Chaos pri zavádzaní transakčnej dane: bývalý minister kritizuje nejasnosti a nedostatok informácií
Slovensko od 1. apríla 2025 zavádza novú daň z finančných transakcií ako súčasť konsolidačných opatrení. Z dôvodu expresného zavádzania a prijatia zákona v skrátenom legislatívnom konaní vyvoláva zákon chaos medzi podnikateľmi, živnostníkmi, odborníkmi aj daňovými poradcami. Jozef Mihál, expert na dane a bývalý minister práce, kritizuje nejasnosti a časté zmeny informácií zo strany Finančnej správy. Nová daňová povinnosť zasiahne stovky tisíc živnostníkov, ktorí sa budú musieť prispôsobiť, a niektorí z nich môžu čeliť komplikáciám pri zakladaní transakčných účtov v bankách či zvažovať zrušenie živnosti.
Od 1. apríla začne platiť nová daň
Slovensko v rámci svojich konsolidačných opatrení od 1. apríla 2025 zavádza novú daň z finančných transakcií (DFT), ktorá z dôvodu krátkosti na jej prípravu či prijatia zákona v zrýchlenom konaní bez potrebnej prípravy, vyvoláva chaos medzi podnikateľmi, živnostníkmi aj samostnými odborníkmi a daňovými poradcami.
Odborník na dane a odvody a bývalý minister práce Jozef Mihál v relácií Braňo Závodský naživo kritizoval nejasnosti a neustále zmeny informácií zo strany Finančnej správy.
„Finančná správa každý deň mení informácie o transakčnej dani. Čo bolo včera, dnes už neplatí,” uviedol a dodal, že len nedávno na webstránke Finančnej správy pribudlo avízo, že aj profesionálni športovci budú musieť mať podnikateľský účet. Dovtedy sa to vôbec nespomínalo.
„Oprávnenie profesionálneho športovca vykonávať šport ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) vzniká dňom zápisu profesionálneho športovca do registra fyzických osôb v športe podľa § 80 ods. 2 písm. n) zákona č. 440/2015 Z.z. o športe. Takáto osoba sa na účely zákona o dani z finančných transakcií považuje za daňovníka dane z finančných transakcií. Daňovník, ktorý je fyzickou osobou – podnikateľom, je povinný zriadiť si transakčný účet do 31. marca 2025 (ak ho už nemá zriadený),” píše sa medzi otázkami a odpoveďami na portáli Finančnej správy.
Transakčný účet je potrebné zriadiť do konca marca 2025
Mihál tiež pripomína, že daň z finančných transakcií sa týka širokého okruhu ľudí, od živnostníkov až po finančných sprostredkovateľov a rôznych profesií, ako sú poisťovací agenti či advokáti. Odhaduje, že ide o 300 000 až 500 000 ľudí na Slovensku. Títo ľudia si musia zriadiť špeciálny transakčný účet – podnikateľský účet v banke, najneskôr do konca marca, ak ho ešte nemajú zriadený.
Stovky, či tisíce živnostníkov stoja preto v tomto období buď v radoch pred klientskymi centrami ministerstva vnútra, aby zrušili či prerušili svoju živnosť alebo stoja v radoch pred klientskými centrami svojej banky, aby si zriadili nový podnikateľský, tzv. transakčný účet.
Za problematické Mihál považuje aj to, že zákon nestanovil presný postup či rozsah údajov, ktoré majú banky vyžadovať od budúceho daňovníka. Ponechal to na tieto inštitúcie, aby si internými pravidlami sami určili, aké podmienky majú podnikatelia, živnostníci a niektoré SZČO spĺňať.
Živnostníci sa dani z finančných transakcií môžu vyhnúť
Exminister práce Mihál v rozhovore pre denník Postoj v novembri uviedol, že víťazom konsolidácie sú živnostníci. „Živnostníkom pomáha aj zmena v daňovom bonuse. Aj pri príjme vo výške 3600 eur im vychádza plný daňový bonus,“ spomenul ako jednu z výhod živnosti oproti eseročke.
Hoci daň z finančných transakcií sa má dotknúť aj ich, Mihál si myslí, že z tohto budú vedieť vykľučkovať, keďže väčšina živnostníkov preferuje využívanie paušálnych výdavkov a zostanú pri takomto nastavení aj naďalej.
„Keď si však živnostník uplatňuje paušálne výdavky, tak to, že niekomu dá tisíc eur, po prvé nemusí evidovať, nemusí si robiť účtovníctvo. Druhá vec je, prečo by mal tie platby robiť z podnikateľského účtu, keď to aj tak nebude evidovať a nebude to mať ani v daňovom priznaní,” objasňuje bývalý minister práce. Dodáva, že daňový úrad nebude zaujímať, či si kúpil nový počítač, kancelársky papier alebo čokoľvek iné.
Z vyššie popísaných dôvodov môže živnostník realizovať platby zo svojho súkromného účtu, nie z podnikateľského, hoci v banke bude mať vedené dva účty. Jeden podnikateľský, označený ako transakčný, z ktorého bude odvádzaná transakčná daň, a druhý, súkromný účet, ktorý bude používať na osobné výdavky.
„Na transakčný účet bude iba inkasovať, čiže mu to môže vyjsť tak, že na transakčnej dani nezaplatí ročne ani jedno euro,” vysvetlil Mihál.
Pri prevodoch z podnikateľského na súkromný účet tej istej osoby, toho istého daňovníka, sa nebude platiť transakčná daň. Podmienkou je, že ide o účty v tej istej banke, pretože prevody medzi účtami v rozličných bankách už budú zdanené.
„Keď si kúpim mobil nový, tak si ho kúpim zo súkromného účtu, pretože ho používam na súkromnú spotrebu, nepoužívam ho na podnikanie a žiadnu transakčnú daň z 1000 eur, čo za to dám, žiadne 4 eurá mi nikto sťahovať nebude,” uviedol príklad Mihál, ako sa vyhnúť nadbytočnému plateniu transakčnej dane, ak si podnikateľ uplatňuje paušálne výdavky.
Ministerstvo financií má iný názor
Ministerstvo financií naopak tvrdí, že transakčnú daň nikto neobíde a bude sa týkať všetkých živnostníkov, aj tých, čo využívajú paušálne výdavky. „Zámerom legislatívnej úpravy je zaťažiť debetné transakcie na účtoch právnických osôb, organizačných zložiek a fyzických osôb – podnikateľov, a to zavedením dane z finančných transakcií. Daň sa platí najmä z úhrad faktúr, z úhrad energií, zo splátok úverov,“ objasnil rezort v predkladacej správe k návrhu zákona.
Rezort ďalej potvrdil, že všetci daňovníci uskutočňujúci finančné transakcie spojené s podnikaním budú povinní zriadiť si transakčný účet a realizovať všetky podnikateľské transakcie výhradne prostredníctvom neho, bez ohľadu na to, či si uplatnia paušálne alebo skutočné výdavky.
„Ak by živnostník vykonával finančné transakcie súvisiace s podnikaním na súkromnom účte, stal by sa súčasne aj platiteľom dane, čo pre neho predstavuje administratívnu záťaž,“ vysvetlil komunikačný odbor rezortu. Ak by živnostník nepoužíval na podnikanie podnikateľský účet, mohlo by sa stať, že by platil transakčnú daň aj za osobné / súkromné transakcie.
Všetkým sa oplatia platby kartou
Pre prípad, že sa nájdu živnostníci, ktorí budú predsa len svoje výdavky alebo faktúry hradiť z podnikateľského účtu, Mihál radí, že najvýhodnejšie bude používať platobnú kartu. Za platby kartou sa uhrádza iba ročný paušálny poplatok vo výške 2 eur. Inak takéto platby nie sú zaťažené ďalšími poplatkami, čo podľa neho podporí rast kartového biznisu.
Exminister práce si kladie otázku, prečo je vlastne zákon tak zvláštne postavený, že platby kartou narozdiel od prevodových platieb zaťažené nie sú. Nevidí v tom logiku. Výbery hotovosti z bankomatu zas budú zaťažené daňou 0,8 % bez maximálnej limitácie.
Podľa Mihálových slov sú platby kartou od transakčnej dane v podstate oslobodené, čo považuje v porovnaní so zvyšnými platbami za nepochopiteľné. „Za tým je niečo nepekné, si myslím. Kartové spoločnosti totižto nerobia charitu, ale robia tu biznis. A pokiaľ sú tie pravidlá nastavené tak, asi každý pochopí, že biznis poskytovateľov tejto služby platobných kariet pokvitne viac, ako to bolo doteraz,” skonštatoval v relácii Braňa Závodského.
Je daň z finančných transakcií udržateľná?
Hoci dôvodom zavedenia dane je zlý finančný stav štátnej kasy, mnohí kritici novej dane varujú pred tým, že môže zadusiť ekonomiku. Takúto daň má z európskych krajín zavedenú len Maďarsko a v rámci krajín eurozóny sme vôbec jediným štátom.
Ak ste podnikateľom na južnom Slovensku a obchodujete aj s maďarskou stranou, môže sa stať, že daň z finančných transakcií zaplatíte dvojmo, raz v Maďarsku a raz na Slovensku, upozorňuje Mihál.
„V Maďarsku musíte platiť tú maďarskú transakčnú daň z tých transakcií, ktoré sa týkajú vašich platieb v Maďarsku, a keďže ste slovenský daňovník, podnik, ste slovenská firma, vy tú transakčnú daň musíte platiť aj na Slovensku. Z tých platieb, ktoré robíte v rámci časti vášho podnikania, ktoré máte v Maďarsku, platíte aj maďarskú transakčnú daň, aj slovenskú transakčnú daň,” objasnil.
