkých jeho občanov.
