Cena plynu sa od januára výrazne zvýši, vláda avizuje pomoc v medziach rozpočtu
Od januára 2025 sa cena plynu zvýši z 25 eur na 37 eur za megawatthodinu. Cena sa týka len komodity ako takej, konečná suma môže byť ešte vyššia. Nárast cien pocítia najmä domácnosti, ktoré plyn využívajú na ohrev vody či kúrenie. Vládny inštitút odhaduje, že finálne ceny stúpnu približne o tretinu. Rezort hospodárstva avizované zdražovanie plynu vníma a pripravuje kompenzačné schémy pomoci. Na cenu komodity v Európe vplýva situácia na Blízkom východe či na Ukrajine, ba dokonca aj letné horúčavy. Dobrou správou je, že európske zásobníky zemného plynu už dosiahli dostatočné naplnenie na nadchádzajúcu zimnú sezónu.
Za plyn si od januára priplatíme
Budúci rok si od januára budeme musieť za plyn priplatiť. Informovala o tom STVR. Cena plynu za jednu megawatthodinu sa zvýši z 25 eur na 37 eur. Suma sa týka len samotnej komodity, nezahŕňa ďalšie regulované poplatky, akými sú napríklad distribučné náklady.
„V cenách, ktoré domácnosti aktuálne platia za plyn, je obsiahnutý plyn ako komodita za 25 eur za megawathodinu. Do výpočtu budúcoročných regulovaných cien vstupuje plyn s cenou 37 eur za megawathodinu. To znamená, že tá hlavná zložka, tá komoditná ceny plynu stúpne o polovicu,“ vysvetlil analytik energie-portal.sk Radovan Potočár.
Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) stanovuje budúcoročnú cenu plynu na základe vývoja na trhu s plynom v období od októbra 2023 do júna tohto roka a zatiaľ konečnú cenu nezverejnil. „Pred finálnym ukončením cenových konaní však úrad nebude zverejňovať ani komentovať žiadne konkrétne čísla,“ uviedol v stanovisku hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Hoci nepoznáme výšku poplatkov, ktorú ÚRSO pre túto komoditu nastaví, komoditná časť ceny, podstatná zložka, sama o sebe stúpne o polovicu. Preto Potočár predpokladá, že cena “poletí” nahor. „A teda od budúceho roka nevyhnutne regulované ceny plynu oproti súčasnej úrovni reálne účtovaných cien poletia nahor.“
Potočár upozorňuje na to, že pokiaľ štát nezakročí, najväčší dopad zvýšenia cien pocítia domácnosti, ktoré plyn využívajú na vykurovanie a ohrev vody. Sociálno-ekonomický analytik Ján Košč vníma komplikovanú situáciu pre domácnosti v prípade neplánovaného zvyšovania ich výdavkov. „Problémom je, že veľký podiel občanov sa dostane do neriešiteľnej situácie, nebude vedieť, či si má platiť energie alebo životné náklady alebo nájom,“ zhodnotil.
Vládny inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) skonštatoval, že finálne ceny by sa mali zvýšiť približne o tretinu. „Ak vláda ukončí dotovanie cien, mesačné účty plynu pre domácnosti by mali v budúcom roku stúpnuť. Pokiaľ sa distribučné poplatky nebudú výrazne meniť, bude nárast podľa orientačných prepočtov ISA o 32 % pri tarife D2 (varenie, ohrev vody), o 33 % pri tarife D3 (varenie, ohrev vody, kúrenie) a o 13 % pri najnižšej tarife D1 (varenie),“ konštatujú analytici z Úradu vlády SR.
Podľa webu O peniazoch ak by sa zastavila štátna pomoc len pri cene plynu, domácnosť, ktorá v roku 2024 zaplatí za ohrev vody, varenie a kúrenie 133,2 eur, by v roku 2025 zaplatila už 177,7 eur. Iba ohrev vody a varenie, za ktoré dnes domácnosť zaplatí 68 eur, by v nasledujúcom roku stálo 89,9 eur.
Ministerstvo hospodárstva sľubuje pomoc
Do tvorby cien môže zasiahnuť vláda, ktorá má možnosť využiť tzv. krízovú reguláciu a zmeniť cenové rozhodnutia. Ak by sa tak stalo, domácnosti, alebo niektoré z nich, by mohli platiť menej, než by určil ÚRSO. To by si však vyžadovalo ďalšie financie zo strany štátu.
V prípade, že vláda zastropuje ceny plynu na nižšej úrovni, ako stanoví ÚRSO, štát bude musieť dodávateľom tento rozdiel kompenzovať. V roku 2023 ministerstvo hospodárstva vynaložilo na dotovanie plynu pre domácnosti viac ako 1,2 mld. eur. Počas prvých mesiacov roka 2024 to bolo približne 250 miliónov eur.
Rezort hospodárstva na čele so šéfkou ministerstva Denisou Sakovou (Hlas-SD) ohľadom situácie so stúpajúcou cenou plynu zdôraznil, že pracuje na kompenzačných opatreniach a okolnosti s cenou plynu nenechá bez povšimnutia. „Rezort hospodárstva preferuje adresnú pomoc pre domácnosti, ktoré to najviac potrebujú. Kritériá tejto pomoci sú ešte predmetom modelovania,“ uviedol riaditeľ tlačového odboru ministerstva hospodárstva Peter Podstupka. Doplnil, že konečná výška pomoci sa bude odvíjať od možností štátneho rozpočtu.
Cena stúpala z rôznych dôvodov
Priemerná nákupná cena komodity v Európe stúpla medzi júlovou sadzbou a augustovou o 70 dolárov. Podľa hovorcu ruského Gazpromu, najväčšieho dodávateľa zemného plynu na svete, Sergeja Kuprijanova dôvodom zvýšenia ceny je útok ukrajinských síl v Kurskej oblasti neďaleko od prečerpávacej stanice v meste Sudža.
Táto linka predstavuje v súčasnosti jedinú cestu dodávky ruského plynu do Európy cez územie Ukrajiny. Od mája 2022 došlo k zníženiu ruských dodávok plynu cez Ukrajinu o tretinu. Prevádzkovateľ ukrajinskej prepravnej siete vtedy oznámil zastavenie tranzitu do Európy využitím inej linky – prečerpávacej stanice Sochranovka. Argumentoval tým, že kvôli bojom nemá možnosť kontrolovať kompresorovú stanicu Novopskov.
Stanica Sudža, cez ktorú denne prechádza až 42,4 miliónov metrov kubických plynu, je podľa ruských blogerov pod kontrolou ukrajinských jednotiek, upozornila stanica BBC. Zároveň však túto informáciu uvádza ako nepotvrdenú. Ani Moskva, ani Kyjev sa k nej zatiaľ nevyjadrili.
Trend informoval o dvíhaní ceny za zemný plyn v európskom regióne o približne 20 % od 26. júla. Nárast mal byť spôsobený zvýšeným napätím na Blízkom východe, ktoré vyvoláva obavy z možného prerušenia dodávok. Zároveň sa v tom období v Európe očakával nástup vlny horúčav, ktoré spôsobujú zvýšený dopyt na energo sektor.
Plynu je v zásobníkoch dostatok
Podľa údajov spoločnosti Gas Infrastructure Europe (GIE) boli európske podzemné zásobníky plynu k 17. augustu naplnené pre nadchádzajúcu zimnú sezónu na približne 89,5 %. Informovala o tom ruská agentúra TASS, ktorá potvrdila, že Gazprom naďalej pokračuje v dodávkach plynu do Európy cez Ukrajinu.
GIE uviedla, že do zásobníkov na území Európy bolo napumpovaných 372 miliónov metrov kubických plynu, pričom došlo k odberu vo výške 12 miliónov metrov kubických.
Došlo však k poklesu dodávok skvapalneného zemného plynu. V júli padli na najnižšiu úroveň od novembra 2021 a trend klesania pokračuje aj v mesiaci august. Zariadenia, ktoré slúžia na spätné splyňovanie a prečerpávanie LNG, sú aktuálne využité na 35 %.
Cieľ sa dosiahol o 10 týždňov skôr
Európska komisia 21. augusta oznámila, že zásobníky plynu v rámci Európskej únie (EÚ) sú naplnené už na 90 %. „Komisia bude pokračovať v monitorovaní situácie, aby úrovne skladovania plynu zostali v nasledujúcich mesiacoch dostatočne vysoké,“ poznamenala eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová.
Konečný termín na naplnenie zásobníkov na výšku 90 % bol stanovený na 1. november, cieľ sa teda podarilo dosiahnuť o 10 týždňov skôr. Rovnako aj minulý rok sa EÚ podarilo zabezpečiť si zimné zásoby plynu s predstihom.
Eurokomisárka pre energetiku ubezpečila, že Komisia bude naďalej sústrediť svoje úsilie na zlepšovanie energetickej efektívnosti a podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. Pripomenula, že EÚ musí podporiť energetický systém Ukrajiny, ktorý je „pod silným a neustálym útokom Ruska“.
