Svet Češka, ktorá slúžila pod piatimi americkými prezidentmi: čo hovorí na nastupujúcu Trumpovu administratívu? (Rozhovor s Eliškou Haškovou Coolidge)
Eliška Hašková Coolidge (narodená 26. marca 1941 v Prahe), je významná česko-americká osobnosť s bohatou kariérou v štátnej správe Spojených štátov. Počas svojej takmer dvadsaťročnej služby v Bielom dome (1963–1981) sa podieľala na prezidentskej korešpondencii, prácach na prejavoch a viedla Kanceláriu prezidentských správ. Po roku 1981 pôsobila na Ministerstve zahraničných vecí USA, kde zastávala rôzne významné pozície vrátane styčnej dôstojníčky Kongresu a náhradnej delegátky v Organizácii amerických štátov. Po ukončení kariéry sa aktívne venuje výučbe diplomatického a obchodného protokolu v Českej republike.
Pochádza z významnej pražskej rodiny. Jej starý otec František Hašek bol zavraždený nacistami pre odmietnutie spolupráce, čo viedlo rodinu k úteku z Československa po komunistickom prevrate v roku 1948. Eliška sa usadila v USA, kde vyštudovala Georgetown University. V súčasnosti sa angažuje v rozvoji česko-amerických vzťahov a etického vzdelávania. Okrem svojej knihy Pět amerických prezidentů, česká babička a já, ktorá sa stala bestsellerom, je známa aj podporou spoločenskej zodpovednosti a mentoringu žien. V rozhovore pre českú edíciu Epoch Times zaspomínala na prezidentov, pod ktorými slúžila a prezradila aj jej pohľad na nastupujúcu Trumpovu administratívu. Celý rozhovor si môžete pozrieť tu.
Juraj Skovajsa: Nechcem vám nijako lichotiť, ale zrejme málokto si dokáže uvedomiť, čo to znamená slúžiť pod piatimi prezidentmi. Vlastne to dnes ani nie je možné, pretože pri dnešnej meniacej sa administratíve nezostane kameň na kameni. Aké sú vaše skúsenosti s Trumpovými? Videl som na vašej webovej stránke fotografiu s Ivanou Trumpovou.
Eliška Hašková Coolidge: Áno, to bolo, keď sme obidve boli ocenené českým senátom a mestom Praha a Karlovou univerzitou za to, že sme významné české ženy. Myslím si, že to, že si Trump vybral dve slovanské ženy, je určite potvrdením toho, že bude chcieť pre nás to dobré a že má rád Slovanov, takže bude chcieť, aby všade prestali vojny.
Za svojho prezidentovania bol prvým prezidentom za 80 rokov v Amerike, ktorý nezačal žiadnu vojnu – čo je pre nás dosť smutné, ale je to fakt. Celý život strávil vyjednávaním a bol úžasný vyjednávač, vždy veci dotiahol do konca. A najkrajší príklad je ihrisko alebo klzisko v Central parku, ktorý sa tam snažilo postaviť asi päť podnikateľov. Keď prišiel, tak povedal – dajte mi šesť mesiacov – a bolo klzisko, na čo nikto v New Yorku nezabudne. Čo sľúbi, to dodrží, vie vyjednávať s ľuďmi.
Možno ešte dôležitejšie ako to klzisko bolo, keď sa mu podarili rokovania na Blízkom východe, tie dve strany sa mu nejakým spôsobom podarilo spojiť.
Áno, Abraham accords (Abrahámske dohody, pozn. red.), to bolo absolútne kľúčové a fungovalo to. Dokonca mi to povedal už zosnulý Pavel Smutný, ktorý tu bol šéfom česko-izraelskej komory, že to bolo úplne geniálne, že sa mu to podarilo. A Biden bol prvý, kto to zrušil.
Čo si myslíte, že budú najpozitívnejšie zmeny, ktoré prídu s Trumpom? Predpokladám teda, že pokusy o nejaké mierové rozhovory budú jednou z týchto vecí. Čo bude nasledovať? Myslíte si, že nás čakajú nejaké dobré veci?
To, čo chcela odchádzajúca administratíva urobiť s pravidlami, ktoré nastavili pri trans osoby a všetky tie pokusy na deťoch v piatich rokoch a tie hrôzy… vtedy si nikto nemyslel, že by sa vôbec mohli v Amerike stať. Začalo to wokeizmom, ktorý sa vkráda do americkej spoločnosti. A putovalo to aj sem, lebo ja som veľmi blízko, mám veľmi blízko k viacerým ženským organizáciám a ženy to akoby prijali a bolo to… absolútne som nechápala, ako je to možné.
Dobre. Takže mier, koniec wokeizmu. Je ešte niečo iné, čo podľa vás prospeje svetu alebo Amerike za Trumpa?
Viete, Amerika, ktorú mu Biden zanechá po tom, čo urobil také šialené výdavky… Naozaj, on len tento mesiac dokonca oznámil, že minul neviem koľko miliárd dolárov, to sú veci, ktoré budú zaťažovať aj Trumpa, keď sa ujme kormidla. Myslím si, že bude chvíľu trvať, kým to všetko nastaví, ale myslím si, že má úžasných ľudí, ktorí mu s tým pomôžu.
Muska vnímam ako veľkého dobrodinca, pretože môže skutočne zmeniť organizáciu z takej, aká by nemala byť, na takú, ako má byť. A predstavte si, čo urobil s Twitterom… Naozaj pevne verí v slobodu prejavu, a to je strašne dôležité, a že urobí všetko, čo môže, aby začal čistiť tú štátnu službu, aby sa vrátila k tomu, aká štátna služba v Amerike vždy bola – dôveryhodná, nezištná… Nikdy za 30 rokov v štátnej službe som nevidela nečestnosť, nikdy.
Teraz hovoríme o budúcom dočasnom ministrovi Úradu pre efektívnosť. Poďme hovoriť o niektorých ďalších. Myslím, že veľký vplyv na nás bude mať ministerstvo zahraničných vecí. Mark Rubio bude budúcim ministrom. Aké sú vaše skúsenosti s ním? Čo si myslíte, že od neho môžeme očakávať?
No, myslím si, že bude dobrým ministrom, pretože je to senátor, ktorý, keď bol senátorom na Floride, mal určite veľmi dobré, silné výsledky a myslím si, že bude dobrým ministrom.
Pokiaľ viem, má kubánske korene, takže má skúsenosti s komunizmom a je vlastne členom kongresového výboru, ktorý sa zameriava na vyšetrovanie Číny. Takže v tomto ohľade myslím, že sa dá očakávať, že bude veľmi tvrdý, pokiaľ ide o komunistické režimy.
Správne, určite.
Kto z ďalších budúcich členov vlády bude podľa vás dôležitý pre vplyv na Európu?
No, určite Musk a určite Kennedy. Niektoré vakcíny, ktoré sme dávali ľuďom v čase, keď prišiel covid, to bola vakcína, ktorá nebola dobre preverená. A veľa ľudí na tento liek zomrelo namiesto toho, aby im pomohol. A navyše veľa tých pravidiel, zákonov a rúška. To všetko bolo neúčinné. A myslím si, že to má hlbší význam, pretože veľké farmaceutické firmy v Amerike sa naozaj musia trochu vzpriamiť a skrotiť, pretože produkujú lieky, ktoré nie sú zdravé a dá sa to riešiť bylinkami a prírodnými prostriedkami. A myslím si, že mať odvahu o tom hovoriť nahlas… Od Kennedyho je to úžasná, úžasná vec. A dokonca to, že sa začlenil ako republikánsky kandidát, je úplný zázrak, pretože Kennedy je zarytý demokrat, ako jeho otec, jeho strýko, ale vidno, že miluje krajinu viac ako politiku. A to je najdôležitejšie, že chce to, čo je dobré pre Ameriku.
Aký bol váš najobľúbenejší prezident, s ktorým ste pracovali a prečo? Aj z profesionálneho, aj z osobného hľadiska. Ako osobnosť.
Tak ja som mala jedného demokrata a jedného republikána. Ten, ktorý sa mi aj tak najviac páčil, bol Reagan, ale to som už nebola v Bielom dome, už som bola na ministerstve zahraničných vecí. Ale dvaja počas môjho pôsobenia v Bielom dome: myslím si, že Lyndon Johnson bol skvelý prezident a je tu málo známy kvôli vojne vo Vietname. Ale zdedil vojnu vo Vietname po Kennedym, nezačal ju a bola to pre neho najväčšia záťaž, aká mohla byť. Pretože aj počas tej vojny urobil veľa vecí pre Ameriku, pre životy ľudí, pre školy, pre ekonomiku.
Jednoducho bol pre ľudí úplne úžasný, ale tá vojna ho strašne zaťažila… nikdy som nevidela nikoho tak znepokojeného. Písal listy každej matke a každej žene, ktorá prišla o muža alebo o syna, on to tak bral, bolo to strašné, ale netrúfal si… A tu je dôležitá vlastnosť: odvaha prezidenta. Neodvážil sa vyhodiť Mac Bundyho a McNamaru, ktorí boli tí dvaja pod Kennedym, ktorí tú vojnu začali. Myslím si, že to bola veľká chyba, lebo nakoniec ho tá vojna len zničila. Rozhodol sa, že nebude kandidovať ďalej v roku 1968 kvôli nej. Je zaujímavé, že sa hneď objavil môj druhý obľúbený prezident – Nixon.
Medzi týmito dvoma prezidentmi bolo veľké priateľstvo. Demokrat Johnson bol veľmi ohromený, že Nixon to dokázal ukončiť. Kissinger mi raz zaujímavo povedal, keď som ho za to chválila: „To nebol môj nápad. Prezident Nixon bol stratég, on to vymyslel, ja som to len dotiahol do konca.” Ach, ale je to zaujímavé, lebo Kissingera som mala veľmi rada a on mal obrovské ego. Ale vedel priznať, že to vymyslel Nixon…
Nixon bol veľmi dobrý prezident. Škoda, že ho potom položilo to, že sa zastal dvoch ľudí zo svojho štábu, ktorí išli trochu ďalej, ako mali, keď sa nabúrali do tých demokratických ústredí, aby zistili, čo tam demokrati plánujú vo voľbách. To bolo šialené, ale keď to porovnáte s tým, čo sa deje v poslednom čase, je to úplne ako ľahký hriech. Čo sa týka čestnosti, Nixon bol veľmi, veľmi opatrný a peniaze v Bielom dome nehrali žiadnu úlohu. To, že niekto niečo daroval, to bolo v poriadku, ale jednoducho to nebolo to, čo by prezidenta riadilo. Peniaze Nixona nikdy neviedli. A to ma určite prekvapilo, pretože som nikdy nevidela opak… bolo ľahké vidieť, keď boli v niečom zaangažované peniaze. To, čo vidíme teraz v americkej vláde, to nikdy neexistovalo, nikdy.
Vy ste po revolúcii v 89-tom išli do takzvaného predčasného dôchodku.
Áno.
Ale nie ste tak celkom na dôchodku…
Vôbec nie som na dôchodku, teraz, keď som na dôchodku, pracujem asi viac ako kedykoľvek predtým, pretože si myslím, že práca zachováva myseľ. A myseľ je to najdôležitejšie, čo máme, a to hovorím mladým: vaším nepriateľom nie je vaša minulosť ani to, kde ste sa narodili, ani to, komu ste sa narodili, ale je to vaša myseľ. Tá môže byť nepriateľom a ten, kto nemá odvahu zmeniť svoju myseľ, keď to je potrebné, je na tom zle.
Učím etiketu a spoločenské správanie, ale aj etiku, z ktorej etiketa vychádza. Áno, myslím si, že znalosť spoločenského správania je súčasťou úlohy v štátnej službe a úlohy v obchodnom živote všeobecne. A aj preto veľmi často učím, ako budovať silnú firemnú kultúru. Dokonca Unicredit ma nedávno požiadal, aby som pre nich urobila prednášku o silnej firemnej kultúre, pretože si myslím, že tímová práca je to najdôležitejšie, čo môžeme mať, a že organizácia je o pravidlách, poriadku, pokoji… Poďakovať, pochváliť kolegu, popriať kolegovi niečo, nezávidieť, súťažiť len so sebou, ale nie s druhým – to sú všetko dobré kvality. Teraz poviem niečo kontroverzné, myslím, ale všetky tieto veci vychádzajú z viery v Boha. A pretože existuje náboženstvo, ktoré nás učí odpustiť človeku, ktorý nás urazil, to neznamená, že škatuľkujeme to, čo ten človek urobil. Bolo to zlé, ale nemusíme niesť to bremeno na svojich pleciach a tým si to celé uľahčujeme, čo je dôležité do budúcnosti.
Keď som išla do Bieleho domu na pohovor, nikto sa ma nikdy nepýtal, či som demokrat alebo republikán, čo je obrovská zmena… predtým to naozaj neexistovalo. Dokonca mi sekretárka pána prezidenta Lyndona Johnsona povedala, že keď sledovali v televízii debatu Kennedyho a Nixona, prezident Johnson ukázal prstom na Nixona a povedal: „Tam kráča ďalší prezident Spojených štátov… and it won’t be so bad” (a nebude to také zlé). A potom, keď sa skončila vojna vo Vietname, dali sa ešte viac dokopy. A pamätám si na jeden tzv. „Prayer breakfast“ (modlitba pred raňajkami) v Bielom dome, kde ste mali prezidentov pred Obamom, ktorí to robili celkom bežne. Pozvali nejakého človeka z nejakého náboženstva. Jednoducho vybrali nejakého duchovného človeka, ktorý prišiel a predniesol prejav, a potom podávali hosťom raňajky a v Eastroome bolo asi 100 ľudí, ktorí si vypočuli prejav a potom raňajkovali.
Takže taký duchovný základ toho dňa…
Áno. Tie podujatia sa konali dosť často. A bolo cítiť, akí boli Nixon a Lyndon Johnson zomknutí. V tom čase mal rešpekt jeden voči druhému aj za to, čo robili pre Ameriku a politika a peniaze nehrali ani zďaleka takú úlohu ako dnes.
Takže teraz, keď o tom hovoríte, spolu s tým, čo učíte v súčasnosti, tak si myslím, že tí naši politici asi nestoja u vás v rade, a ak áno, tak to flákajú.
Máte pravdu, ale tí, ktorí prišli, tak si myslím, že si z toho niečo zobrali. A poviem vám jeden prípad, bola tam jedna pani, ktorá vyštudovala ekonómiu a už bola inžinierka na tej vyššej úrovni a chcela ísť vyskúšať, aké je bankovníctvo v Austrálii. Chcela pracovať v banke, tak si podala prihlášku a pozvali ju na pohovor a ona išla. Bolo ich viac, trvalo to dlho, kým vôbec urobili rozhodnutie, kto vyhral. Ale potom jej povedali, že to vyhrala z dvoch dôvodov. Prvý dôvod bol, že keď ju vzali na obed, tak ona jediná mala perfektné spôsoby, pri obede vedela držať príbor a tak. A druhý dôvod bol, že ako jediná napísala ďakovný list za čas, ktorý s ňou strávili. Obe veci pochádzali z môjho kurzu, a tak mi napísala krásny ďakovný list. Takže, viete, je to v maličkostiach, ale ľudia si to všímajú a my si málo všímame iných ľudí. Je veľmi dôležité všímať si, ako sa správajú ľudia, ktorých obdivujete a vziať si z nich príklad.
Ďakujeme za rozhovor!
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
