Bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika súd uznal vinným v ďalšej korupčnej kauze. Trest sa nemení a zostáva mimo väzenia
Právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý sa po zásahu ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) ocitol mimo väzenskej cely, bol uznaný prvostupňovým súdom za vinného v ďalšej korupčnej kauze. Sudca však upustil od uloženia súhrnného trestu, a tak je platný pôvodný trest odňatia slobody na 8 rokov a peňažný trest vo výške stotisíc eur. Podaním dovolania a rozhodnutím o prerušení výkonu trestu umožnil šéf rezortu spravodlivosti Kováčikovi dočasne opustiť väzenie, a tak aj naďalej ostáva doma. Minister Susko čelí výzvam, aby svoje rozhodnutie verejne zdôvodnil.
Odsúdený z úplatku už v druhom prípade
V utorok (3. 9.) uznal Špecializovaný trestný súd bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika vinného z prijímania úplatku. Ide už o druhú kauzu, v ktorej bol Kováčik uznaný za vinného z prijímania úplatku nezávislým súdom.
V roku 2016 mal v špeciálne upravenej knihe prijať 50 000 eur od Petra Košča. Ako protislužbu mal Kováčik blokovať stíhanie v dvoch trestných veciach. Obaja obvinení na súde vinu popreli.
„Vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že skutok sa stal, má znaky trestného činu – v danom prípade zločinu prijímania úplatku,“ zdôvodnil rozsudok na pojednávaní sudca Michal Truban.
V zmysle zdôvodnenia sudca vyhlásil, že kľúčového svedka Bernarda Slobodníka považuje za dôveryhodného a nemá dôvod spochybňovať jeho svedecké výpovede. Zároveň pri svojom rozhodnutí odkazoval na ďalších svedkov, ktorí ešte pred voľbami (v ktorých zvíťazilo OĽaNO), dosvedčili udalosti uvedené v obžalobe.
Ostáva mimo väzenia
Rozhodnutie v tejto kauze ešte nie je právoplatné, keďže zatiaľ je prípad na prvom stupni. Je preto pravdepodobné, že Kováčik alebo prokurátor podajú odvolanie a prípad sa tak dostane na Najvyšší súd (NS) SR.
Prokurátor Michal Stanislav, ktorému bola kauza pridelená, niekoľko dní pred vynesením rozsudku upravoval návrh súhrnného trestu vzhľadom na účinnosť novely Trestného zákona. Keďže trestnoprávna novela stanovuje za korupciu miernejšie tresty, pôvodne navrhovaný súhrnný trest 14 rokov väzenia a peňažný trest 200-tisíc modifikoval na 10-ročný trest odňatia slobody a peňažný trest 120-tisíc eur.
Za odsúdenie však Kováčikovi uložený trest nebol. Súd od uloženia trestu upustil, nakoľko sa domnieva, že aktuálny trest, ktorý má Kováčik z predchádzajúceho prípadu korupcie, je dostačujúci. Špeciálny exprokurátor je teda stále právoplatne odsúdený, avšak vo väzení nie je.
V prvej kauze zasiahol minister
Kováčika v máji 2022 právoplatne odsúdili na osem rokov väzenia a peňažný trest vo výške 100 000 eur. Prípad sa týkal prijatia úplatku a vyzradenia informácií zo spisov. „Podľa verdiktu Kováčik za úplatok 50 000 eur pomohol údajnému šéfovi zločineckého gangu takáčovcov Ľubomírovi Kudličkovi zostať na slobode a tiež vynášal informácie z vyšetrovania,“ informovala STVR. Pomôcť mal tým, že nepodal sťažnosť proti prepusteniu Ľubomíra Kudličku z väzby.
Začiatkom augusta (7. 8.) v rozhodnutej kauze mimoriadne zakročil minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD). V prospech Dušana Kováčika podal dovolanie a zároveň rozhodol o prerušení jeho výkonu trestu odňatia slobody až do doby, kým o dovolaní nerozhodne NS SR.
Podľa Kováčika prichádzajú do úvahy dve možnosti. Ak dovolací súd jeho dovolaniu vyhovie, prípad sa opätovne otvorí a naďalej ostane doma. Ak jeho dovolanie bude najvyšším súdom zamietnuté, vráti sa do ústavu výkonu trestu a bude pokračovať vo výkone trestu odňatia slobody. NS nemá zákonom stanovené lehoty, dokedy musí o dovolaní rozhodnúť. Môže ísť rádovo o niekoľko mesiacov, či dokonca rokov. Dovtedy bude teda bývalý špeciálny prokurátor mimo väzenia.
„Upozorňujem, že Najvyšší súd, ktorý bude teraz rozhodovať o dovolaní ministra spravodlivosti, nemôže oslobodiť ani odsúdiť, môže len zrušiť rozhodnutie súdu a vrátiť ho na nové konanie. Prepúšťať na slobodu by mal minister len vtedy, ak je to absolútne jednoznačné,“ uviedla bývalá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS).
Počas pobytu mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa na Kováčika môžu vzťahovať rôzne obmedzenia alebo mu môžu byť uložené určité povinnosti. Môžu to byť napríklad povinnosť zdržiavať sa v určenom čase na určenej adrese, povinnosť nosiť monitorovací náramok, zákaz vycestovania do zahraničia (prípadne odobratie pasu) alebo pravidelné návštevy u probačného úradníka.
Inštitút dovolania
„Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por,“ uvádza sa na stránke rezortu spravodlivosti.
Touto právomocou môže generálny prokurátor a minister spravodlivosti otvoriť už právoplatne rozhodnutú vec. Inštitút dovolania pozná náš právny poriadok od zavedenia Trestného poriadku 1. januára 2006, ktorý vznikal v tom čase pod patronátom vtedajšieho ministra spravodlivosti Daniela Lipšica.
„Táto právomoc ministra spravodlivosti, resp. generálneho prokurátora je v našom poriadku od roku 1961. To bol len prevzatý inštitút zo starého trestného poriadku a v zásade on má svoj význam. Keď je úplne zjavné, že bol porušený trestný zákon – napríklad mal byť uložený súhrnný trest a nebol uložený – tak má zmysel prerušiť alebo odložiť výkon trestu, pretože s takmer istotou bude v rámci konania a mimoriadneho opravného prostriedku právoplatný rozsudok zrušený,“ ozrejmil posledný špeciálny prokurátor Lipšic.
Opozícia žiada od ministra zdôvodnenie
Súčasná poslankyňa Kolíková považuje za potrebné, aby šéf rezortu spravodlivosti verejne zdôvodnil svoje rozhodnutia o podaní dovolania v prospech špeciálneho exprokurátora a prerušenia výkonu trestu odňatia slobody.
„Napriek tomu, že v danej veci rozhodol prvostupňový súd, odvolací súd, boli tu použité mimoriadne opravné prostriedky, už rozhodoval o tom aj Ústavný súd, jednoducho výsledok rozhodovacích procesov na súdoch je, že Dušan Kováčik je vinný z korupcie, potom do toho príde minister spravodlivosti, ktorý povie, že má na vec iný názor a človeka prepustí na slobodu,“ poznamenala.
Suskov predchodca a súčasný opozičný poslanec Viliam Karas (KDH) upozornil, že takýto zásah exekutívy do právoplatného rozhodnutia súdnej moci by mal byť robený veľmi citlivo a vo výnimočných prípadoch. Ak na to naozaj sú pádne dôvody, právomoc ministrovi podať dovolanie v prospech obvineného neupiera.
„O tom, či tie dôvody existujú alebo nie, nakoniec rozhodne nezávislý súd. Očakával by som však, že v tak exponovanom prípade predstúpi pred verejnosť a svoje rozhodnutie zdôvodní,“ skonštatoval Karas v stanovisku KDH. Keďže minister neuviedol žiadne vysvetlenia, podľa poslanca to môže pôsobiť tak, že účelom na podanie dovolania bolo prerušenie Kováčikovho výkonu trestu.
Minster Susko svoje mlčanie odôvodňuje tým, že nechce ovplyvňovať rozhodovanie súdu ohľadom posudzovania dôkazov v Kováčikovom prípade. „Keby som teraz povedal jednotlivé dôvody (dovolania), nikto z vás, ani občania, nepoznajú celý obsah spisu. Ten spis má niekoľko stoviek strán a dovolací súd bude musieť komplexne posúdiť túto vec,“ poznamenal.
Poslanec opozičnej strany Hnutie Slovensko Gábor Grendel v reakcii na odsúdenie Dušana Kováčika už v druhej korupčnej kauze odkázal premiérovi Robertovi Ficovi (Smer-SD), aby sa namiesto podpredsedu parlamentu Michala Šimečku zaoberal odvolávaním ministra Suska. „Dušan Kováčik bol dnes uznaný za vinného už v druhej korupčnej kauze. Tentokrát sa politici smeru nemajú ani na čo vyhovoriť, odsudzujúci rozsudok vyniesol sudca Michal Truban, ktorý v minulosti za dvoch predchádzajúcich vlád Smeru dvakrát viedol špecializovaný trestný súd,“ poznamenal Grendel.
Minister v reakcii na jeho avizované odvolávanie skonštatoval, že je smutné počúvať o odvolávaní toho, kto chce návrat justície do normálu.
Špeciálny exprokurátor Kováčik je obžalovaný v ešte jednom prípade. Jeho meno figuruje medzi obvinenými v známej kauze Očistec. Obžalobe v tomto prípade čelia viacerí ľudia s prepojením na politikov, napríklad aj bývalý prezident polície a súčasný poslanec za Smer-SD Tibor Gašpar. „Podľa obžaloby mali vytvoriť korupčnú chobotnicu, cez ktorú nitriansky oligarcha Norbert Bödör ovládal políciu,“ popisovala obvinenie RTVS. Kauza sa zasekla na súde, kde už stojí dva roky. Proti doterajším sudcom podali buď obžalovaní alebo prokurátori námietky zaujatosti.
