Čaká Európu arktická zima?
Všetko nasvedčuje tomu, že nadchádzajúca zima bude v Európe a Severnej Amerike naozaj chladná. Predpoveď je zatiaľ nepresná, ale štatistiky poukazujú na chladnú zimu – s doposiaľ neznámymi dôsledkami.
Počasie a najmä vietor sú výsledkom rozdielneho tlaku vzduchu v jednotlivých oblastiach. Vietor predstavuje vyrovnávací pohyb medzi oblasťou vysokého a nízkeho tlaku. Vietor môže presúvať oblaky a zrážky z jedného miesta na druhé. Silné vetry však predstavujú akúsi neprekonateľnú bariéru.
Pravdepodobne najznámejším z týchto vetrov je dýzové prúdenie, ktoré oddeľuje arktický chlad od tepla v stredných zemepisných šírkach, a po ňom nasleduje polárny vortex, krotiaci polárne vzduchové hmoty. V prípade nadchádzajúcej zimy to však vyzerá inak: slabé vetry nedokážu spomaliť chlad, čo naznačuje chladnejšiu zimu oproti priemeru.
Slnko ovplyvňuje polárny vortex
Bežný pojem „polárny vortex“ označuje stratosférickú polárnu cirkuláciu, t. j. cirkuláciu vzduchu v nižších až stredných vrstvách atmosféry nad celým severným pólom.
Vznik tohto vortexu je veľmi jednoduchý: keď je Slnko na jeseň nižšie, do polárnych oblastí dopadá menej slnečného žiarenia a tie sa začnú ochladzovať. Zároveň atmosféra južnejšie – v Európe, Ázii a Severnej Amerike – zostáva relatívne teplá. Tento teplotný rozdiel nakoniec vedie k vytvoreniu rozsiahlej cirkulácie nízkeho tlaku nad severnou pologuľou, tzv. polárneho vortexu.
Niektorí klimatológovia tvrdia, že otepľovanie Arktídy vedie k nárastu silných búrok. Vzhľadom na fyzikálne vlastnosti polárneho vortexu je to však sporné. Čím väčší je teplotný rozdiel, tým väčší je aj rozdiel tlaku a tým silnejšia je snaha tento rozdiel vyrovnať. Inými slovami, čím väčšie sú teplotné rozdiely, tým silnejší je vietor. Ak sa teda Arktída nadmerne oteplí, polárny vortex vo všeobecnosti zoslabne.
Polárny vortex ovplyvňuje zimu
Polárny vortex však nie je „prudká búrka“, ale veľké cyklonálne prúdenie studených vzduchových hmôt, ktoré sa tiahne od severného pólu až po polárny kruh a ďalej. Tiahne sa aj od zeme do výšky niekoľkých desiatok kilometrov.
Treba si všimnúť ešte jednu vec: čím je polárny vortex silnejší, tým je prúdenie stabilnejšie a tým ťažšie je pre studené vzduchové hmoty zo severu aj pre teplé vzduchové hmoty z juhu túto bariéru prekonať. Obrazne povedané: silný polárny vortex zadržiava chlad.
Malé teplotné rozdiely, menšie tlakové rozdiely a menej stabilné vetry nemôžu udržať túto hranicu, takže môže dôjsť k vyrovnaniu tlaku medzi pólmi a miernymi zemepisnými šírkami. V dôsledku toho môže chlad zo severu preniknúť ďalej na juh a naopak. Inými, menej vedeckými slovami: slabý polárny vortex má zá nasledok chlad v zime.
Ak k severnému pólu preniká príliš veľa tepla, polárny vortex sa môže úplne rozpadnúť a studené vzduchové hmoty môžu takmer bez prekážok prúdiť na juh. Tento jav vysvetľuje napríklad to, prečo koncom jari prichádza ochladenie.
Slabý vietor, silná zima
Ochladzovanie vo vysokých severných zemepisných šírkach sa už začalo. Meteorologický model GFS ukazuje, že v treťom septembrovom týždni sa na sever od polárneho kruhu ochladí približne o 10 °Cesať stupňov Celzia. Predpoveď teploty vzduchu vo výške 30 kilometrov však poukazuje na teplejšiu polárnu oblasť, čo môže viesť k oslabeniu polárneho vortexu.
Okrem polárneho vortexu existuje ešte jeden vzdušný prúd, ktorý charakterizuje počasie na severnej pologuli: tzv. dýzové prúdenie. Tento vysokohorský vietor dosahuje rýchlosť niekoľko sto kilometrov za hodinu a okrem iného prenáša vlhký vzduch z Atlantiku do strednej Európy. Poznáme ho ako dážď.
Čím silnejšie sú vetry, tým lepšie sa oddeľujú vzduchové hmoty. Hoci sa polárny vortex a dýzové prúdenie zvyčajne kvôli výškovým rozdielom neovplyvňujú, silný polárny vortex môže stabilizovať dýzové prúdenie a posilniť tak hranicu vzduchových hmôt.
Existuje však nespočetné množstvo ďalších faktorov, ktoré ovplyvňujú polárne vetry. Ako píše Cap Allon v článku na portáli Electroverse, „mnohým z nich nerozumieme alebo sme si ich pravdepodobne ani nevšimli“.
Jedným z týchto faktorov je kvázi-beniálna osciácia (QBO), periodická zmena vetrov vysoko nad rovníkom, ktorá sa mení približne každých 14 mesiacov. Pozitívna QBO znamená západné vetry, ktoré stabilizujú dýzové prúdenie a polárny vortex. Naopak, východné vetry znamenajú oslabenie dýzového prúdu. V súčasnej dobe ide o druhý prípad.
Ďalším náznakom chladnej zimy je súčasný vývoj fenoménu El Niño. Pohľad do histórie ukazuje, že zvyšuje pravdepodobnosť kolapsu polárneho vortexu v prvých mesiacoch zimy. Zvyčajne k tomu dochádza koncom decembra / začiatkom januára a o niekoľko týždňov neskôr to vedie k zodpovedajúcemu chladnému počasiu.
Pôvodný článok
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
