Nedeľa 24. novembra, 2024
Rastlinná genetička Miroslava Karafiátová (Zdroj: ÚEB AV ČR)

Českí vedci objavili „superpeľ“. Môže v budúcnosti zachrániť úrodu

Vedci z olomouckého pracoviska Ústavu experimentálnej botaniky Akadémie vied ČR v spolupráci s nemeckými kolegami z Leibnizovho ústavu genetiky rastlín a výskumu plodín prišli s mimoriadnym objavom. Pri rastline cirok indentifikovali peľ s unikátnymi vlastnosťami, ktorý by v budúcnosti mohol pomôcť so šľachtením nových odolnejších plodín. Informácie o objave publikoval prestížny časopis The New Phytologist.

Cirok je prastará obilnina z čeľade lipnicovitých, ktorú ľudstvo používa tisíce rokov. Najčastejšie sa používa na výrobu bezlepkovej múky, kuskusu, kaší a ďalších produktov. Ďalej sa pestuje aj ako krmivo pre zvieratá. Nové poznatky by mohli botanikom pomôcť so šľachtením nových odrôd odolných proti extrémnemu počasiu.

„Rastlina, na ktorej zrná ciroku rastú, je považovaná za odolnú, pri zbere poskytuje vysoké výnosy a dobre znáša horúčavy, takže je cennou plodinou v čase sucha. To je jeden z dôvodov, prečo sú tieto obilniny už tisíce rokov základným produktom chudobných a vidieckych obyvateľov, najmä tých, ktorí žijú v tropických oblastiach, ako je Afrika, Stredná Amerika a južná Ázia,“ uvádza zdravopedie.cz.

Vedci sa počas výskumu zamerali na B chromozómy s nečakanými výsledkami. „Zistili sme, že B chromozóm významne ovplyvňuje vývoj peľu. Prekvapilo nás, že tento peľ môže mať viac ako tri štandardné jadrá, je životaschopný a rýchlejšie klíči. Je to skutočne mimoriadne zistenie, pretože zatiaľ nevieme o žiadnej inej rastline, ktorá by mala vitálny peľ s viacerými jadrami,“ povedala rastlinná genetička Miroslava Karafiátová z Ústavu experimentálnej botaniky AV ČR (ÚEB AV ČR).

Olomouckí vedci sa štúdiu B chromozómov venujú už mnoho rokov. Nedávno sa im ako prvým na svete podarilo prečítať dedičnú informáciu B chromozómu pri kukurici. „Tieto pozoruhodné chromozómy sa neriadia Mendelovými zákonmi dedičnosti. Práve preto nás zaujímajú. Porušujú totiž niektoré pravidlá, a tak môžeme ich štúdiom lepšie pochopiť, prečo sa niektoré procesy v rastlinách dejú. Tieto poznatky sa potom dajú uplatniť aj vo všeobecnej rovine,“ vysvetlil Jan Bartoš, vedúci Centra štruktúrnej a funkčnej genomiky rastlín ÚEB AV ČR

Pôvodný článok

Prečítajte si aj